V I N Y  - H R E Š E N I E  


           Za vinu človeka, alebo hriech, možno považovať všetko to, čo človek koná v rozpore s Absolútnym zákonom. Sú to všetky jednania človeka - myšlienky, pocity, slová a činy - ktoré sú namierené proti zákonom života. A Absolútny zákon je Láska. A Láska je Boh.
           On, Láska, sa nám nechal už pradávno spoznať na svojich desiatych odporúčaniach, ktoré sa pravdaže pre tvrdosť vtedajšej doby, resp. pre tvrdosť človeka, museli naniesť ako Desať prikázaní. Väčšina ľudí nepozná obsah týchto zákonov života. A ak sa k nim aj priblížia, odmietajú ich vidieť, pretože by sa popri svojich záujmoch museli ohliadať aj na niečo iné - svojich blížnych, zvieratá, prírodné ríše a vesmír.
           Ako "nesmierne zaujímavé" je však poukazovať na svojich blížnych, aké je "zábavné" robiť si posmech na ich adresu..., aké je "príjemné" konzumovať mäso zvierat, odievať sa do ich kože, zdobiť si ich zostatkami obydlia, využívať ich ako pracovnú silu..., alebo aké je to "pohodlie" mať interiér obložený a prevoňaný drevom, čačinou, lálkami, pučiacimi kvetmi..., vyhodiť bez rozmýšľania použitú vec a vymeniť ju za novú, zmyť vodou či stratiť v ovzduší to, čo je ‚navyše'?
           Prišiel aj Kristus. Potvrdil desať prikázaní a vysvetlil ich na príkladoch. Tvrdosť človeka však zostáva, a keďže nechce rozumieť, musí trpieť. Trpí nielen znečistením svojej planéty, narastaním počtu chorôb, ale najmä napätím, stresom, dennými disharmóniami, ktoré sa prejavujú nepríjemnými prekvapeniami, sklamaniami, poraneniami a úrazmi.
           Taký je výsledok protizákonného chovania a jeho počiatok je opäť v našom myslení. Tí, ktorí kráčajú cestou sebaspoznania sú schopní tomu ľahko porozumieť na základe vlastných skúseností, pretože vždy zaregistrujú okamihy, ktoré ich na tákéto nesprávne myslenie upozornia, čím sa potom, po zamietnutí takýchto myšlienok, vedia vyvarovať chýb.
           Ale ako môže tzv. inteligentný človek dnešnej spoločnosti niečo také postrehnúť, keď nevie, ktoré myšlienky sú zákonné a ktoré protizákonné? On, ktorý pravdaže vyhlási, že pozná Desať prikázaní, si neuvedomuje, že porušuje každé jedno z nich. Povie: "Prvé je: ,Máš milovať jedného, svojho Boha, nadovšetko'." Ale neuvedomí si, že dennodenne väčšmi ako o Bohu premýšľa o niečom inom, a že to sú potom v podstate jeho bohovia. Potom povie druhé: ,Nemáš zneužívať, brať meno Božie nadarmo'. Ale toľkokrát ho denne vysloví bez rozmýšľania, ako frázu, a pritom pravdaže netuší, že všetko je energia. On si vlastne nepripustí nič viac, iba to, čo vidí, a tak tento tzv. znalec prikázaní si so svojimi klapkami na srdci neprizná, že najmä o energiu ide aj v šiestom prikázaní - ,Nemáš cudzoložiť', v siedmom - ,Nemáš kradnúť', v ôsmom, ktoré nás upozorňuje na krivé, pravdou nepodložené výpovede, ale aj v deviatom a desiatom, ktoré sa týkajú túžby, neprajnosti a závisti. A o tých ostatných prikázaniach by som sa s ním už celkom určite nechcel rozprávať, lebo ustúpiť od svojich zvykov, ako je jedenie mäsa, zištné vychádzanie aj so svojimi najbližšími, alebo správanie sa počas sviatkov, je pre neho takmer nemožné.

