M I E N K Y  


           Z toho, čo pochopíme z výpovede, keď ju počujeme alebo čítame, z toho, čo si myslíme alebo hovoríme, z toho vieme pravdu až vtedy, keď to naplníme našim uskutočňovaním.
           Dovtedy je to len mienka - keď si niečo vymyslíme, čo zapadá do našej šablóny myslenia podľa logiky.
           Mienka teda vôbec nemusí byť pravdivá, preto ju vždy overujme činmi, skúsenosťami, životom.


           Ak chcete, tu môže byť priestor pre Vaše mienky:


gigantik@gigantik.sk





Nepokoj (nespokojnosť) vyplýva z nedostatočného poznania. Človek by mal vo svojom každodennom živote postupne začať rozpoznávať, čo má zmysel, a čo je len márnosť.


Tento svet iste nie je ten pravý. Nemáme tu dostatok krásy. Z toho dôvodu sa aj ľudia neustále naháňajú za niečím, čo by im ju privodilo aj zachovalo... To je však márna snaha. Celá krása tu nehrozí, iba čiastočná a dočasná. Kto si aj načerpá väčšie množstvo tohoto blaha, o to dlhšie a tvrdšie sa z toho spamätáva (viď. drogy). Pravá a celá krása, ktorú v daných podmienkach máme k dispozícii sa nachádza v nás, v našom vedomí. Kto ho kalí, nevidí, kto ho čistí, uvidí.


Dnes už z veľkej miery rozumiem tomuto svetu, a trochu aj sebe, a preto tomu, prečo sa mi od detstva páčili slová z piesne o Šípovej Ruženke: "Musíš vyjít sám! Nesmíš věřit pohádkám!"


Každému, kto ešte hľadá v hmotných veciach a v spoločenských príležitostiach odporúčam: Spýtajte sa solventných, či sa dá za peniaze kúpiť šťastie.
           Nanajvýš si tak za ne kúpite pestrejšie, no rovnako prízemné zážitky. Neovplyvníte nimi situácie a okolnosti, teda ani vlastnú pohodu.
           Skromnosť a pokora - to je predpoklad spokojnosti a šťastia, a tiež nájdenia podstaty. Tak žijúci človek pochopí svet. A spozná oveľa viac, ako je klam bohatstva, moci a svojho obrazu v zrkadle.


Ak niekedy nedovidíš na koniec ciest, ktoré sa pred tebou ukázali a nebudeš si istý, ktorá je tá správna, vždy si vyber tú najťažšiu.


Najdôležitejšia podmienka k rastu je, aby bol človek disciplinovaný sám k sebe.


Zo života vyšších bytostí je vymazaná márnosť. Nie sú zmietané tak ako človek, ktorý tým, že sa vždy na niečo viaže neustále blúdi a potkýna sa, unavuje a stárne... Oni na rozdiel od nás nezchádzajú z cesty, a to preto, lebo poznajú Zákon. Pracujú-tvoria a zožínajú za to uspokojenie a lásku.
           Človek je padlý anjel. Tým, že je lenivý na sebe pracovať, zapletá sa do bludísk márnosti.
           Ak by sme chceli nazrieť bližšie do sveta vyšších bytostí, tak uvidíme raj, v ktorom je všetko jasné a každému jasné. Nijaké prekážky, nijaké výpadky pamäti, čistota a poriadok.
           Svet človeka je zodpovedajúci jeho previneniu. Pravdy teda skrýva, je zavádzajúci a tým namáhavý. Avšak každý, kto pokorne a snaživo hľadá, nachádza.


Ľudstvo speje k sebazničeniu. Svoju planétu robí neúrodnou a plnou chorôb.
           Ako človek poznajúci slovo najväčšieho proroka a nepochybujúci o jeho pravde a o konci, ktorý neodvratiteľne príde, len prihliadam na múdrosť Boha, ktorá nepripustí pre ľudské rozmary úplné zničenie záhrady s predpokladmi nádhery a kvetu, a ešte pred prekročením neprípustných tolerancií znečistenia roztriedi ľudí a obrodí planétu ZEM.


Čo je čas? Čas je oblasť dozrievania. Ak plytváš časom, odďaľuješ svoju zrelosť - márniš príležitosť, ktorou je tento život.


