SILA MODLITBY

ZMYSEL A ÚČEL TVOJHO POZEMSKÉHO ŽIVOTA

ZÁKON O PRÍČINE A ÚČINKU

                                        

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SILA  MODLITBY

                                         
26. január 1979

 

       Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta, Moje kráľovstvo je kráľovstvom Ducha, kráľovstvom pokoja a lásky. Z tejto nekonečnej lásky prišiel Syn Boží a obliekol sa do najnižšieho, do tela tohto sveta.  Ako Ježiš išiel skromne a pokorne po tejto Zemi a priniesol ľuďom prikázania lásky.  Na Golgote sa obetoval a v najvnútornejšom sa zrodil Kristus, Vykupiteľ ľudstva! Žije v spojení s Bohom, vašim večným Otcom od večnosti k večnosti.

 

       Kristus sa vrodil do každej duše, aby každá duša mohla dosiahnuť slobodu v Bohu. Tento Kristus duše sa prejavuje ľuďom slovom.  Ja Som Duch od večnosti k večnosti. Moje dielo je privedenie všetkých Božích detí späť, aby žili slobodne v Mojom Otcovi, ktorý je i vašim Otcom. Keďže ľudstvo nenachádza slobodu v  s e b e, hovorí Duch Syna, váš Spasiteľ, cez  mediálnych ľudí. To sa uskutočňuje v materinskej reči.

       Proroci starého zákona počuli Boha, Ježiš hovoril, čo Mu Boh-Otec poručil a dnes hovoria opäť nástroje to, čo im Kristus prejaví.

       Vaše kráľovstvo nie je z tohto sveta, lebo Ja Som vás urobil synmi a dcérami nebies.  Vrodil Som sa do vášho večného života, do vašich duší. Preto sa prebuďte k slobode v Bohu a pohnite vaše srdcia v modlitbe. Lebo modlitba, deti Moje, tak hovorím v Mene Otcovom, je nebeská moc. Vy sami určíte stupeň účinnosti modlitby. Čo je to modlitba? Je to rozhovor s vašim Otcom v nebi.  Kde žije váš Otec? On je všade a hlavne vo vašich dušiach. Preto má byť modlitba modlitbou srdca. Boh, večný Duch v tebe, ktorý žije v spojení s Kristom v každej duši, ti bude, Moje dieťa, odpovedať mnohonásobným spôsobom, lebo ty si Jeho dieťa. Uvedom si tieto slová – ty si Jeho dieťa! Ak vieš, čo znamenajú tieto slová, tak začneš milovať tvojho Otca nadovšetko a tvojho blížneho, ako seba samého! Budeš ľúbiť všetko stvorenie, lebo tento veľký celok je v tebe. On, veľký Vše–Jediný ti to daroval.  Preto, keď sa modlíš, vnikni do tvojej duše, tam je žijúce blaho.  Ako a kde sa máš modliť dieťa Moje? Pokiaľ je v tvojom srdci nepokoj, ticho si sadni, nájdi si tiché posvätné miesto, pozbieraj tam svoje myšlienky, nasmeruj ich k Bohu, a potom sa modli.  Ak vibruje tvoja duša vo vedomí Ducha, potom máš spojenie s tvojim Otcom.

       Ó pozrite, modlitba musí vniknúť do duše, inak ostane modlitbou pier.  Kam ide vaša modlitba pier, ktorá je modlitbou rozumu? Ostane v mozgových prúdoch.  Človek bude raz vrátený  zemi, ó človek, dieťa Moje, kde je potom tvoja modlitba? V zemi, lebo nedosiahla dušu, preto je hluchá a zaťažená svetom, lebo si sa nemodlil v tichu a srdcom.

       Ó človek, dieťa Moje, ak cítiš tieto vibrujúce myšlienky modlitby a si zajedno s tvojim Bohom, potom budeš s Ním zajedno i v hlučnom svete.  Tvoja modlitba nebude už viac táraním tohto sveta, ale pár srdečných myšlienok ti otvorí celé nebesá, lebo vieš, že Boh nepozoruje tvoje slová, ale zachytí zmysel tvojej modlitby, vysoký kmitajúci stupeň tvojej duše. Ak si v hlučnom svete a vzhliadneš k tvojmu Otcovi a spoznáš  Jeho pôsobenie vo všetkom, čo žije, si s Ním spojený v najhlbšom vnútri, čím cítiš jednotu Otca a dieťaťa, potom sa staneš žehnajúcim ľudským dieťaťom, ktoré bude ochraňované Bohom a bytosťami svetla.  Lebo žiješ v Ňom, vo Vše–Jedinom a On v tebe. Takto sa môže v tebe opäť prejaviť Kristus, svetlo sveta!

 

       Ľudstvo sa odnaučilo modliť, preto sa svet stal takým, aký je. Smutné sú Božie dietky, plné pozemskej žiadostivosti po moci.  Ó, keby som tak mohol hovoriť v každom jednom srdci, ó, keby som mohol povedať ku každému jednému – počúvaj, lásku musíš vyslať, aby si lásku prijal, v tvojom srdci a v myšlienkach máš nosiť poriadok, aby si mohol zaregistrovať v sebe veľkého Ducha poriadku.

       Človek sa stal vlažným, snaží sa iba o súčasný život.  Čo by ho Boh zaujímal.  Boh sa nedá vnímať, tak hovorí hlasný sveták.  Nie, ó človek, dieťa Moje, nie v hlasnej duši a v tvojom hlasnom srdci budeš vnímať Ducha pokoja, ale len v tichom, pokojaplnom srdci, ktoré je zajedno s Ním.  Ak si sa zbavil tvojho človeka, to znamená, ak ti viac nezáleží na peniazoch a majetku, ale len cieľavedome nasleduješ Ducha v tebe, potom Ho nájdeš.  Božie dieťa stojí pevne na matérii, vie, že mu Boh daroval všetko, a že je v pozemských šatách preto, aby zregenerovalo dušu a povznieslo ju k Vše–Jedinému, ktorý je všadeprítomnosť vo všetkom bytí.  Ó človek, dieťa Moje, kedy porozumieš Kristovi v Bohu, ktorý prebýva v tvojom vnútri, kedy budeš na Ňom stavať a zabudneš na svojho človeka, aby si bol zajedno so Mnou, s Duchom v tvojom vnútri?

 

       Cesty modlitby

       Mnohí sa pýtajú : Keď sa modlím, kam ide modlitba? Ó človek, dieťa Moje, dávaj pozor na to, aby si sa nemodlil len pre seba, lebo akonáhle myslíš len na seba, stupňuje sa sebecká láska a takáto modlitba má  málo sily.  Keď sa modlíš, modli sa vedome, vyšli najskôr lásku a popros lásku, aby ťa okrídlila, potom sa modli za krajinu, za mesto, tam, kde ľudia žijú v núdzi. Modli sa za tvojich súrodencov, ktorí žijú v nepokoji, vo vojne, v biede a v starostiach, potom sa modli za tvojich známych, ktorých poznáš na Zemi, a až potom, ó človek, dieťa Moje, mysli na seba.  „Otče náš“, ktorý Som učil Národ ako Ježiš, nie je modlitbou sebalásky, ale je celosvetovou pre všetky oblasti, je to jednotná modlitba, ktorá stúpa k Otcovi a znovu padne späť na dušu modliaceho.  Niektorí z vás vedia, že všetko má svoju auru, či je to aura nejakého mesta, kontinentu, jednej obce, či je to aura tvojho brata, tvojej sestry, aura zvieraťa, prírody, alebo minerálov, je to vnútorná sila, ktorá žiari navonok a príjme tvoju modlitbu.

       Pozri, ó človek, dieťa Moje, keď sa teda modlíš a tvoja duša vibruje v Božom vedomí, potom Božie elementy priťahujú cez dušu tvoju modlitbu srdca.  Éterický Duch v elementoch večného života je tak, ako samotné elementy, nezaťažiteľný! Ak sa modlíš za nejakú krajinu, potom sa v tvojej duši sformuje tvoja modlitba srdca a aura tej krajiny modlitbu pritiahne.  Musíš vedieť, že všetko má pozitívny a negatívny aspekt, a tým spočíva všetko Božské na príťažlivosti.  V aure krajiny sa zase sformujú modlitby srdca.  Ľudské duše, ktoré žijú v tejto krajine a sú pozitívne nasmerované, budú pomocou neustálych impulzov aury krajiny nabádané k dobrému.  Potom vniknú myšlienky lásky do týchto pripravených duší, lebo všetko je magnetické.  Pripravená duša pritiahne modlitbu, čím sa dostane do kmitania a doručí človeku dobré impulzy, a tak môže byť duša svedomím človeka.  Krajina, pre ktorú sa modlíte, môže byť takto od mnohého chránená, lebo dobré blahodárne prúdy života prinášajú požehnanie a plnosť Ducha.

