Úroveň zaťaženia duše človeka je rôzna. Na Zem sa narodili aj ľudia, ktorých duša je len málo zaťažená. Navonok sa neodlišujú od ostatných, avšak vo svojom vnútri od skorého veku budujú vlastné ‚nebo‘, postupne vidia aké úlohy ich čakajú, alebo aké dlhy tu zanechali, čo majú čistiť, čo majú nezvládnuté a môžu prekonať. Takýmto sebauvedomelým dušiam je dané poznať možnosti a pravdepodobnosti. Očisťovaním ďalej dospievajú k schopnostiam, ktoré sa pre tzv. realistického človeka javia ako záhadné. Pravými sú však iba tí, ktorí si nepripisujú na svojich schopnostiach nijakú zásluhu, tí, ktorí za prejavenú pomoc blížnemu odmietajú akúkoľvek odmenu.
           Nemusí však každému byť prospešné kráčať cestou podľa ich poznania. Nik nemá prehliadať a potláčať vlastnú skúsenosť!

           Inou skutočnosťou je však vysoká duchovná bytosť z Božieho absolútna, ktorá inkarnuje, aby vyučovala cestu pravdy. (Kristus nielen vyučoval túto cestu, ale sám je touto cestou).
           Je len pochopiteľné, že vám nie je jednoduché prijať takú bytosť v dnešnej dobe, najmä potom, čo náboženskí horlivci a skúmatelia Biblie jednoznačne odmietajú proroka po Ježišovi Nazaretskom. Zváženie ‚serióznosti‘ cirkevných hodnostárov (o. i. „opatrovníkov Písma“ /zmienka aj v časti II./), ostáva na každom z vás. K tomuto len toľko, že proroka mala každá doba, a ani súčasná -vek vodnára- nie je výnimkou.






     G a b r i e l a   W i t t e k o v á


Detstvo a mladosť, svadba a presťahovanie do Würzburgu

Otázka: Pri popisovaní životnej cesty stoja na prvom mieste vždy otázky týkajúce sa rodičovského domu, osobných záujmov a rodinných pomerov. Preto by som rád najskôr položil nasledujúcu otázku: Kde ste vyrastali, aké máte vzdelanie? Kde a ako ste strávili prvé roky svojho manželstva a zamestnanie?

           Narodila som sa v blízkosti Augsburgu. Moji rodičia boli prostí občania, ktorí museli zarábať na svoje živobytie s námahou. Takto som vyrastala v jednoduchých podmienkach. Moji rodičia pre mňa urobili všetko, čo len mohli.
           Keď som mala asi 8 rokov, vypukla vojna a môj otec bol povolaný do zbrane. Ja som vtedy žila so svojou matkou a s jej matkou. V dobe vojny som navštevovala obecnú školu, vyučovali nás starší učitelia. V poslednom čase vojny sa často stávalo, že sotva sme prišli do našej triedy, zazvonil už zvonček na poplach. Letecký poplach bol pre nás niečím vítaným, pretože sme mali v škole voľno. Ako deti sme nemysleli na to, čo tým strácame zo základného vzdelania pre budúci život. Keď však vojna skončila a môj otec sa vrátil domov, stál tu pred svojim ťažko nadobudnutým domom, ktorý bol teraz sčasti zbúraný. Usilovnou prácou bol však potom rodičovský dom znovu postavený.
           V škole som prospievala viac-menej dobre. Následkom mocnosti obsadenia vznikali rôzne obmedzenia. A keď sa všetko vyriešilo, bola už moja doba školy na konci.
           Vtedy nebolo pre mojich rodičov možné, aby ma poslali na vyššiu školu. S veľkou námahou som dostala miesto učnice a urobila som tri roky školy, zakončené skúškou z účtovníctva. V mnohých podnikoch bolo vtedy obvyklé, že učni boli zamestnaní až do zloženia učňovskej skúšky, a tak tomu bolo i v podniku môjho vyučenia. Hľadala som vtedy znovu prácu a po určitom čase som dostala miesto účtovníčky v jednom veľkoobchode tkanív v Mníchove.
           Vtedy som sa zoznámila so svojim manželom a mali sme svadbu. Mala som 22 rokov. Nasťahovali sme sa do malého bytu, ktorý sme spoločne usilovne zariadili a udržovali.