Mnohí deň po dni márnia svoju slobodu. Vymieňajú ju za túžobné predstavy chutného jedla, konfortnej obývačky, značkového oblečenia, neznámej ženy... Hmotné telo je však živnou pôdou "zla". Čím viac si ho všímame, zveľaďujeme a poskytujeme mu čo si žiada, teda čím viac mu dávame, o to viac bude po nás chcieť. Ježiš povedal: "Vyvarujte sa akéhokoľvek druhu žiadostivosti."
           Často ľudí, bez rozdielu veku, vidím ako deti. Deti, ktoré chcú neustále jesť čokoládu. Nemyslia na význam výdatného obeda, lebo si opakujú, že nebude chutnejší než čokoláda. Ale čo im čokoláda dá? Uspokojí možno na krátky čas ich chuť, no nestojí to za pokazené zuby, postavu, mrzutosť z jej deficitu atď.
           V skutočnosti je ale každý človek ako diamant. Diamant obalený príčinou svetských vecí vrstvičkou hlušiny. Niekto viac a niekto menej, to zas závisí od toho, čo sme prijali do svojej mysle a pripísali tomu význam. Podstata nášho pozemského bytia však nespočíva v tom nabaľovať na seba stále väčšie množstvo hlušiny, ale ju obrusovať, aby sme sa stali čistými a mohli pôsobiť radosť a svetlo nielen sebe ale všetkému životu.


Neočakávajte lásku ako stravu na prídel. Láske musíte pripraviť pôdu, aby vo vás žila. Veď ako môže vyrásť tam, kde prekvitá pýcha a neprajnosť, kde namiesto slnka viery horí spaľujúci plameň sebectva?


Tešme sa, ak si začíname pamätať svoje sny. Často sú našou skúškou. Máme možnosť pozorovať v nich svoje počínanie vo vyhrotených situáciách, a tak sa spoznávať. V snoch je totiž prostredie vyžadujúce väčšiu spontánnosť i citlivosť. Vnímavejší sa tak zo svojho počínania môžu poučiť, vyvarovať chýb, nasmerovať sa na čistejší cieľ a čistiť sa. Sny sú aj vlastnou skúškou, či udalosti, ktoré nám boli predložené v uplynulých dňoch sme pochopili a priniesli nám úžitok, alebo sme ich prehliadali, či pochopili nesprávne. Sú dokonalým prostredím pre vlastné skúmanie, sú našou výučbou, nie však ojedinele i nesvetskou relaxáciou, kedy duša vystupuje za svetlom do vyšších svetov.
           Okrem iných mávam sny, o ktorých viem, že by som ich na základe pozemských skúseností nedokázal vymyslieť. Sny prostredí, javov, farieb, ktoré nie sú neznáme, a predsa nie sú z tohto, tzv. reálneho sveta.


Neustále preveruj vlastné myšlienky. Či nie sú nízke a nepodstatné. Či ak ťa čítajú vyššie bytosti, prijali by ťa na ich základe medzi seba, do nádhery lásky a múdrosti. Stále sa preveruj a neboj sa psychického preťaženia, veď, kto sa bojí, je vlastne spokojný s tým, čo má.


Každý sa dostáva tam, kde si to zasluhuje. Každý potom zostáva tam, kde mu to postačuje. Každá bytosť sa zdržiava v tom svete a na úrovni toho bytia, ktoré jej postačuje, ktoré ju uspokojuje alebo tzv. baví. Dovtedy bude napr. stagnovať a zotrvávať na svojej "úrovni" človek, dokiaľ nezapochybuje o svojich zmysloch, hmote, ba neohrdne väčšinu z toho, čo ho obklopuje, čo sa naučil, čo používa, predpokladá a tzv. chápe. Ten pravý stav však nemá nič s apatiou, ani nenabáda k žiadnemu úniku, ale poukazuje na účel očisťovania sa a povznášajúcich činov.


Príde čas, keď prestanete mať snahu nad niekým vyhrávať.
           Úspešný aktívny hráč ľubovoľného športu je zákonite prisluhovač toho "zlého". Je naučený víťaziť a nezvyknutý prehrávať. Preto ho snaha o víťazstvo nevyhnutne zaťahuje do situácií, kde musí preľstiť, prehliadnuť, alebo podceniť svojho súpera-blížneho. Tu dopadne Zákon: "Čo zaseješ, to zožneš"
a spočíva rozpor s Kristovými: - miluj blížneho svojho ako seba
  - vyvaruj sa akéhokoľvek druhu žiadostivosti
  - nad nikoho sa nevyvyšuj; a pod.
           Taký hráč teda škodí blížnemu, lebo v ňom vyvoláva nepokoj a napätie, a taktiež sám sebe, lebo sa mu to pravdaže vráti a navyše pestuje svoj egoizmus. Jeho výraz nie je jemný a jeho srdce nie je čisté.