       Ó, vy  Božie dietky, ak sa  modlíte za nejakého brata, nasmerujte znovu vaše myšlienky srdca k Bohu a proste za vášho brata.  Prúdy lásky následne tečú do bratovej aury, tam sa sformujú a aura vysiela impulzy do duše tak dlho, až táto dosiahne odpovedajúci stupeň kmitania, a potom elementy vtiahnu silu modlitby do duše. Božské elementy sa znova dostanú do kmitania, čím tiež prúdi liečivá sila do vášho organizmu.  Všetko, Moje milé deti, sa deje z vnútra navonok.  Ak je nejaká duša ďalekosiahle prepólovaná, potom je i svetlo duše tmavé, avšak napriek tomu ostávajú myšlienky modlitby v tejto aure.  Nezaostávaj, ó človek, dieťa Moje, v modlení.

       Pozrite sa, keď takáto duša opustí fyzické telo, ostane aura pri duši, a taktiež i tvoje modliace myšlienky.  V astrálnych oblastiach môžu priniesť modlitby ovocie.

       Ó, človek, dieťa Moje, všetko čo robíš z lásky, ti bude mnohonásobne odplatené.  Jednoduché slová Ježiša Nazaretského majú všeobecnú platnosť, totiž, čo zaseješ, to budeš i žať, ako v pozitívnom, tak i v negatívnom zmysle.  Pozrite, elementy ducha sú naveky oživované Pra-Duchom, ale vy ich môžete vašou modlitbou ešte viac oživiť, čím tečú duchovné prúdy vysokého účinku. 

 

       Ako Ježiš Nazaretský Som priniesol ľudstvu vtedajších čias veľa prirovnaní, a ako Kristus hovorím v dnešnej dobe cez pozemského človeka a prinášam vám prirovnania tejto doby.  Ó pozrite sa, ak je predpovedaná búrka, veterné koleso sa ešte netočí.  Keď len povieš  ,chcel by som sa modliť´, potom sa elementy v tvojej duši nebudú pohybovať tak, aby prúdy spásy vtekali do tvojej duše a k tvojmu človeku.  Keď sa modlíš len vlažne, účinok je nepatrný, lebo sa modlíš rozumom, a nebudú sa tvoje elementy pohybovať rýchlejšie.  Mysli na veterné koleso.

 

       Ďalšie prirovnanie k vášmu lepšiemu porozumeniu : Mlynské koleso je poháňané vodou.  Ó človek, dieťa Moje, keď postavíš priehradu, ostane mlynské koleso stáť, teda to isté sa stane s tvojou dušou.  Keď sa nasmeruješ len na svet, prepóluješ duševné častice života a elementy rotujú len natoľko, aby čo najlepšie udržali dušu a tvojho človeka.  Pretrhni túto priehradu a vstúp láskou do tvojej duše, začni sa v modlitbe spájať s tvojim večným Otcom, aby ti mohol Kristus slúžiť.  Láska Otca sa skláňala a skláňa po všetky časy k tým deťom, ktoré žijú v túžbach na tejto Zemi, no nenachádzajú cestu do otcovského domu, lebo nenachádzajú cestu k sebe samým.  Spoznaj sa sám, potom vstúp do večného vedomia „Ja Som“, až potom budeš v tvojom srdci slobodný a obšťastnený.

       Mnohému by sa dalo na tomto svete zabrániť, keby Božie deti držali v modlitbe spolu, keby boli jedného Ducha, jedného zmýšľania, jednej spoločnosti, lebo ste všetci bratia a sestry.  V každom z vás je Kristus, ktorý tu k vám hovorí cez vnútorné oblasti človeka, aby ste konečne spoznali to, čo bolo už pred 2000 rokmi aktuálne a i naveky zostane, lásku.  Láska je základom života.  Ak nepotrafíš k tejto základnej sile, nedostaneš sa nikdy do otcovského domu, zostaneš tak dlho stratenou ovcou, kým nespoznáš lásku. Ona je silou Môjho večného života.

 

       Človek má dnes svoje vozidlá, no čo ak už zajtra nebude duša vozidlo potrebovať? Ó človek, dieťa Moje, naplánoval si už cestu do seba, alebo plánuješ len pre svet? Ak si ešte v sebe nespoznal túto cestu, potom ostane tvoja duša v nižších astrálnych oblastiach dovtedy, kým nespozná najvyššiu silu vesmíru, totiž lásku.

       Ó človek, dieťa Moje, keď nastupuješ do svojho vozidla, pomysli na Boha, ktorý je tvojím spoločníkom a tvojím ochrancom, lebo Kristus žije v Bohu.  Pozri, keď nastupuješ do vozidla, tak vstúp do hĺbky k večnému Duchu, ktorý žije hlboko v tvojej duši a povedz : „Ó Otče, ja som Tvoje dieťa, ochraňuj ma v tomto pozemskom vozidle a aj všetkých ostatných, ktorí sú na ceste, a nechaj nás všetkých pôsobiť v Tvojom Duchu“. Ó človek, dieťa Moje, v tom istom okamihu zmagnetizuješ svoju auru a svoje vozidlo, svetelné kmitanie ťa obklopí, čím sa nízke sily vzdialia od teba.  Ak ale nastúpiš do tvojho vozidla so svetskými myšlienkami, vzdávaš sa Božej ochrany. Lebo je napísané :

       „Proste a bude vám dané, klopte a bude vám otvorené. “

 

       Keď prijímaš jedlo, zabudni tvojho človeka, ktorý má v danom okamihu eventuálne hlad, choď k tvojmu Otcovi a Vykupiteľovi, ktorý žije v tebe, a pros, aby požehnal tieto dary.  Naozaj, hovorím vám, veľa jedovatých látok by sa mohlo takto zneškodniť.  Ak človek prosí zo srdca, bude zmagnetizovaná duchovná substancia potravy, potom čo je dobré, dosiahne orgány, a jedovaté látky nebudú mať nijaký alebo len nepatrný účinok!

       Čo povedal Duch Otca cez Ježiša? Všetko je vám dané Mnou, lebo vás Boží Kristus vo vás oživí, aby ste mohli robiť ešte väčšie veci, ako robil Syn Boží ako človek v tele, lebo sila nebies vám bola prenesená pri Jeho vzkriesení, aby ste sa stali deťmi vesmíru. Tak ste deti vesmíru, v ktorých pulzuje všetko stvorenie, tiež každý lúč slnka a všetkých planét.  Všetko, čo žije a hýbe sa, je pohyb Ducha, ktorý je vo vás.

       Ó, keby ste tak pochopili zmysel slov, stali by ste sa snaživými a žili by ste naveky vo vedomí Môjho Otca, aby vás mohol Kristus Boží viesť do večného kráľovstva, tam, kde je vaša domovina.  Preto, ó človek, dieťa Moje, nenasmeruj sa len na pozemské dary, ale ďakuj, že ti ich Pán Boh dal.  Zameraj sa stále viac na Boha, na  nebeské dary, a o to viac ti bude daná sila a život, lebo láska rozdáva veľmi bohato.

 

       Jeden brat sa pýtal, kedy bude súdny deň? Ó pozrite, učil som vás cesty modlitby.  Kedy bude súdny deň? Mnohí veria, až keď na nebi zaznejú pozauny; ó nie, dieťa Moje, súdny deň môže byť pre teba už v tele.  Ak si ako človek zajedno s tvojim Otcom, ak tvoja duša vibruje v Božom vedomí, potom ťa nesmú nikdy zastrašiť ani strach, ani smrť.  Ak vieš, že pozemská smrť je bránou k večnému Vše-Otcovskému vedomiu, kto ťa môže zastrašiť? Ak si zabudol na svet a žiješ v ňom len na to, aby si mohol tvoju dušu stále viac pozdvihnúť k večnému Vše-Otcovskému vedomiu, potom, ó človek, dieťa Moje, prídeš stále bližšie k prameňu.  Pred prameňom môžeš stáť už v pozemských šatách a večný Pra-Duch ti povie: „Ó, pi, dieťa Moje, z pôvodu Môjho života.“ Láska ťa ponorí a tvoj človek a tvoja duša budú prijímať požehnanie z tohto Pra-prameňa.  Potom pocítiš jednotu.  Z tvojej duše vyžaruje svetlo a šťastie ti volá z Pra-pôvodu: „Dieťa Moje, našlo si cestu domov.“ V tom istom okamihu vystúpil nahor v tvojej duši súdny deň.  Duch sa ťa dotkol a ty si zajedno s Ním, Otec a dieťa.  To sa môže stať už  v pozemských šatách.

       Ja Som vaša cesta, pravda a váš život, cezo Mňa prídete do domoviny.  Ó, pútnici tohto sveta, kedy Mi podáte obe ruky a poviete: Ó, Ježiš, Kristus, Ty môj priateľ a spasiteľ, Ty môj záchranca, veď ma. Keby to ľudstvo povedalo, svet by bol zdravý.

       Začnite sa modliť v láske, priblížte sa v láske a vďake k vášmu Otcovi, modlite sa modlitbu nebeskej moci, aby Som vás mohol viesť.  Ja Som vo vnútri prebývajúci Duch, od večnosti k večnosti.  Ja Som svetlo sveta, aby ste sa aj vy stali svetlom, a tým našli cestu k svetlu, lebo svetlo priťahuje zase len svetlo.

 

       Z vysokého vedomia „Duch“, žehná vás váš Vykupiteľ v mene vášho a Môjho Otca, v mene večne všadeprítomnej sily. Buďte požehnaní a vážte si modlitbu, ktorá je požehnaním pre vás všetkých.