Otázka: Mali ste v priebehu svojich rokov mladosti zvláštne záujmy a koníčky? Čítali ste ezoterické knihy?

           Áno, zaujímala som sa o šport, rada som vykonávala ručné práce a čas od času som rada chodila do spoločnosti. Ezoterické knihy som nečítala. Ani som nevedela, že také knižky existujú. Moji rodičia a ja sme boli katolíci, žila som tiež, ako ešte iní mnohí ľudia dnes, v nevedomosti a spútaná dogmami. Z podnetu svojich rodičov som chodila do kostola, počúvala som kázne, ale veľa mi to nedávalo. Neskôr, keď som mala asi 18 rokov, často som vravievala svojej matke: Do kostola už nepôjdem! Nerozumiem tomu, čo sa tam káže. Ale keď idem na cintorín a modlím sa za mŕtvych, potom nachádzam vnútorný pokoj.
           Moja matka nemohla moje správanie pochopiť, pretože bola vychovaná v dogme a verila tomu, že je potrebné aspoň jedenkrát týždenne chodiť na omšu. Keď som mala 16 až 17 rokov, spievala som v cirkevnom zbore, a tam som tiež spoznala, že cirkevná hudba je len niečo vonkajšie a neprináša žiadnu skutočnú vnútornú zbožnosť.
           Po celú tú dobu som nevedela, že existuje Boh vo vnútri. Pre mňa platilo, tak ako dnes pre mnohých kresťanov : Boh je v kostole, alebo v nebesiach, avšak nikdy v nás a okolo nás.
           Čas od času som prežívala malé duchovné zážitky, avšak nedbala som na to. Okrem toho to vo mne vyvolávalo strach. Ešte si dobre spomínam na jeden silvestrovský večer. Vtedy som mala asi desať až dvanásť rokov. Moji rodičia mali návštevu. Náhle som veľmi znekľudnela, išla som k oknu, rozhrnula som záclony a zbadala som na rímse malú bytosť. Plná úzkosti som sa primkla ku svojej matke, ktorá ma udivene pozorovala. Opýtala sa ma: Čo je? Čoho sa bojíš?
           Neodvážila som sa o tomto zážitku hovoriť. Nikto, ani ja sama, som nič nevedela o prírodných duchovných bytostiach. Dnes to viem. To, čo som vtedy zbadala, bola prírodná duchovná bytosť.

Otázka: Hovorili ste o svojom záujme o šport a o tom, že ste nečítali žiadne ezoterické knihy. Aké iné knihy ste čítali, a ktoré druhy športu ste prevádzali?

           Čítala som známe romány, ale je tomu už dávno, teraz si nemôžem už spomenúť na žiadnych autorov. A druhy športov? Dámska hádzaná, plávanie a ľahká atletika.

Rád by som položil ešte jednu doplňujúcu otázku: Čítali ste popri románoch tiež prírodovedecké knihy, napr. z fyziky, chémie, biológie, astronómie a pod.?

           Takéto knihy v našej rodine neexistovali. A úprimne povedané, ani som o ne nemala potrebný záujem.

Otázka: Ako prebiehal váš život medzi svadbou a presťahovaním sa vašej rodiny do Würzburgu?

