M Y Š L I E N K Y  


           Myšlienka je forma sily. Každá myšlienka môže utvoriť pozitívnu, alebo negatívnu príčinu. Nie je veľa tých, ktorí si to uvedomujú a je ešte menej tých, ktorí si preto dávajú pozor na svoje myšlienky.
           Majme na zreteli, že za všetkým, čo okolo seba vidíme, stoja myšlienky. Či už sú to domy, cesty, autá, fontány, alebo iné prejavy - hry, filmy, slová... - za všetkým stojí počiatočná myšlienka a pri nej komplex ďalších. (Aj tvoja stolička, aj tvoje oblečenie, čo máš práve na sebe, boli nedávno ešte iba niekoho myšlienkou, ba myšlienka ťa primäla aj k tomu, že teraz čítaš tieto riadky).
           Naozaj, nič nemožno dosiahnuť mimo sveta myšlienok, zákonov a príčin.
           O niečo namáhavejšie je však pochopiť, aký dopad majú myšlienky na náš život. Preskúmajme to napríklad na človeku, ktorý doposiaľ neporozumel Desiatym prikázaniam a Reči na hore, prejavujúcemu sa Absolútnemu zákonu. Takého ovládajú myšlienky - najčastejšie rodičov, médií, učiteľov, priateľov - ktoré prijal za svoje, teda uveril v ich pravosť. Takýto jedinec ešte nevie analyzovať myšlienky, iba ich neustále navrstvuje-rozširuje, pričom sa nezamýšľa, či stavia na správnom základe.
           Keďže vieme, že všetko je komunikácia, tak vidíme, že on ešte nekomunikuje so svojou podstatou, ale s tým, čo vníma z vonkajšieho sveta, teda nadväzuje na niekoho myslenie - na videné filmy, na počuté konverzácie, bulvár... a v ich prúde vedie ďalšie myšlienky.
           Týmto navrstvovaním do mysle vpustil aj klasickú myšlienku typu - Žijem a prijímam pre seba - a rozvinul z nej celý “program“. V jeho súlade berie, zameriava sa na výhody zo všetkých činností a stránok vecí, pahltne sa zaoberá vonkajším svetom, číta a túži zohnať všetko, čo sa zíde, všíma si s nadšením najnovšie výdobytky techniky..., a pravdaže, aj svojimi blížnymi sa čoraz častejšie zaoberá zo zištných dôvodov, lebo spomenutý program mu stále otvára nové “okná“, napr.: To mi spríjemní život  alebo “okno“: Som tu, aby som si užíval a mal sa dobre.
           Zapletený do takéhoto kolobehu svojich ego-myšlienok a ego-myšlienok celej spoločnosti, od ktorej opäť (pre svoje tzv. dobro) odpozoroval, že to, či ono sa patrí, že je inteligentné, alebo dokonca nevyhnutné, dostáva sa pod mnohé formy tlaku. Najčastejšími sú tzv. nedostatok peňazí a času. Tieto majú opäť negatívny vplyv na myšlienky jedinca - teda v konečnom dôsledku na jeho vývoj - pretože napríklad príčinou (myšlienkovej predstavy o) nedostatku času vstrebáva radšej jednoduché informácie, a iba povrchne informácie závažnejšieho charakteru, a samozrejme nestíha v nich ani rozlišovať medzi farbou a prifarbenosťou. Otvoril teda mnohé okná, no tie nie sú svetlom v jeho živote, ale novými tienidlami (ťažko si to však pripustí, veď inak žiť doposiaľ nevie). Nedokáže postrehnúť okamihy, ktoré ho zakaždým na niečo upozorňujú a zriedka sa aj pristaví pri udalostiach, ktoré ho postretnú.
           Nechcime po ňom ale veľa, veď ho nikto neučil pochybovať o sebe, a teda nedokáže ani spochybniť to, čo do seba prijal a všetko okolo seba.
           V čase psychicky vyhrotených situácií, bolestí a chorôb, ktorými je už najradikálnejšie upozornený na svoje nesprávne myslenie, ho síce predchnú niektoré predsavzatia, no pretože sa nepozná a je obklopený ľuďmi podobného zmýšľania, opäť prijíma ich názory a rady, prípadne všeobecne uznávaný názor spoločnosti. Takže keď sa dostáva z najhoršieho, znovu odloží prácu na svojom myšlienkovom programe a ignoruje upozorňujúci vnútorný hlas, pretože predchádzajúce myslenie je pohodlnejšie.
           Takýto človek nezastáva názor, že myslieť je skvelé. Ba ani skutočné vlastné názory nemá, pretože tvorivosť je pre neho niečo abstraktné a neznáme, spojené s predstavou námahy, a tak sa naďalej prizerá, počúva - kopíruje myšlienky svojej ‚obce‘.
           Od pradávna vládne v živočíšnej ríši istý jav - napodobňovanie. Nemožno ho vytknúť tým stvoreniam, ktoré nie sú obdarené rozumom. Ale nie je najväčším napodobňovateľom práve človek?
           Každý, kto nepoužíva  s v o j   r o z u m  sa stáva napodobňovateľom. On už nemyslí, ale sa necháva manipulovať a činí to, čo mu ukážu iní. Pretože gro ľudstva sú napodobňovatelia, robia presne to, čo im predkladajú médiá, radia vedci, „učí“ cirkev...
           Takýto ľudia sa dokola obklopujú myšlienkami a prostriedkami, ktoré im ubližujú, pričom si to ani neuvedomujú. "Konzumujú", čo je im doporučené, svoje byty si zariaďujú údajnými doplnkami, medzi ktorými sú neraz predmety a výjavy násilia, erotiky, pozostatkov zvierat, nevkusného humoru, či podobného napätia. Prehliadajú, že práve nesloboda mysle a energie protizákonných obrazov sa stávajú prvotnou návnadou a spúšťacím mechanizmom zmyslových myšlienok a následných chýb. Týmito chybami sa zaťažujú (pracuje Absolútny zákon) a namáhavo zdolávajú ich následky, teda opäť zužujú priestor pre slobodné myslenie vlastného Ja.
           Ľudia tohto druhu sú zmietaní sem a tam, a považujú život za zmes šťastných a nešťastných náhod. Kostru ich myslenia napokon tvoria myšlienky povýšenosti a myšlienky vedúce k vzrušeniu, zveľaďovaniu, zabezpečeniu a uspokojovaniu svojho tela, a od týchto zas odvíjajú komunikáciu, posúvajú ju svojim deťom a ďalším ľuďom.
           Chaos myšlienok, ktoré z vonkajšieho sveta prijímajú a tie, ktorými na ne reagujú (najčastejšie ide o myšlienky chcenia) ich privádza k búrlivému vnútornému dialógu, ktorý vedie k nespokojnosti, negatívnemu mysleniu a neskôr k ochoreniam.
           A pokiaľ sa vrátime k "nedostatku času", tak touto dobre zakorenenou myšlienkou sa najčastejšie ospravedlňujú pred sebou a pred všetkým, čo nezvládnu.