       Ó, Otče, v Tvojom večnom vedomí žije Kristus Boží, Ty Si večným prameňom, ktorý všetko živí.  Nasýť Tvoje deti, ktoré oslovujem v Tvojom mene ako Moje deti, lebo Ja, Tvoj Syn, Som prebral vedenie naspäť k večnému vedomiu Tvojho večného života.  Z Pra-prameňa tečie sila, Ja ju podávam ďalej.  Buďte požehnaní vy ľudia a vy duše, požehnanie zvieracej, prírodnej a minerálnej ríši tečie v hojnosti z rúk Môjho Otca.  V Jeho a Mojom mene kráčajte v žehnajúcom vedomí.

 


      Amen

       

 

 

         

 

 

       

 

 

 ZMYSEL A ÚČEL

TVOJHO POZEMSKÉHO ŽIVOTA

  
30. jún 1979

 

       Ja Som život, Duch od večnosti do večnosti.  Nie človek vám hovorí, že Ja Som Syn Boží, ale len vnútorný Duch, ktorý by chcel osviežiť každého človeka.

       Preto nepýtaj sa tvojho suseda : „Veríš tomu, že je to Syn Boží, ktorý k nám hovorí?“ Ja ti hovorím, pýtal si sa tela.  Opýtaj sa Ducha, ktorý žije v tebe; urob to bez predsudkov; modli sa, keď príde tvoj čas, potom ti vnútorný Duch vloží pravdu do srdca, lebo telo je plné problémov a zaoberaním sa samým sebou.  Rozum, čo sa tohto týka, ti nemôže dať odpoveď, ale len Ten, ktorý žije v tebe, ktorý  ťa osviežuje, a ktorý by ťa chcel viesť do večného kráľovstva, Kristus Boží, v tebe žijúce blaho.

       Prešlo skoro 2000 rokov a ľudstvo sa ešte stále pýta: ,Čo je zmysel a účel nášho pozemského života? Našim cieľom je smrť a po nej je koniec pre ľudské bytie?´

       Zmysel a účel tvojho pozemského života, ó dieťa nebies, je sebaspoznanie, lebo sebaspoznaním nájdeš cestu k spoznaniu Boha.  Ak môžeš pochopiť zmysel týchto slov, potom spoznáš i tvoj cieľ, a vieš odkiaľ prišla tvoja večná bytosť.  Prišla z nebies, z kráľovstva lásky, a tam ju chcem zas zaviesť.

       Pokým človek neverí na Stvoriteľa všetkých vecí, má pred očami svoju smrť.  Veľa ľudí žije v tejto klamlivej predstave, preto sa chcú vyžiť, lebo nespoznali zmysel a účel svojho pozemského života.

       V mene Môjho Otca, ktorý je i vašim Otcom, hovorím k vám, deti Moje, zanechajte falošné predstavy, ktoré vám boli nanútené cez tisícročia.  Pochopte a spoznajte lásku, toho večne čistého, živého Ducha, ktorý žije v každej duši.  Každý jeden z vás má vedieť, že jeho duša bola nielen raz, ale už častejšie, ako človek na Zemi, v mäse a kostiach.

       Ó, pozrite sa deti Moje, bolo by veľmi dôležité, aby ľudstvo poznalo učenie o inkarnácii, o znovuvtelení.  Kto nič nevie o znovuvtelení a o karme, duševnej vine, ten sa pýta: ,Načo žijem na tejto Zemi? Odkiaľ som prišiel a kam idem? Ak jestvuje spravodlivý Boh, prečo pripustí tieto nespravodlivosti? Ja som chorý, ten druhý je zdravý, čo som urobil? Žil som a žijem ako môj sused a ako môj kolega v práci, tak prečo sa musím v mladých rokoch pozerať smrti do tváre? Prečo všetci tí, ktorí svetu viac holdovali ako ja, žijú v hojnosti?!´

       Ak človek nevie, čo znamenajú príčina a účinok, tak obžalováva svojho Boha a obviňuje Ho z nespravodlivosti.

 

       Tu len niekoľko príkladov: Pri ceste stojí žobrák a prosí o pár grošov.  V tom ide tadiaľ auto s kráľovským synom, a obďaleč kráča boháč.  Žobrák na nich pozrie a povie: „Keby som bol kráľom, alebo boháčom tohto sveta, rozdal by som všetok svoj majetok, lebo kto to cíti viac ako ja, čo to znamená byť chudobným?“

       Ó, pozrite sa, v ďalšom živote bude duši žobráka daná možnosť žiť ako boháč tohto sveta, dokonca ako syn kráľa.  Duša žobráka môže teraz uskutočniť svoju výpoveď, môže rozdávať zo svojho nadbytku.  Často je v boháčovi, ba i v kráľoch tohto sveta, niekdajšia duša žobráka, ktorému je daná možnosť konať dobro, lebo to kedysi bola žobrákova vôľa.  Ale tak isto môže byť v žobrákovi duša niekdajšieho kráľa, lebo každá duša sa musí naučiť prosiť a ďakovať.

 

       Na lôžku leží napríklad ťažko chorá mladá žena a pozerá sa na ulicu plnú ľudí, kde vidí mladé matky s ich deťmi.  Zarmútená myslí na svoje dve deti a pocit strachu sa v nej stupňuje s otázkou: „Musím zomrieť, bol toto zmysel a účel môjho života, že som porodila dve deti, ktoré zostanú samé? Kde je Boh spravodlivosti, ten zmierlivý a pokorný, ktorý má byť všemohúcou láskou?“

       Tak sa pýta táto žena a pokračuje: „Tu idú mladí ľudia ako ja, ale sú zdraví a tešia sa zo života. No aký je zmysel a účel pozemského života, keď musím opustiť tento svet v tak mladom veku?“ A ďalší strach sa vkráda do ľudskej duše. 

       Keby to ľudstvo vedelo, bolo by logickým následkom, že každá duševná vina vytečie a vyleje sa do fyzického tela, pokým je duša inkarnovaná. Každý z vás sa predsa snaží, aby vred v tele praskol a vytiekol, aby nečistota vyšla z tela.

       Pozrite, tak isto je to s tou dušou, ktorá prebýva v tele.  Táto smie, vďaka Božej milosti, odpykať vinu v pozemskom odeve.  A o čo viac ťarchy môže duša preniesť pozemskému odevu, teda telu, o to bude ľahšia, veselšia, áno, životomobdarenejšia.  

       Pokým ale človek nevie nič o týchto veciach, rozpolcuje, ba zaťažuje naďalej svoju dušu, lebo jedná proti Bohu.

       Mnohí z vás povedia: „Keď je všetko prikryté, ako môžeme vedieť o týchto veciach?“ Ja vám hovorím: Ako Ježiš Nazaretský Som bol pre každého jedného z vás symbolom.  Od Môjho detstva, až do okamihu ,Dokonané´, Som ukazoval ľudu tohto sveta, ako má žiť, aby sa priblížil k Bohu, večnému Otcovi, aby mohol vnútorný Duch osviežiť každú jednu dušu.  Duše môžu byť len zriedka osviežené Duchom života, lebo človek hľadá spásu vo vonkajšom, v klame tohto sveta.  Keby Moje deti vedeli o znovuvtelení, žena na lôžku by spoznala samú seba a jej vôľa by bola vôľou Božou.  Jej prosba by bola, aby každá príčina vytiekla do hrubomateriálneho tela, aby mohla byť voľná a mohla sa ponáhľať v ústrety Bohu, svojmu Pánovi.  Matka by poručila svoje deti pozemskému otcovi, a všetkých troch Duchovnému Večnému, životu, ktorý by chcel všetko objať.  Dokiaľ však človek nevie o živom vnútornom Duchu, je duševne mŕtvy.  Pokiaľ žobrák nespozná účel a zmysel svojho pozemského života, bude sa jeho duša snažiť o ďalšiu inkarnáciu.

       Keby boháč videl utrpenie chudobných a rozdal zo svojho bohatstva, potom by bol pochopil zmysel a účel svojho bytia.  Svet by mohol rozkvitnúť sebaspoznaním každého jedinca, inkarnácie by postupne prestali, počet narodených by stále klesal, lebo človek by sa zjemnil zvnútra, z bytostného jadra lásky.

       Deti Moje, veľa sa hovorí o večnom zatratení a Božom treste.  Kto tieto slová používa a verí im, ten ešte nenašiel Vše-lásku Otca a je hľadajúcim dieťaťom sveta, ktoré by chcelo vyskúmať zmysel a účel tohto sveta.  V celom vesmíre nejestvuje žiadne miesto, kde sú tí, ktorí by boli naveky Mojim Otcom zatratení.

       Pozrite, vesmír je sformovaný, tvorený a oživovaný láskou stvoriteľskej sily.  Táto stvoriteľská sila je výrazom absolútnej lásky, čiže žiadna čiastočka nekmitá bez Božej lásky.  Každá duša nesie v sebe Ducha života.  Čo je Duch života? Je to Boh, ktorý oživuje všetky formy života, tak i tvoju dušu.  Keď nepociťuješ oživovanie tvojim Otcom, tak to nie je Otec, ktorý sa od teba odvracia, ale je to Jeho dieťa, ktoré Otca potláča.

