NÁBOŽENSTVO VNÚTRA 


           Kto hľadá slová života - "živú vodu", ten premýšľa o Ježišových slovách a dochádza mu, že pravda ho oslobodí.
           Ježišove slová sú totiž živé. Tak ako ide náš život, tak sa i my vyvíjame. A tak Kristove slovo nie je fixné, ale živé a pôsobí v každej etape života jednotlivca. Dnes z neho pochopím toto, ale postupom času omnoho viac.
           Je nesprávne a zavádzajúce vysvetľovať a určovať hranice Kristovho slova. Veď každý z nás je v osobitnej etape vývoja, teda urazil svoju časť cesty. Nech preto každý prihliada na Kristove slovo a riadi sa vlastným vedomím, pocitmi a skúsenosťami a svedomím. A v žiadnom prípade nie tými, ktorí sa snažia ho vysvetľovať, pričom im zväčša ide o to, aby upútali na seba, aby sa predviedli a povýšili nad druhých, aby boli uznávaní a niečo im z toho plynulo do vreciek. Kto vysvetľuje Kristove slovo, kreše jeho veľkosť, a tým brzdí vývin toho, koho "vyučuje". Veď kto z vás sa už zaoberá tým, či to je čierne a to biele, keď vás to tak naučili?
           Nenechajte si vysvetliť ani jedno podobenstvo, ani jednu vetu, ktorá bola Ježišom povedaná. Ale otvorte svoje srdcia a pochopíte, čo pochopiť máte, to, čo oslobodzuje, lebo to je dopriate každému. Práve podľa vlastného života je človeku dávané, a komu je dané, ten dostane viac, a komu nie, tomu je márne vyštudovať aj za kňaza.
           Nechcem napádať, či rozdeľovať ľudí, iba vyzvať k zamysleniu. Napríklad aj nad tým, ako si si "vybral" svoje štúdium. Boli to vari zrelé a triezve rozhodnutia? Alebo skôr naopak? Alebo to boli želania, či rady blízkych, príp. vidina určitého postupu? Tak prečo sa dívať s veľkými očami na ľudí, čo vyštudovali teologické školy, na tých, čo študovali práve tak ako ty, čo prešli rovnaký školský systém ako ty a v konečnom dôsledku používali iba učebnice tohto sveta?
           Kristove učivo sa nedá učiť tak, ako sa učia svetské učivá, tak ako by ho chceli vyučovať ľudia. A potom všetky takto vzniknuté prehmaty znamenajú nepravdy a demagógie. Všimnime si len, koľko je náboženských organizácií, spolkov a siekt, a každá si tvrdí svoje "pravdy".
           Kristove učenie sa týka vlastných právd každého jednotlivca. Nevzťahuje sa na spoločnosť, pretože On nebude prenášať spoločnosť do inej dimenzie. Neprišiel zmeniť svet, prišiel zmeniť človeka. Jeho slovo je teda výzvou k sebaspoznaniu. (A vieme, že platí: Spoznaj seba a spoznáš celé stvorenie).
           Prameňom poznania je vlastná skúsenosť. Čo má hodnotu vo vašich hlavách, tomu v živote prikladáte pozornosť. A všetko je len otázka vlastných skúseností, tvojho poznania, či nepoznania. Kto teda chce dôjsť k najdôležitejšiemu poznaniu, nech sa stane empirikom a prebudí svoje vnútro, kde drieme pravda.
           To je naše oslobodenie - poznanie a splynutie s pravdou - a to pomocou skúsenosti. Zistiť kto si, odbremeniť svoje Ja. Umožniť mu prejaviť sa ako treba, a opäť prebudiť to, čím sme vždy boli a čím navždy budeme.
           O tomto hovoril Kristus a ukázal nám v ľudskom šate, že sa to dá. Nepriraďujme mu nadprirodzené schopnosti. Sám o sebe hovoril, že je synom človeka, a teda všetko, čo robil on, môžeme robiť aj my.
           Vo svojom vnútri nájdi "cirkev", ktorá nemá ani kňazov, ani vodcov, ani dogmy, nepozná kulty, rituály a ceremónie. Je založená jedine na empirickom základe. A ak vytrváš, budeš odetý poznaním, ktoré prevýši všetko svetom zaznamenané.
           Mnohí chápeme, že ak slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy, a z nasledovnej reči sme rozoznali neznalosť a pretvárku tých, ktorí druhým kážu, vydávajú sa za prostredníkov a šľapú im po hlavách:
           „Znalci Písma a farizeji sa posadili na Mojžišovu stolicu. Preto konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú. Zväzujú ťažké bremená a kladú ich na plecia ľudí, ale sami ich ani prstom nechcú pohnúť.
           Ale vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš Učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím Otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca. Ale najväčší medzi vami bude vaším služobníkom.“