           V prvých rokoch manželstva som bola v zamestnaní a snažili sme sa spoločne zariadiť väčší domov. Musím priznať, že v tom čase som bola veľmi zameraná navonok. Chcela som uniknúť z úzkych pomerov, chcela som poznať svet a chcela som žiť s ním a v ňom. Vďaka tomu, že sme obaja mali zamestnanie, mohli sme si prenajať väčší byt. Mali sme tiež priateľov a známych, cestovali sme na dovolenky a užívali sme si života tak, ako to dovolovali naše príjmy. Potom sa narodila naša dcéra Michaela, preto som sa vzdala svojej pracovnej činnosti a prenajali sme si v Mníchove, v parkovej štvrti Solln, veľmi pekný radový domček s malou záhradkou, aby naše dieťa malo viac slobody. Takto sa nám žilo naozaj dobre. Chcela som vo svete dosiahnuť toho aj onoho, avšak vždy som prežila neúspech. Všetko, čoho som sa chopila, pokiaľ išlo o vonkajšie záležitosti a svet, sa mi väčšinou nepodarilo. Ani v tejto dobe som nečítala žiadne knihy, proste mi chýbal čas.
           Keď mala Michaela tri roky a bývali sme celkom dvanásť rokov v Mníchove, môj manžel dostal od svojej firmy ponuku k pracovnej činnosti vo Würzburgu. To viedlo medzi nami k nezrovnalostiam, pretože som sa nechcela z Mníchova odsťahovať. Prenajali sme si ten radový domček len krátko predtým a žila som blízko svojich rodičov. Nechcelo sa mi do mesta na Maine a pre mňa bol Würzburg malé mesto. Môj manžel sa však veľmi zaujímal o túto novú činnosť, a preto prehovoril o tomto probléme s mojou matkou. Tu by som chcela vložiť poznámku, že som mala k svojej matke veľmi dobrý vzťah, boli sme ako sestry, ktoré si povedia všetko a veľmi často spolu zdieľajú svoje bolesti, pretože v mojom živote neboli iba slnečné dni.
           Moja matka ma prehovorila, aby sme sa predsa len presťahovali do Würzburgu, aby si môj manžel mohol v povolaní polepšiť. Krátko nato sme sa rozhodli. Odcestovali sme do Würzburgu a našli sme bez väčšej námahy radový dom. Už po pol roku sme sa mohli presťahovať.
           Tam som bola s našou dcérou Michaelou veľmi sama, široko ďaleko nikto nebýval. Ostatné domy boli postavené až potom, behom nasledujúcich mesiacov.