       Ó, pozrite, nikdy nebude existovať večne temné miesto, ani večné zatratenie.  Boh, večná láska, nezatratí sám seba - lebo je v každej duši! I keď je duša hoc aj najtemnejším démonom, klopajúca láska, udržujúci Duch, nechýba v jeho duši.  Aj démon raz nájde cestu k Vše-Láske, lebo vo vesmíre jestvuje len láska.  Všetko ostatné sa pominie večným životom, pretože Boh je bez času a priestoru.  Boh, tvoj Pán a Otec, čaká i na toho najtemnejšieho démona.

       Vesmír prirovnaj k váham. V obidvoch miskách je láska, teda váhy majú rovnováhu.  Keby existovalo večne temné miesto, rovnováha vesmíru by nebola zaručená.  Každé temné miesto sa rozplynie všeobsiahnuteľnou a udržujúcou láskou.

       Spoznal si, ó človek, dieťa Moje, zmysel a účel tvojho pozemského života? Nech si každý jeden z vás spytuje svoje svedomie a zahĺbi sa do seba.  Jedine hlbokou vierou srdca sa priblížiš k svojmu Bohu.  Cirkevná viera je vonkajšia forma, ale viera srdca je vnútorný život.

       Ako nájdeš tvojho Boha? Len sebaspoznaním dospeješ k spoznaniu Boha a k svojmu Otcovi.  Preto začni najskôr u seba, nepozeraj na triesku v bratovom oku, ale pozri sa na brvno v tvojom vlastnom oku.  Ak si ho spoznal, potom môžeš podporiť tvojho blížneho, a prípadne byť nápomocný pri odstránení triesky z jeho oka.

       Miluj tvojho Boha s celým srdcom, a ak to dnes ešte nevieš, tak sa oddaj modlitbe srdca.  Nie pery majú hovoriť, ale srdce.  Kamkoľvek ideš, čokoľvek robíš, oslovuj Boha v sebe, Boha, tvojho večného Otca a Krista Božieho, tvojho Vykupiteľa.  Aj keď vykonávaš tú najjednoduchšiu prácu, povedz si predtým modlitbu srdca, iba pár slov : „Môj Otče, nie som sám, putujem s Tebou. Nech je práca vykonaná v Tvojom Mene.“

  

       Keď ideš do školy, dieťatko tejto Zeme, tak nechoď ak si sa predtým nepomodlilo k tvojmu nebeskému Otcovi.  Tvoja prosba nech je nasledovná: „Otče, ktorý si na nebi a vo mne, osviež, vzpruž ma Tvojou žehnajúcou spásou, a veď ruku, keď mám písať alebo počítať!“

       Ó, nechajte prísť malých ku Mne a nebráňte im, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.  Ó, vy malí, ktorí ste sa tu zišli, myslím na Môj život ako Ježiš, akú radosť malo Moje srdce, keď prišli ku Mne deti plné dôvery a dobré.  Pohladkal Som ich po hlavičkách, učil Som ich modliť sa, zobral Som ich na ruky a hovoril: „Otec je v tebe, On je život.“

       Ó, pozrite detičky, tak hovoril kedysi Ježiš, tak hovorí Kristus, vážte si život, vážte si každého človeka, lebo v každom je bohatstvo nebies.  Vy, ešte malé dietky, pozrite na chrobáčika a na kvietok, v nich je život.  Uvedomte si vôňu kvetu.  Vonia, lebo naň svieti život.  Pozrite na chrobáka, aký je snaživý.  Aj táto snaživosť je život z Boha.  Nezašliapnite nikdy svojvoľne chrobáka, červíka, alebo slimáka.  Netrhajte úmyselne kvety, lebo i v nich je život, ten istý život, čo pulzuje i vo vás.

       Ó, dietky tejto Zeme, putujte s otvorenými očami po tomto svete, modlite sa a ďakujte.  Keď vyjdete zo školy, povedzte znovu: „Pane, Ty si vo mne, ďakujem ti, že ma vedieš. Veď ma i naďalej na mojej ceste.“ Takto vám príde Duch života bližšie.  Ochranný Duch vám položí ruky na plecia a hlboko vo vnútri stúpa pocit dohora: „Ó, pozemské dieťa, budeš dieťaťom nebies, ostaň plné dôvery a dobroty!“

       Ó rodičia, dávajte pozor na vaše deti a objasňujte im zmysel a účel pzemského života, lebo ani vy neviete, aká duša je v tele vášho dieťaťa.  Vďačne a častejšie rozdávajte slová lásky, lebo každé láskavé slovo rodiča môže byť kvapkou života pre dušu.

       Ó dieťatká, poďte na Moje srdce, poďte každodenne k Tomu, ktorý vás kedysi zobral do náručia, Jeho Duch teda žije vo vás.  Nechajte sa osviežiť týmto životným prameňom, ktorý preniká plný túžby do tohoto sveta a chce priniesť každej duši vedomú spásu.

       Ó, malé dietky, aká radosť vchádza do Môjho srdca a aká túžba.  Každý jeden z vás by sa mal stať malým, skromným a pokorným, plným viery a dobrým, lebo až potom pochopí zmysel a účel svojho pozemského života.

       Ako často vstanete ráno namrzení, zoberiete vašu aktovku a idete z domu? Takto ste bez ochrany, vydaní napospas temnote, lebo ste neoslovili v sebe zákon života, vášho Otca.  I keď sa ponáhľate, ponorte sa na okamih do seba.  Niekoľko slov lásky vám zaručí duševnú ochranu.

       Nenastúp nikdy do vozidla, kým si sa nepomodlil krátku modlitbu!

       Ak ideš na pracovisko, zober tam Boha, tvojho Otca so sebou, hovor s Ním a odovzdaj Bohu, tvojmu Pánovi, tvoju vôľu.  Popros Ho o vedenie, a potom dobre zvládneš tento deň.  Každé slovo, ktoré vypovieš, má byť z pocitu Božej lásky.  Hovorím vám, ak žijete v tomto zmysle, nebude vám chýbať úspech, spoznáte účel a zmysel vášho života a stanete sa vďačnými, radostnými deťmi.

       Ak praskne vred duše, a tým sa telo oslabí, budete sa potom napriek tomu radovať vo vašich srdciach, lebo viete, že všetko, čo sa prejaví navonok, znamená oslobodenie duše, je to účinok jednej príčiny.  Kto takto myslí a žije vedome s Bohom, ten pocíti ten okamih, v ktorom začne pôsobiť Kristova sila.  Je to tá istá sila, ktorá k vám hovorí i v tejto hodine! Lieči a zmierňuje ťažkosti, ak je to dobré pre dušu.  Až potom cíti duša vykúpenie, ktoré Som všetkým priniesol.  Kto neprosí, ten nemôže prijímať, kto neklope, tomu sa neotvorí, kto nehľadá, ten nenájde.  Avšak, nehľadajte vo vonkajšom, hľadajte vo vás.  Modlitba vám ukáže cestu.  Zjednotenie “Otec a dieťa“ je životným cieľom každej jednej duše, je to cieľom dieťatka, je to i cieľom duše dospelého.  Tiež dieťatko nosí v sebe dušu, ktorá pochádza z Pra-prúdu, rovnako dokonalú, ako je duša dospelého.  Každá duša má prijímať cezo Mňa božský životný nápoj.  Ja Som ten ukrižovaný a vzkriesený, inšpirátor Novej zmluvy.

       Moje deti, sebaspoznaním k spoznaniu Boha a k jednote „Otec a dieťa“.  Uvážte, či malí alebo veľkí, všetci ľudia sú súrodencami, synmi a dcérami nebies.  Neposielajte vaše duše nízkym jednaním do oblasti pádu, nekarhajte sa, spoznajte sa sami a milujte sa, lebo láska je všeobsahujúca, nesie a oživuje stvoriteľský vesmír a kinetickú dušu.

 


       Amen

 

    

      

 

 

 

 

 

ZÁKON O PRÍČINE A ÚČINKU

( KARMICKÝ ZÁKON )


Výjav z duchovnej Ríše -15. december 1980

 

       Svet a táto Zem existuje ako následok príčin, ktoré nastali pádom niektorých božích detí.

       Kto koná proti životu a zákonom Pána, vytvára protikladné kmitania, to znamená, že vysoké kmitania sa transformujú na nižšie kmitania, ktoré potom tomu odpovedajúc kryštalizujú.

       Tieto nízke, nadol transformované kmitania človek nazýva matériou.

       Keďže tieto kmitania majú krátku vlnovú frekvenciu, vznikol čas a priestor.

       Týmito zmenenými frekvenciami, ktoré boli stransformované z najvyššej Božej sily nadol, a ktoré sa behom miliárd rokov viac a viac obmedzovali, vznikla stuhnutá forma, ktorú Duch nazýva i zhustenou éterickou štruktúrou.

       Táto forma sa stala počas miliárd rokov viac a viac nepohyblivou, čím vytvorila tiež časové odstupy, svoje vlastné miery, míle a váhy.  Táto stuhnutá forma, človek, počíta v svetelných rokoch a pozoruje všetko vo vzdialenej diaľke.  Týmto obmedzením ľudského „ja“ vznikli krajiny, mestá, obce, dediny, ulice, cesty, vozidlá a lietadlá všetkých druhov, a teraz aj satelity a kozmické lode.