           Preto sa neviaž na tých, ktorí dychtia po uznaní, úcte a po osobnom majetku a svojím konaním nechávajú vyžívať svoju zmyselnosť, ktorá je vždy produkciou negatívnej energie. Lebo každý, kto sa nechá viazať, stáva sa obeťou. Tak vzniká množstvo naoko dobročinných a cnostných, ale vo vnútri bezcitných a domýšľavých, lebo sú iba patrične vychovaní svojou organizáciou. Poslušne dodržujú svoj čas k modleniu, používajú ustálené modlitby, velebia svojich "svätých", no a samozrejme, nechcú nič počuť o prikázaní lásky k blížnemu, nie to ešte k nepriateľovi.
           Ježiš im výstižne adresoval: "Obratne odsúvate Božie prikázania, aby ste si ponechali svoju tradíciu."
           Osobne sa snažím mať stále pred očami Toho, ktorý Svojim správaním vytvoril príklad a niet na Ňom dôvodu na potknutie. A na každom kroku vidím platnosť všetkého, čo povedal, aj toho, že každý podáva svedectvo o sebe samom a každý preukáže svoje ovocie.
           Dnes vidíme veľa "majstrov", ktorí ponúkajú-predávajú svoje učenie. Isteže mnohé fungujú, avšak len do určitého bodu, lebo každá z nebožských studní je vyčerpateľná, a potom sa stáva brzdou - slepou ulicou.
           Preto podľa svojej skúsenosti všetkým odporúčam, aby sa tiež odvrátili od viditeľných techník, od výpovedí, ktoré prišli cez tzv. médiá, resp. od najrôznejších "múdrostí" astrálnych bytostí a na svojej vnútornej ceste smerujúcej k Bohu sa zamerali jedine na Toho, ktorý chodil po zemi a zanechal neprekonateľný odkaz, ktorý vie v každom ožiť.
           Kristus je Darca a nikdy za to, čo dá, nepožaduje nič späť. Poukázal na putá človeka, a ako ich rozviazať, čím dôjde k spojeniu s Otcom-Láskou-Domovom. Je sila, ktorá spôsobuje premenu negatívneho na pozitívne. Pozval a pozýva nás do svojho raja, ktorý je samozrejme aj našim rajom.
           Posnaž sa teda vyrásť zo svojich omylov a starostí a zostávaj jemným bdelým pozorovateľom svojej mysle. Zakrátko zistíš, ako zaužívaná ľahostajnosť spôsobuje, že si ovládaný. Potom sám nájdeš návod, ako tomu predchádzať, ktorý spočíva v úprimnej vlastnej  prosbe približného obsahu:
           "Otče, prosím Ťa, nech môžem aj dnes konať prospešné veci, ktoré poslúžia dobru. Napĺňaj ma svojou láskou, pokojom a múdrosťou. Prosím, ochraňuj ma pred všetkými nevhodnými vplyvmi (impulzami, energiami, obrazmi, zvukmi...). Neustále ma uč a neustále ma veď, aby som iným nebol špatným príkladom, ale článkom, ktorý vhodne zapadne do Tvojho veľkého celku. Prosím, nech je môj život životom dieťaťa, ktoré kráča vedome k dospelosti svojho Otca."



Nebeské kráľovstvo je vo vás.