           Vidíme teda, že stupeň vedomia, či duchovného rozvoja, nie je u každého rovnaký. Podobne, ako to bolo za čias Nazaretského, keď pri ňom mnohí stáli a nerozumeli mu, a iní aj z reprodukovaného poznali, že je ‚Pomazaný', tak je to aj dnes. Ježiš Nazaretský hovoril o tzv. talentoch, a že tomu, kto má viac, tomu bude dané. Ich počet pravdaže nie je náhodný, ale závislý od práce človeka na sebe samom. A tak, o čo viac človek v jednom živote zvládne, o to viac v ďalšom dostane. A ak zvládne všetko, prichádza k spaseniu - dosiahne dokonalosť. (Teraz niektorí krútite hlavou nad reinkarnáciou. Ale veď "veľavážení" kňazi, ak chceli zostať "veľavážení", nemohli diskutovať o slobodnej veľbe a museli ju zatajiť pred verejnosťou.).
           Človek sa podobá nádobe s dvomi hrdlami. A táto nádoba je naplnená dobrom a zlom. Predstav si, že máš v sebe 50 jednotiek dobra a 50 jednotiek zla. Dobro i zlo do teba tiež neustále chce pritekať svojim hrdlom, no ty si plná nádoba. A pokiaľ nechceš byť iný, počet jednotiek oboch kategórií sa nemení. A tak sú ľudia schopní na jednej strane robiť dobré veci, ale na strane druhej im nič nie je podozrivé ani na špatnostiach, ktoré okolo seba vidia, počujú a sami robia. Teda keď človek počas života pritakáva dobru aj zlu v sebe, tak nenapreduje, a môže dostať príležitosť opäť v novom živote hľadať a zvažovať, k čomu sa viac prikloniť. Ak sa ale raz rozhodne pritakávať jednému, hrdlo, cez ktoré prúdi do neho to druhé, sa zúži. A tak sa stane, že človek má v sebe napr. 60 jednotiek dobra a 40 jednotiek zla. Dosiahnutie každého nepomeru si však vždy vyžaduje opustiť niečo, čo je človeku ako vlastné. Je to pre neho namáhavé tiež preto, lebo si myslí, že keď niečo do seba nebude vpúšťať, resp. keď sa nebude ku niečomu v myšlienkach a skutkoch vracať, o niečo príde, čo si (údajne múdro) nadobudol, a preto sa toho veľmi pevne drží. Pravdou však je, že človek nemôže byť nedoplnená nádoba. A tak, ak prestane vnímať pozitívne, zakrátko sa doplní negatívnym. A ak prestane prijímať negatívne, urobí sa v ňom opäť priestor, a on ho doplní pozitívnym.
           Stáva sa však, že mnohí sa zo dňa na deň rozhodnú uzavrieť jedno hrdlo. Pritom ale zabúdajú, že ak priestor, ktorý sa teraz v nich začal vytvárať nedoplnia, tak tlak (v ich mysli) strhne pomyselnú zátku a vovalí sa do nich to, čo nechceli do seba vpustiť, ba ešte veľký prúd vyvrhne z nich časť toho, pre čo sa na počiatku rozhodli.
           Aj toto mal náš Učiteľ na mysli, keď hovoril o zlom duchovi, ktorý síce vyšiel z tela človeka, no keď v ňom potom zbadal prázdny priestor, zavolal k sebe ďalších, siedmych zlých duchov a spolu prišli bývať do toho človeka.
           Tiež preto sa vraví: "Pomaly ďalej zájdeš". Pretože máš dobré aj zlé zhodnotiť, a to, čo je pre teba nevhodné, spoznať a odložiť. A pravdaže, ďalej neprestávať skúmať to ‚vhodné'. Až presvedčením sa o správnosti rozhodnutia, naozaj ovplyvníš prívody.

           Práve tákým, akým sa stávame, takým sa stáva aj náš život, svet okolo nás. Ak žijeme v pravde, vnímame ju na sebe i okolo seba a nevytvárame dokola príčiny neblahých následkov. Lebo je tak: Čo zaseješ, to zožneš.
            Kto teda chce priaznivo žiť, musí sa naučiť najskôr priaznivo myslieť.
           Kto chce ale trpieť, môže naďalej pôsobiť svojmu blížnemu utrpenie, či to už sú ľudia, zvieratá, alebo rastliny. Lebo každý z nás má slobodnú vôľu a rozhodne sa sám, či chce spieť k dokonalosti a rozširovať svoje vedomie až k obrazu Božiemu, alebo nechce vyrásť z pozemskej školy každodennej námahy pociťovania a očisťovania svojich chýb.