       Týmito ohraničeniami a predstavou o vzdialenostiach, nevznikla medzi ľuďmi ani jednota, ani bratstvo; navzájom sa odcudzili.  Človeku sa stal jeho blížny cudzincom.  Týmto odcudzením tiež vznikli vlády, rozličné jazyky, zvyky, obyčaje a náboženstvá.  Ľudstvo malo a má teraz svoje vzdialenosti, čím sa ľudia zriedka stretávajú v priateľstve a bratstve, ale viac ako cudzinci a nie zriedka ako nepriatelia.

       Aj v mestách, obciach a dedinách jestvujú ešte ohraničenia - rodiny.  Každý má svoje priezvisko a svoj majetok, ktorý premúdro ohraničuje a pokladá za svoje teritórium.  Naviac existujú najrozdielnejšie kategórie ľudí.  Jeden je bohatý, má veľa vlastníctva a odpovedajúcu úctu, druhý je chudobný a závidí bohatému.  Ale aj on sa ohraničuje a nazýva svoj nepatrný majetok svojim vlastníctvom.  Dáva si naň pozor práve tak, ako boháč, lebo si každý myslí, že musí chrániť svoju individualitu voči tomu druhému.  Tak isto sa chová roľník voči robotníkovi, podnikateľ voči podriadeným.  Každý sa cíti vo svojej úlohe samostatný a svojvoľný.  Náboženstvá a kasty majú svojich vodcov a členov.  Zriedkavo podá jeden druhému ruku, lebo si každý myslí, že musí zachovať svoju zvláštnosť a nesmie nič stratiť zo svojej vážnosti.  Tak si každý človek myslí, že je v porovnaní s druhým jedinečná osobnosť, lebo každý je proti každému.

       Týmto ohraničením, ktoré nastalo nesprávnym zmýšľaním, vznikali a vznikajú nepriateľstvá nielen medzi krajinami, ktoré vyvolali a vyvolávajú často vojny a neopísateľné hrôzy. Aj v rodinách a medzi rodinami je nezhoda, často nenávisť a nepriateľstvo, ktoré vedú v mnohých prípadoch ku vražde.

       Veľký, všeobsahujúci zákon Boží, v ktorom je každé dieťa Božie ako večne existujúca bytosť živé a pred Božou tvárou rovnaké, nie je udržiavaný ani v náboženstvách, ani v sektách a kastách.

       Všade, kde sa človek pozrie, sú hranice a obmedzenia.  Nikto nemá druhému čo povedať, každý bojuje proti každému.  Ak nie slovami a vonkajšími zbraňami, tak často s rovnako nebezpečnými a zákernými neviditeľnými zbraňami, protikladnými pocitmi a myšlienkami.  Aj týmto neviditeľným kmitaním viaže človek svoju dušu na tento svet.  Až keď duša opustí svoj dom z mäsa a kostí, objaví sa každý pocit, myšlienka, každé slovo a konanie v duši a je takto viditeľná pre ostatné bytosti.

       Často ale nasleduje viditeľnosť už v pozemských šatách, avšak iným spôsobom ako v ríši duší.  Rôzne choroby, starosti, údery osudu, pohromy, núdze, túžby, nenávisť, závisť a nepriateľstvá, ale i vojny a vraždy sú účinky niekdajších vytvorených príčin.

       Kto sa zaoberá karmickým zákonom, ten musí nevyhnutne veriť v znovuzrodenie duše do pozemských šiat.  Lebo karma, duševná vina, vznikla len z vytvorených príčin, ktoré boli utvorené v minulých inkarnáciách duše, protizákonným myslením a konaním.

       Táto Zem je školou všetkých padnutých a zaťažených Božích detí.  Každej duši je daná možnosť odpykať v matérii, v čase a v priestore, čo najrýchlejšie duševnú vinu.  Toto miesto odpykania, v ktorom je duši umožnené sa podstatne rýchlejšie a ľahšie očistiť, uviedol do života Ježiš, Kristus, Vykupiteľ ľudstva, prvouzretý a prvorodený Syn Boží, Svojim vľúdnym, láskavým činom, lebo pred vykúpením duší bola Zem oporným bodom satanskej hierarchie.  Svojim vykupiteľským činom zanechal Syn Boží ako Ježiš z Nazaretu viditeľnú stopu nielen tým, že učil lásku, ale túto ľudstvu i príkladne žil a tým mu ukázal, že uskutočňovaním najsilnejšieho prikázania, lásky, nájde každá duša cestu naspäť do otcovského domu.

       Jeho poslanie, ako Mesiáša, má oveľa hlbšie pozadie, než je o živote Ježiša Nazaretského všeobecne známe.  Jeho čin, ako spoluvládcu nebies, bol rozhodujúci.  Ježiš, Kristus, Spoluvládca Nebies, pôsobí ako prítomný Duch v štyroch bytostnostiach, ktoré sú aj Božími vlastnosťami, a ktoré nesú ako stvorenie, tak i duše.  Tieto časti Jeho dedičstva, ktoré vyžarujú z Pracentrálneho slnka do všetkého Bytia, On zosilnil, čím mohli po Jeho čine tieto liečivé lúče silnejšie vtiecť do všetkých padlých a zaťažených duší a dať im potrebnú hybnú silu k znovudosiahnutiu večného kozmického života.  Keď sa Syn Boží inkarnoval, postavilo sa celé padlé stvorenie proti Nemu.  Všetky padlé duše, ako v satanských oblastiach, ktoré sú dnes očisťovacími rovinami, tak i na Zemi, sa postavili proti Božiemu Synovi.  Tieto zhustené negatívne sily premohol v pozemských šatách tým, že namiesto nenávisti, závisti a nepriateľstva priniesol lásku a milosrdenstvo.  Touto udalosťou vykupiteľského skutku žije a pôsobí vo všetkých dušiach, ako v ľuďoch, tak i v dušiach zbavených tela, Kristov Duch, ako vykupiteľská iskra, ktorá vedie všetky duše naspäť k praiskre, k jadru bytosti.

       To teda znamená: Ježiš, Kristus, Syn Boží, vedie všetky duše k Pra-svetlu, k zjednoteniu s Bohom, večným Otcom.  Keďže vykupiteľská iskra Ježiša, Krista, pôsobí najsilnejšie v dušiach, ktoré sú inkarnované na Zemi, je tu miesto milosti, to znamená, že tu je dušiam daná možnosť sa očistiť v oveľa kratšom čase ako v očisťovacích oblastiach.  Duša môže dôjsť na Zemi podstatne rýchlejšie do ríše života, ak spozná cestu zušľachtenia a podriadi sa zákonom Pána, tieto nasleduje a činí pokánie, ako keď je človek nečinný, žijúc vo svojich denných trampotách, pozerajúc sa len na tento svet a jeho zdanlivý lesk.  Takýto, len na matériu upriamený život, je stratený čas a zneužitá energia.  Po takejto pozemskej púti sa takáto duša znovu narodí a pôjde znovu materiálnou cestou, kým sa neprebudí a nenastúpi cestu vnútorného svetla.  Keďže sa ľudstvo, čo sa týka týchto zákonitostí stalo v dôsledku cirkevno-dogmatických predpisov nevedomým, nechápe hlboký zmysel svojho pozemského života.

       Veľa ľudí obžalováva Boha, nášho Pána, pre ich choroby a neúspechy, či sú to údery osudu najrôznejšieho druhu, alebo pre chudobu, utrpenie, napadnutia zo strany druhých, pre rodinné nesúlady, dokonca rozbroje, za rozvody a oveľa viac, za všetko, čo práve more nimi samými spôsobených príčin a účinkov vyplaví na breh.  Skôr alebo neskôr sa zrodia účinky každej príčiny.  Žiadna duša sa nevyhne tomu, aby skôr alebo neskôr spoznala a oľutovala príčiny, ktoré spôsobila, aby jej mohla byť podaná pomocná ruka Božia cez Vykupiteľa, Ježiša, Krista.  Je jedno, či sa duša nachádza v pozemských šatách, alebo v ríši duší, každá príčina nájde skôr alebo neskôr svoju ozvenu.

 

       Boh je neomylný a svätý.  Ale žiadny človek nie je neomylný a svätý.  Ten jediný Svätý a Absolútny nezoslal svojim deťom žiadne príčiny.  Každá duša, ktorá jednala, alebo jedná proti zákonu Pána, vytvorila a vytvára si sama príčiny.  Človek vie, že po každej akcii nasleduje reakcia, to znamená, po každej príčine účinok.  Ježiš, Kristus, povedal podľa zmyslu: „Čo zasejete, to budete žať!“  Tým je aj výpoveď, ktorá  nebola prejavená Duchom Božím, že Boh je trestajúcim Bohom, falošná!

       Boh, náš Otec, netrestá a nekarhá.  Boh, náš Otec, len pripustí zákonité účinky človekom zasiatych príčin, aby sa Jeho dieťa skôr, alebo neskôr samo spoznalo a dospelo k oľutovaniu, aby bola duševná vina zmiernená, zmenšená, a potom odpykaná.