Smrť matky - zásadná udalosť meniaca život

           V tejto začiatočnej dobe vo Würzburgu som musela znášať ťažké duševné boje. V noci som mávala hrozné sny, v ktorých som bola veľmi súžená. Keď som sa prebúdzala, bývala som často zaliata potom a už som nemohla dlhé hodiny znovu zaspať. A keď začalo ráno svitať a ja som musela vstať, bol aj život pre mňa utrpením. Život v samote - môj manžel bol ešte po jeden rok činný v Mníchove - a vždy znova sa vracali dozvuky z často hrozných snov. Z týchto dojmov som hľadala záchranu v tom, že som telefonovala svojej matke. V najťažších obdobiach bývala často tu vo Würzburgu, v novom dome, pomáhala mi preklenúť moju osamelosť a hovorila so mnou o mnohých veciach, ktoré ma toľko zamestnávali, až som z nich bola zmätená. Ani moja matka, ani ja, sme nemali nijaké duchovné poznanie. Veľmi som svoju matku milovala, bola pre mňa v mnohých životných situáciách silnou oporou.
           Keď sme žili vo Würzburgu už asi dva roky, dostala som z rodného mesta telefonický hovor od môjho, o 14 rokov mladšieho brata. Oznámil mi, že matka ochorela, dostala ľahký zápal žíl.
           Niekoľko týždňov predtým sa mi snívalo, že moja matka má zomrieť. Tento sen som však odvrhla a už som naň nemyslela, pretože bol veľmi skľučujúci a ja som sa nechcela zaoberať smrťou. Okrem toho bola moja matka celkom zdravá, a ja som si nevedela prestaviť, že by bol možný rýchly skon. Stalo sa však niečo iné.
           Päť dní som telefonovala každý večer svojej matke, pýtala som sa ako sa jej darí, a ona verila tomu, že sa jej stav zo dňa na deň zlepšuje. V predvečer jej rýchleho skonu som s ňou opäť telefonovala a ona povedala, pretože som ju chcela navštíviť: Prosím, necestuj a počkaj, za niekoľko dní budem opäť schopná chodiť, a potom mi bude milšie, keď tu budeš so mnou. Rozlúčili sme sa v ten večer, a ja som mala vlastne veľmi dobrý pocit.
           Na druhý deň zavčasu ráno, asi o 6. hodine, zazvonil telefón a môj brat mi oznámil vo veľkom rozrušení, že matka pred pol hodinou zomrela. Bolo to 12. novembra 1970. Vtedy som prosto povedala svojmu bratovi: To nie je možné! Ona nie je mŕtva. Naša matka neodíde bez toho, aby sa so mnou nerozlúčila. Viem, že keď prídem domov, príde mi naproti. Akokoľvek mi môj brat opakoval, že zomrela, nemohla som tomu uveriť.
           Sedela som bez sĺz opanovaná touto myšlienkou v obývačke a verila som, že niečo také jednoducho nie je možné. Moja matka nie je mŕtva, to som si nahovárala. Keby mala zomrieť, musela by to cítiť a povedala by mi o tom.
           Cestovali sme do Würzburgu asi štyry hodiny, kým sme dorazili do domu mojich rodičov. Už pri vstupe do domu som počula plač svojho otca. Vstúpila som do domu a - moja matka mi neprichádzala naproti. Ponáhľala som sa do spálne. Tam ležala ešte vo svojej posteli.
           O tom všetkom sa musím zmieniť preto, lebo tento zážitok ma priviedol k vnútornému slovu.
           Môj otec nechcel, aby sa matky okrem mňa niekto dotýkal. Tak som musela svoju matku, ktorú som veľmi milovala, prezliecť tak, ako to bolo zvykom, do čiernych šiat. Keď som nadvihovala takmer stuhnuté telo, volala som: Maminka, ty predsa nemôžeš odísť, vstaň.
           Neotvorila oči, ani nič nepovedala, no ja som počula úplne jasne sama v sebe prvé vnútorné slová, a tie zneli podľa zmyslu: „Dieťa, nechaj predsa ležať to, na čo sa tu dívaš. To nie som ja.“ A verila som v tom okamihu, že ju vidím stáť v jednom rohu izby.
           To všetko však bolo zatienené bolesťou zo smrti mojej matky a ja som na toto dianie nijako zvlášť nedbala.
           Keď bola potom truhla vynášaná z domu, povedala som k nej: „Maminka, čo si tu v dome už všetko prežila, ako si pracovala, ako často išlo o haliere, o denný chlieb. Teraz, keď by si už mohla žiť bezstarostne, vynášajú ťa von.“ A opäť som počula v sebe odpoveď: „Moje dieťa, predsa vôbec nie mňa.“
           Domnievala som sa, že moje zmysly sú tak vzrušené, že si toto všetko len nahováram.
           Bola som rada, keď bol pohrebný akt ukončený a myslela som si, že teraz nájdem pokoj. No nenašla som ho. Môj otec sa nemohol utíšiť z tak náhlej smrti našej matky a obviňoval domáceho lekára, že ju nesprávne ošetroval. S istotou stanovil diagnózu ľahkého zápalu žíl, v skutočnosti však išlo o trombózu, následkom čoho moja matka prekonala veľmi rýchlu pozemskú smrť, spôsobenú upchatím ciev, vo veku pomerne pevného zdravia.
           Zmocnila sa ma potom fixná idea. V tejto dobe som často obviňovala Boha a hovorila som si: „Čo je to za život, iba práca, iba šetrenie, iba každodenná starosť o denný chlieb. A keď sa potom človeku darí lepšie, musí zomrieť.“ Pýtala som sa: „Si Bohom lásky? Existuješ vôbec?“ A potom nasledovala otázka: „Je vôbec nejaký Boh a nejaký ďalší život po smrti?“
           Vedela som iba to, čo nám ako deťom bolo povedané v náboženskej výučbe, že duša spí až do súdneho dňa. Nemohla som sa už zbaviť jednej myšlienky: Keď existuje nejaký Boh, potom by predsa mal tiež existovať život po smrti, a ak moja matka žije, potom by som ju uvidela. Toto bola fixná idea, ktorá ma po celý ďalší rok neopúšťala.
           Behom tohto roku sme museli, moja rodina a ja, navštevovať otca každé dva až tri týždne. Boli to hrozné hodiny. Obviňoval celý svet, pretože jeho žena už nežila. Bol stále chudší. Jeho bolesť ho takmer požierala a neustálym vyčítaním sa stával veľmi agresívnym a odmietavým.
           12. novembra, v 1. výročie smrti mojej matky, sme cestovali opäť do môjho rodného mesta. Chceli sme potešiť môjho otca a navštíviť hrob, pretože ako veria cirkevní kresťania, v ňom leží telo aj duša. Pripravovali sme sa v dome rodičov na návštevu cintorína. Asi na poludnie som prechádzala malou izbičkou do kúpeľne. Keď som vstúpila, svietilo slnko silne do izbičky, bolo veľmi jasno, len žlté steny a nič tmavé. Pozrela som do dvora suseda a náhle som pocítila, že za mnou niekto stojí. Obrátila som sa trhavým pohybom a zbadala som úplne zreteľne svoju matku. Usmievala sa na mňa. Zľakla som sa a vykríkla som. V tom istom okamihu ona zmizla. Môj manžel, a tiež môj otec a môj brat, verili, že to bola halucinácia. Ale ja som vedela, že som videla svoju matku. A teraz som už vedela - existuje život po smrti. Tento obraz ma viedol k môjmu zvnútorneniu. Ako som bola neskôr poučená, išlo tu o zážitok pripustený duchom Božím.