Pohodlné myslenie je zištným myslením. Zištné myslenie je ľudským myslením. Ľudské myslenie je nízke. Nízke myslenie znamená stagnáciu.


Ten, kto ničí život alebo veci, alebo znižuje ich hodnotu bez toho, aby v nich pre ostatných videl dôvod na potknutie, prisluhuje "zlu".


Človek si „vyslúžil“ aj reč, aj obal duše- telo. No to nie sú výhody. Komunikácia pocitová je na rozdiel  od reči výstižná, prehľadná, neklamná, teda čistá. A kto by už len porovnával dušu s telom? Čo dodať ku jejŕ kráse, ľahkosti a všetkej neobmedzenosti?


Očakávania sú na prd. Nebuďme snílkovia, čo od tej, či toho, tam, alebo z toho očakávajú šťastie. Mali by sme pochopiť len jedno- všade na nás čaká Boh; a naučiť sa Mu odovzdať, nech nás vedie.


Bude to fajn čas, keď sa budeme stretávať so svojimi blížnymi len za účelom, aby sme si niečo odovzdali, aby sme sa jeden od druhého niečo naučili. A nie za účelom očisťovania prehreškov a splácania dlhov.


Keď sa urobia povinnosti, práca a nevyhnutné, keď človeku zostáva voľný čas, potom vedome, pre tzv. relax, otupne, zostane vlažný, pretože svoje nasadenie a ostražitosť odsunie. S tým odsunie aj pomoc Boha, lebo si namýšľa: "Máš to za sebou, zaslúžiš si veget." A vtedy sa už nedokáže ani poďakovať. Len sa stáva egoistickým človekom. Pritom "zlo" na to čaká a podhodí práve v takom čase veci a situácie, ktoré potom človek musí s námahou, nasadením a Božskou pomocou opäť zvládať.
           Sily "zla" nepracujú tak, ako v rozprávkach. Ale tak, že si to neuvedomujeme. (Teda vtedy, keď si to neuvedomujeme, lebo nie sme bdelí).


My nemôžeme preniknúť do vyššej dimenzie, jedine vtedy ak sa znovu narodíme. Veď by to bolo ako vpustiť vlkov medzi ovce. Naše myslenie, i v prípade, že sa už uberá zákonne, má v záznamoch negatívne myšlienky a predstavy, ktoré by sa v zárodku nedali vždy uhasiť, čiže ustriehnuť bez následkov. Preto je zrejmé, že Kristus povedal: ‚Musíte sa znovu narodiť.‘
           A práve aký vedieme náš súčasný život, rozhoduje o tom, kde sa v budúcnosti narodíme. Či tu, a znova nás čakajú útrapy a školy námahy, alebo vyššie, kde si pravdaže nebudeme pamätať na nezákonné myšlienky a obrazy a budeme od začiatku žiť zákonne, pretože okolo seba nič špatné nebudeme vnímať.


Skutočná LÁSKA - to je tvorivosť pre spoločné blaho.


Zakaždým zvažuj - čo je podstatné, a čo nie je podstatné. Náš život nie je o tom, čo chceme, ale o tom, čo máme robiť.
           Mnohí nevedia, že ich cieľom je sloboda v dokonalosti. Že poriadok odbúrava napätie a kto udržuje poriadok, ten sa nestresuje, nezamestnáva myseľ dokola neriešeným.
           Ten, kto udržuje poriadok vo svojej duši, kto nepestuje nenávisť, závisť, chcenie a očakávanie, ale odpúšťa, vzájomne vyjasňuje a zachováva pokoj, ten skutočne speje k Božskej slobode.


Veškeré dianie sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi. To ako evolúcia, to ako náhoda, to ako smola..., ale len na nás zostáva, či za tým všetkým uvidíme viac - to, čo nám má ukázať naše postoje, naše chyby a otvoriť tak myseľ. Argumenty intelektu slúžia často iba k zastieraniu pravdy.
           A čo ak je tento celý svet, so všetkým, vypracovaný iba pre teba? Skĺzneš, alebo prekukneš?