       Boh, náš Otec, je milujúci Panovník, ktorý je vzdialený od trestania a karhania.  Človek sám nosí denne svoju trestajúcu palicu v ruke.  Sú to jeho vlastné protizákonné pocity, myšlienky, slová a činy.

       Ako vzniká duševná vina, karma, a ako sa prejaví?

       V mori príčin jestvuje toľko jemných odtieňov, ktoré nemôžem dopodrobna vôbec opísať.  V tomto spise chcem len prejaviť niektoré príčinnosti, ako sa tieto vytvárajú a aké rezonancie sa tým vyvolajú.

       Pokiaľ to bude vôľa Pána a naša sestra, ktorá prijíma Moje svetlo prejavu bude mať čas, podám v ešte obsiahlejšom spise podrobnejšie prejavenie o mnohostranných karmických príčinách a ich účinkoch.

       Z mora možných príčin by Som chcel vyzdvihnúť jeden prípad:

       Napríklad, človek okradne svojho blížneho.

       Teraz záleží na tom, z akého motívu zlodej jednal a aká závažná je príčina.  Ak odcudzil značné peňažné sumy a okradol ľudí, ktorí musia počítať s každým halierom, potom sa môže stať, že zlodejovi bude chýbať v nasledujúcom živote prst alebo ruka, ak je príčina závažná.

       Ak napríklad zlodej niekoho zabil, aby získal peniaze a majetok, môže sa stať, že mu v jednom ďalšom živote chýba celá ruka, alebo že musí eventuálne pretrpieť bolesti toho, ktorého zabil.  Dokonca bude musieť často ťažko trpieť určitými chorobami.  Ako už bolo prejavené, existuje v tomto ohľade veľa príčin, ktoré sa podľa stupňa priestupku proti Božským zákonom menej, alebo závažnejšie menia.

       Nezapríčiňuj tvojmu blížnemu žiadne utrpenie, lebo všetko, čo je proti zákonu Pána, zaťažuje tvoje duševné telo, a skôr alebo neskôr i tvoje pozemské telo.

       Ak sú v tvojej rodine tvojou vinou rozpory a ty potom opustíš tvoju ženu, alebo tvojho muža, aby si sa znovu zosobášil s druhým partnerom, podobný údel sa ti dostane v tvojom budúcom živote.

       Ak si napríklad politikom a nariadiš výrobu zbraní, ktoré budú skôr alebo neskôr nasadené ako vojnové zbrane, a prinesú utrpenie a smrť mnohým ľuďom a zvieratám, tak sa tým zaťaží tvoja duša podľa kolektívnej príčiny, k čomu sa ešte hneď vrátim.  V nasledujúcom živote môžeš žiť v zaostalej zemi ako človek, ktorý leží na ceste a žobre o chlieb, alebo živorí ako malomocný.  Lebo na každú akciu nasleduje reakcia.

       Ak si farárom a vedieš tvoje ovce do omylu tým, že ich viažeš na dogmu a formu, nesprávne ich poučuješ a vedieš ich vonkajšou cestou, nevysvetlíš im dôsledok príčin, ktoré práve vznikajú z pocitov, myšlienok, slov a jednania, a nevedieš ich k Tomu, ktorý býva v každej duši, tak môžeš si byť istý, že budeš v nasledujúcom živote prípadne žobrák, tulák, alebo človek, ktorý bude veľmi trpieť pod dogmou a formou, alebo človek, ktorý musí  vytrpieť duševné a fyzické depresie, a živoriť ako v duševnej, tak i vo fyzickej temnote.  Tiež tu sú opäť rozdielne následky.  Záleží to na tom, s akou intenzitou a vytrvalosťou boli tieto vytvorené príčiny duši nanútené.

       Tiež príčiny zapríčinené kňazmi vstúpia do kolektívu príčin.  Tento kolektív príčin sa prenáša na rovnako mysliacich, hlavne na tých, ktorí sú vyššie postavení ako kňazi, a ktorí naučené falošné ľudské predstavy stanovujú a propagujú ako realitu a súčasť viery, to znamená ako dogmu.

       Takto existuje veľa kolektívnych príčin (spoločná vina).  Napríklad kolektívna príčina poľovníkov a lovcov kožušín, alebo lesníkov a lesných robotníkov, kolektívne príčiny rodín konfesií, siekt a náboženských skupín.  Taktiež jestvuje kolektívna vina štátnikov a vedúcich veľkých podnikov.

       V týchto kolektívoch budú všetci spoluvinníci, ktorí žijú pod vplyvom žiarenia takéhoto kolektívu, zaťažení podľa ich podielu.

       Celkom ináč pôsobia príčiny, ktoré boli vytvorené ľuďmi, ktorí nejednali pod nátlakom vrchnosti.  Tieto príčiny zaťažujú jedine dušu jednotlivca.

       Ako vplývajú príčiny na dušu, a ako vniknú do tejto kozmickej duši?

       Všetky žijúce formy, vrátane kozmickej duše, žijú na základe príťažlivosti kozmických síl.  Duchovné telo čistej bytosti je mikrokozmos v makrokozme, a je vo svojej funkcii tak dlho v jednote a v harmónii s Nekonečným, kým sa nezmenší a ide k inkarnácii. Zmenšením tohto éterického tela a prvou inkarnáciou padne dedičná vina na inkarnovanú dušu.  Je to zakrytie spätných spomienok na večne trvajúci život.  Zaťažením duše, ktoré potom nasleduje v ľudskom živote, sa nasmeruje magneticko-kozmický útvar, duša, na materiálne vplyvy a priťahuje nielen všetky negatívne ľudské kmitania, ale aj duchovne vysoké, to znamená pozitívne kmitania.  Tento vysoko kmitajúci a pohyblivý útvar, duša, reaguje na všetky kmitania.  To prebieha nasledovne:

       Keď sa napríklad človek dopustí krádeže, tak mal predtým pocity a myšlienky, to znamená, pripravoval svoje činy.  Úvahy k prevedeniu činu vniknú ako prvé do jeho aury, do svetla duše, ktorá sa ovíja okolo jeho tela.  Aura zadrží ako prvá tak pozitívne, ako i negatívne.  Ak sa krádež vykoná, záleží na tom, aká veľká je škoda a bolesť, ktorú zlodej spôsobil druhému, svojmu blížnemu.  Ak ukradol len kúsok chleba, alebo jablko zo susedovho stromu, tak je to malá príčina, ktorá bude síce hodnotená; avšak momentálne, vidiac duševne, je nepatrná.  I keď sa aj z tohto môže vyvinúť značná príčina, akonáhle sa kmitačne spojí jedno s druhým, lebo veľa maličkostí vytvorí časom kopec príčin, ktorý sa skôr alebo neskôr, keď karma dozrie, zrúti pôsobením svetla Ducha.  Tiež veľa malých príčin môže postupom času vyvolať veľký účinok.  Preto sa odporúča všetko myslenie a konanie vopred múdro uvážiť a analyzovať, i keď to práve na začiatku veľmi ťažko padne.

       Ak sa ale jedná o závažné príčiny, ktoré zapríčinia blížnemu predovšetkým telesnú škodu, tak je aj účinok tomu odpovedajúc silný.  Ak napríklad zlodej ukradne druhému posledný majetok tak, že tento tým ochudobnie a sa nad tým veľmi trápi, potom padnú všetky tieto myšlienky naspäť na zlodeja; čiastočne ale i na okradnutého, lebo nemá svojmu blížnemu, aj keď ho obral o posledný majetok, ani nadávať a ani mu posielať zlé myšlienky.  Táto akcia má nasledovnú reakciu:

       Všetky vysielané pocity a slová, ale i každé jednanie, ako u zlodeja, tak aj u okradnutého, budú magnetickou dušou zadržané v aure.  Tieto existujúce príčinnosti, ktoré sa ešte nachádzajú v aure, dostanú od jadra bytosti duše takzvanú dobu milosti, nazývanú aj dobou karenčnou.  Súčasne s utváraním duševnej viny v aure, vnikajú medzi dušu, telo a auru duchovné sily.  Vzniká duchovné vákuum, ktoré najskôr nevpustí ani pozitívne, ani negatívne kmitania do duševných čiastočiek.  V tomto takzvanom  karenčnom, alebo čase milosti, bude napríklad  zlodejovi daná možnosť to, čo sa stalo, zasa napraviť.  Počas tohto karenčného času sa aktivuje predovšetkým svedomie, ako u okradnutého, tak i u zlodeja.  Z Ducha Božieho, to je z bytostného jadra každej duše, a od ochranného ducha, prenikajú do svedomia človeka zákonité impulzy, ktoré nabádajú k oľutovaniu, priznaniu a k náprave.  Ak zlodej príjme tieto pocity svedomia a to, čo sa stalo napraví, ospravedlní sa a oľutuje svoje previnenie, potom bude z aury časť jestvujúceho nízkeho kmitania absorbovaná, to znamená Duchom, ktorý pôsobí v duši, premenená a rozpustená Božským éterom.  Ak však ale okradnutý, ktorý všetok svoj majetok dostal naspäť a prijal aj ospravedlnenie a oľutovanie zlodeja, neodpustil, tak ostane nepatrné negatívne kmitanie v aure okradnutého.  I tento má svoj karenčný čas a i v ňom, v jeho svedomí pôsobia sily Ducha a ochranného ducha! Ak však okradnutý nemôže všetko odpustiť, hoci dostal všetko naspäť a k tomu i ospravedlnenie a uistenie, že to bolo zlodejovi ľúto, potom sa časť milosti a karenčný čas stiahne naspäť.  Jeho duša zoberie ešte jestvujúce kmitanie ako záťaž do duševných čiastočiek.  To má za následok, že potom duchovná sila ustupuje, podľa stupňa zatemnenia, a tým sa duša silnejšie zahmlí, to znamená zatieni.  To zase znamená, že sa duša neústupnosťou a protizákonným myslením a konaním viac a viac zhusťuje, to znamená, silnejšie sa zahalí do svojich astrálnych obalov.