           Tak aj takýto dopad na život človeka môžu mať myšlienky. A každý si môže zvážiť, či sa oplatí alebo neoplatí skúmať jednotlivé myšlienky, ktoré sa do neho z okolia pokúšajú vniknúť. Kto je schopný zvažovať tak, že zapojí svoj rozum, ten už slepo nerobí to, čomu nerozumie, ale nachádza svoje vnútorné hodnoty, ktoré mu prinášajú slobodu, šťastie, naplnenie a pokoj.

  Pochopte pomoc: Pozitívne myšlienky k vám prichádzajú z "Neba". Vyznačujú sa tvorivým-nezištným-radostným-slobodným aspektom.
    Prichádzajúce negatívne myšlienky majú ľudský pôvod (deštrukčný-sebecký aspekt)

           Myšlienka je tiež ako vyvierajúci potôčik, ktorý na svojej rýchlej ceste priťahuje k sebe ďalšie, jemu podobné potôčiky a onedlho vytvorí oceán, ktorý ovláda myseľ. Je na každom, aby sám poznal, či radšej zvládnuť potôčik, čo je v jeho silách, alebo žať neúspechy v boji proti živlu.
           Nesnažte sa teda byť ako druhí a žiť ako sa „patrí“. Ale starostlivo si vyberajte myšlienky, ktorými sa obklopíte. Veď na nich bude práve založené vaše nebo, alebo peklo; či deň prežijete v radosti, pokoji, alebo naopak v namáhavom zmätku, nervozite, starostiach, túžbach, strachu, nespokojnosti, príp. nechuti.

           Ak chceš, začni teda byť - ako Kristus povedal - človek, hospodár, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové aj staré.“