       Ak sú spôsoby myslenia a jednania človeka pozitívne a ak môže odpustiť a zabudnúť, vyjasnia sa duševné obaly a neskôr eventuálne zmiznú.

       Každá myšlienka, ako pozitívna, tak i negatívna, sa najskôr zadrží v aure.  To tvorí dlhšiu dobu ochranu pre dušu.  Pokiaľ toto vákuum trvá, žije človek pod Božou skúškou.  Keď po tejto dobe milosti, alebo karenčnej dobe, toto vákuum ustúpi, stane sa nasledovné: Magnetická duša naberie do seba ako pozitívne, tak i negatívne.  Ak skúšobná doba obstála, bude duša prijímať len dobré a takto vyjasní svoje obaly.  To znamená, že sa duša dostane vtekajúcim Božským svetlom do vyššieho kmitania.  Táto kmitajúca sila duše sa prejaví i v tele, v štruktúre buniek, a tiež v aure, ktorá sa nazýva svetlom duše, alebo i zrkadlom duše.

       Čím duša vyššie kmitá, tým je aura svetlejšia a ďalej žiariaca.  O to viac je človek chránený, duchovne čulejší, živší, a aj telesne zdravší.

       Tieto krátke príklady som vybral z mora možných príčin a účinkov.

 

       Teda ešte ďalší príklad: Kto plánuje vraždu a uskutoční ju, v toho duši nastanú podobné procesy ako v duši zlodeja.  Najskôr sú vražedné myšlienky zadržané v aure.  Kým sa tvorí duchovné vákuum, zosilnia sa i napomínajúce impulzy, ako z Ducha Božieho, tak i z ochranného ducha.  Ak ten, kto vraždu plánuje, neposlúchne výčitky svedomia a vraždu vykoná, potom duša pritiahne všetky kmitania, ktoré boli týmto činom vyvolané.  Strach, bolesti a utrpenia, ktoré vzniknú týmto činom, a tiež utrpenie príslušníkov rodiny, sa dostanú najskôr do aury vraha.  Napriek všetkému existuje doba milosti alebo karenčná doba.  Vákuum ešte existuje.  Vrahovi je daná možnosť spoznania a oľutovania.  Duša zavraždeného žije ďalej a nachádza sa v blízkosti vraha.  Ak sa v ňom prebudí ľútosť a ak mu duša zavraždeného mohla ihneď odpustiť, tak sa môže v aure veľa, ale nie všetko, rozplynúť.  Zostávajúca vina na vražde, ktorá leží eventuálne v osude pozostalých, je prijatá po uplynutí karenčnej doby do štruktúry častíc duše a vysielaná telom človeka.

 

       V tejto súvislosti by Som sa chcel ešte trochu hlbšie zaoberať s týmto priebehom: Každá príčina padne na jedno zo siedmych duševných centier vedomia, ktoré sú zakotvené v ľudskom tele.  Týchto sedem centier je sedem obalov duše.  Každý druh myslenia a konania, jedno či je negatívne alebo pozitívne, sa prejaví v jednom z týchto siedmych centier.  Protizákonným myslením a konaním sa zmenší v jednom z týchto centier vedomia duchovná sila, to znamená, že sa zníži rotácia jedného centra, lebo do neho vteká menej duchovnej sily.  To má za následok, že aj v tele, v štruktúre buniek človeka, napríklad  v jednom orgáne, ktorý prijíma životnú silu cez toto centrum vedomia, sa zmenšuje duchovná energia.  Týmto zmenšeným svetelným pôsobením, ktoré nie je nič iné ako Božská energia, sa bunky unavia a ochrnú.  Jedného dňa sa toto zmenšené pôsobenie svetla prejaví zodpovedajúcou chorobou, chorľavosťou, alebo úderom osudu.

       Behom desaťročí sa môže týmto spôsobom, stále rovnakým opakovaným negatívnym jednaním utvoriť duševná vina, karma.  Často to neprepukne v tomto živote, lebo buď ešte nie je pre to zrelý čas, alebo človek ešte žije v tvorbe tejto karmy.  Preto ešte necíti príznaky zmenšeného svetla, lebo posilňuje svoje telo kúpeľami, procedúrami, zdravou potravou, dlhou dovolenkou a podobným.  To zase znamená, že svoje telo veľmi nenamáha, čím dáva svojim slabým bunkám ešte trochu opory.  V jednom ďalšom živote príde karma predsa naplno k účinku.  Buď bude trpieť od detstva, alebo mu bude chýbať napríklad ruka, alebo mu bude amputovaná noha, podľa druhu položeného základu karmy.  Alebo človek bude trpieť na srdečnú vadu, alebo napríklad strachom z prenasledovania, lebo eventuálne sám prenasledoval v minulom živote nejakého človeka, alebo mal proti nemu protizákonné myšlienky a slová, takže tento musel vytrpieť ťažký pozemský život spojený stále so strachom a depresiami.

       Tiež je ale možné, že je človek napríklad niekým zavraždený, kto stojí pod vplyvom a hnaním astrálnych duší.  Zavraždený ale vykonal v minulom živote podobný vražedný čin.  Astrálna duša zabitého, ktorá mu nemohla odpustiť, si zobrala vhodný nástroj, aby si túto dušu chytila.  Kto sa však nechá pre tieto účely použiť, má tak isto veľmi nepatrné duševné svetlo, a tým nesie veľa duševnej viny, ktorá eventuálne spočíva na rovnakom kmitaní.  Tým ho môžu astrálne duše ovplyvňovať a používať k tomuto účelu.

       Ako sa prejavujú kolektívne príčiny? Ako reaguje napríklad kolektívna príčina jedného náboženského vyznania?

       Keď kňaz poúča svoje ovce len v zmysle dogmy, keď káže evanjeliá, ktoré preberá rok po roku zo svojej biblie, a svojim veriacim približuje len predčítaním alebo kázňou, a kázané alebo čítané Božie slovo sám neuskutočňuje, tak to padne späť na jeho dušu.  Táto vina ide tou istou karmickou zákonitou cestou, ktorú som práve opísal.  Keď kňaz súhlasí s predpismi a stanovami nejakého náboženského vyznania a tieto učí svojich veriacich ako jestvujúcu Božskú skutočnosť, tak idú tieto kmitania väzby do kolektívu príčin týkajúceho sa náboženského vyznania.  Každá cirkev, náboženská skupina, každá sekta, má svoj kolektív príčin.  Tento neustále vplýva na ľudí, ktorí aktívne pôsobia v týchto cirkvách, skupinách alebo sektách.  O čo viac príčin človek zaseje falošnými ponaučeniami v takýchto skupinách, o to väčšia bude i jeho duševná vina.  Kolektív príčin bude postupne pôsobiť u jednotlivých členov, až po najvyššiu autoritu.

       Nikto, kto sa nachádza v tomto kolektíve príčin, nemôže preniesť duševnú vinu na inú osobu, alebo sektu.  Každý kto učí „pravdy“ v nejakom spolku, ktoré neodpovedajú večnej pravde, a ktoré viažu veriacich na tento spolok, viaže sa svojou dušou na tomto kolektíve príčin, ktorá skôr alebo neskôr, v tomto alebo v jednom z ďalších životov, dôjde k účinku.

 

       Ježiš, Kristus, znovu priniesol a uskutočnil prikázanie lásky.  Postavil kritériá, ktoré sú zákonité, a preto nezvratné.  Nijaký kresťan nemôže povedať, že o tom nič nevedel.  Kto sa bez rozmýšľania viaže na nejaké náboženské vyznanie, alebo na nejaké vonkajšie náboženstvo, ktoré neuskutočňuje bezpodmienečne zákon lásky, ten prispieva ku kolektívu príčin, a bude tiež raz ako duša žiť v tomto kolektíve príčin a účinkov, lebo rovnaké priťahuje zase len rovnaké.

       Pravý kresťan pestuje len puto k svojmu večnému nebeskému Otcovi, a tým je slobodný.  Preto učí Ježiš, Kristus, v Univerzálnom živote (predtým nazývané Dielo privedenia domov - Dielo Ježiša, Krista) absolútnu slobodu a výlučne obracanie sa k Duchu Božiemu.  Pozorný čitateľ týmto spozná, aký Duch pôsobí v diele Syna Božieho.

       Všetky tieto krátko menované karmické príklady Som vybral z mora možných príčin a účinkov.  Avšak všetky príčiny a účinky sú rôzne, lebo každý človek inak myslí a jeho motívy spočívajú na iných základoch, i keď to navonok vyzerá akoby boli rovnaké.  Žiadny motív nie je druhému podobný, i keď to človek verí v svojej krátkozrakosti.  U ľudí je často napríklad vražda ako vražda. V zákone príčiny a účinku naproti tomu nejestvujú žiadne rovnaké následky, lebo spôsob myslenia každého človeka je rôzny, a každá duša vykazuje opäť iné zaťaženie, ktoré sa vyšvihne a usadí sa v motívoch, a hľadá svoje obete ako v pozitívnom, tak i v negatívnom.

       Ešte ďalší príklad kolektívu príčin, kolektívnej viny lovcov:

       Každý poľovník, ktorý poľuje z pôžitku zabíjať, sa stáva vinný.  Ale i medzi lovcami jestvujú rozdiely, medzi poľovníkmi, ktorí zabíjajú len z čistého pôžitku, a napríklad medzi honcami.  Taktiež medzi poľovníkmi sa viac zaťaží ten, ktorý divinu zabil, ako ten, ktorý žiadnu netrafil.  Aj honec sa čiastočne svojim konaním zaťažuje.  Toho ale, kto poľovačku usporiadal, postihne najväčšia duševná vina.

       Všetky tieto udalosti vstupujú do kolektívu príčin a odrážajú sa v aurách a dušiach tých, ktorí sú spojení s týmto kolektívom príčin.  V neskorších životoch môžu takéto inkarnované duše napraviť znovu ich časť viny, pokiaľ to v duševnej ríši už oľutovali.  Duša potom bude v pozemskom šate eventuálne ošetrovateľom zvierat vo voľnej prírode, alebo dozorcom zvierat v zoologickej záhrade tohoto sveta, ktorý tým spĺňa svoju povinnosť voči zvieratám.

       Duša, ktorá však svoj skutok neoľutovala, môže byť podľa okolností vo svojej nasledujúcej inkarnácii napríklad zrazená vozom ťahaným zvieratami, alebo udupaná k smrti stádom zvierat, alebo musí človek trpieť dlhé roky na nejaký vírus prenesený zvieraťom, alebo môže byť postihnutý ťažkou chorobou.  I v tomto kolektíve príčin jestvujú tisícoraké možnosti účinkov, lebo ako už bolo prejavené, každý človek má iné motívy, to znamená inú karmu, ktorú bude musieť raz odpykať.

       Tak isto je odstupňovaný i kolektív príčin politikov.  Každý, kto sa zúčastňuje na príčinnostiach ako pozitívneho, tak i negatívneho druhu, je spojený s týmto kolektívom.  Kto napríklad nariadi svojim podpisom výrobu vražedných zbraní, ten sa najviac zaťaží ak budú tieto zbrane nasadené.  Ale i tí sa podieľajú na karme, ktorí prispeli k podpisu.  Ak teda budú tieto zbrane nasadené, jedno či proti ľuďom, alebo pri ich skúšaní museli trpieť zvieratá, alebo boli zabité, vina padne na tých, ktorí žijú a účinkujú v tomto jestvujúcom kolektíve príčin.  Skôr alebo neskôr, v tomto alebo v jednom z nasledujúcich životov, budú účastníci trpieť týmito vytvorenými príčinami.  Ich utrpenie sa často prejaví na ich pozemskom tele tým, že budú žiť ako malomocní, alebo ako chudobní v menej vyvinutých krajinách, v napoly rozpadnutých chatrčiach, alebo v štátoch, kde vojny a nákazy trýznia ľudstvo, a kde je strach a hrôza.

       I tieto prejavenia som vybral z veľkého mora príčin a účinkov, ktoré sú rôzne od prípadu k prípadu.

       Všetky tieto kolektívy príčin a z nich vychádzajúce účinky platia ako pre svetské, tak i pre cirkevné vrchnosti a ich stúpencov, tak i pre sekty a tých, ktorí pestujú „skupinového ducha“; tiež pre lesníkov a lesných robotníkov, lebo i príroda žije a cíti.  Kolektívy príčin jestvujú i pre poľovníkov, ako už bolo opísané, a pre všetkých tých, ktorí pôsobia proti zákonu Pána.

       Tak ako dozretie viny, tak aj budovanie následkov pozitívnych jednaní, prežiarenie duše, prebieha stále tou istou cestou.  Najskôr sa zadrží udalosť v aure, potom je prijatá dušou a cez túto zase vyžarovaná telom.

       O čo menšie je svetlo duše v ľudskom tele, o to je toto náchylnejšie na choroby, nehody, údery osudu, atď.

       Ak sú napríklad negatívnym správaním veľmi prepólované niektoré strediská vedomia duše, potom nemusí podľa okolností vystačiť v budúcej inkarnácii duchovná životná sila k udržaniu dvoch nôh, alebo rúk a jedna, alebo dokonca obidve nohy alebo ruky musia byť amputované ako následok choroby.  Je ale tiež možné, že dieťa príde už zmrzačené na svet, lebo éterická sila nemohla pozemské telo naplno sformovať, lebo bolo svetlo duše veľmi slabé.

       I keď sa duša inkarnuje až po narodení dieťaťa, sú jej už počas dozrievania embrya dané rozličné možnosti pôsobiť na embryo.

       Pri prvom kriku novorodenca sa duša spojí so svojim pozemským telom. 

       Žiadna inkarnácia sa nepodobá druhej, ako aj každý pôrod dieťaťa prebieha inak.

       Z tých veľa možností, ktoré jestvujú keď sa ide duša inkarnovať, by som chcel len dve krátko zobraziť.  Predpokladom porozumenia je, aby každý človek vedel : V Božom zákone znie - rovnaké priťahuje rovnaké.

       Ak je semeno muža nesené svetlom a duša matky nie je príliš zaťažená, potom sa tiež inkarnuje málo zaťažená duša.

       Ak však kmitá semeno muža veľmi protikladne a duša matky je takisto veľmi zaťažená, potom sa bude inkarnovať tiež duša primerane počtu kmitania matky.  Ak duševná vina práve vyteká z duše, ktorá ide k inkarnácii, potom je tejto duši možné zavčasu, to znamená, keď je dieťa ešte v embryonálnom stave, odovzdať časť vytekajúcej viny duše vznikajúcemu človeku.  Pritom bude embryu odobraná sila.  Tým to bude mať duša ľahšie, ale dieťa môže prísť zmrzačené, alebo ináč trpiace na svet.

       Ak je dlho karma v silne zaťaženej duši uzavretá, nie je možné vyžiariť časť viny do embrya.

       Ak v nastávajúcej matke vyteká duševná vina a táto vteká do jej tela, potom môže vinou zaťažená duša, ktorá ide k inkarnácii, a u ktorej duševná vina práve vyteká, preniesť časť zaťaženia cez dušu matky do embrya.  Toto je často spojené s bolestnými duševnými pocitmi.  Každá veľmi zaťažená duša, ktorej vina vyteká, sa teší, že môže časť z toho preniesť na druhé telo.  Keď dve telá, duševné a fyzické, sú nosičmi vytekajúcej karmy, potom je to uľahčenie pre dušu.  Dve životné formy nesú, ako je známe, vždy ľahšie ako jedna.  Preto naliehajú medzi iným veľmi zaťažené duše stále znovu k inkarnácii, aby mohli časť ich bremena viny preniesť na pozemské telo.

       Ak človek príde na svet so srdcovou vadou, alebo so slabými pľúcami, potom je možné, že v minulom živote jeden veľa pil, druhý veľa fajčil, alebo robil oboje.

       Vo veľkom mori príčin a účinkov sú tieto následky veľmi rôzne.

       Ak je človek slepý a hluchý, potom sa vo svojich minulých životoch na mnohé nesprávne pozeral a podával to ďalej, alebo počúval názory iných a spĺňal ich, hoci spoznal, že sú tieto nesprávne, pričom mu výhody boli dôležitejšie, ako zákonité jednanie.

       Aj u duchovne chorých ľudí môže byť veľa príčin.  Títo boli v minulom živote eventuálne pijani alebo ľudia, ktorí holdovali žiadostivostiam tým, že medzi iným premárnili život prehnanou sexualitou, alebo niekomu zavinili zranenie mozgu brutálnymi údermi.  Práve u duchovne chorých sú často zaťažené všetky strediská vedomia v dôsledku protizákonného použitia a mrhania síl.  To má za následok, že v ľahších prípadoch teraz namiesto duchovnej choroby, trpia v dôsledku niekdajších sexuálnych vášní pohlavné orgány, alebo sú tieto zmrzačené.

       Tieto všetky krátke prejavy nemôžu platiť na každého, lebo každá príčina má zasa iný kanál, z ktorého prichádza, a cez ktorý vyteká.

       Tieto krátke prejavy by mali slúžiť ľudstvu najskôr ako všeobecné varovanie, kým sa pre ľudské dieťa, cez ktoré hovorím, nenaskytne čas, aby boli podané detailnejšie prejavy.

       Tieto pravdy boli podané duchovným učiteľom - bratom Emanuelom, Cherubom Božskej múdrosti, cez Vnútorné slovo.

 

 

       Pán Boh na pozdrav