Informácie prostredníctvom mediálnej osoby

           Teraz som sa začala viac sťahovať do súkromia, bola som nervovo veľmi podráždená a domnievala som sa, že musím zostávať v tichosti, aby som sa trochu spamätala. Nevedela som nič o meditácii, nevedela som nič o vnútornom slove, nevedela som ani to, že existujú ľudia, ktorí môžu nadväzovať kontakty k iným svetom. Pokúšala som sa len zostať kľudná.
           Veľmi som schudla a vyzerala som bledo a prepadnuto. Keď ma oslovila jedna susedka, vysvetlila som jej: Nemôžem sa celkom vyrovnať so smrťou svojej matky, a bolesť a utrpenie môjho otca mi takmer láme srdce.
           Táto žena mi vysvetlila, že pozná jedného človeka, cez ktorého hovorí Ježiš Kristus, a u neho sa vraj občas ohlasujú zomretí. Vypočula som ju, zasmiala som sa a povedala, že niečo také predsa neexistuje.
           Nikdy som nečítala v Starom zákone, v nijakých cirkevných dejinách, alebo v dielach o mystike, a nevedela som nič o prorokoch a osvietených ľuďoch. Nevedela som o tejto veci vôbec nič.
           Zvedavosť ma však pobádala, a tak som poprosila o adresu tej ženy. Nakoniec som sa mohla zúčastniť jednej modlitebnej hodiny. Táto prvá hodina mi mnoho nedala. Myslela som si: To, čo tá žena hovorí, to sa naučila naspamäť. Ale predsa ma to len ťahalo vždy znovu k nej - po dobu jedného roku, v 2-4 týždňových odstupoch. Po štvrť roku ma cez túto ženu náhle oslovil duch Krista a povedal mi približne toto: ,Povolal som ťa a ty si moje volanie poslúchla.‘ Nasledovalo ešte niekoľko viet. Vtedy som nevedela, čo si počať s týmito slovami. Raz prehovorila tiež moja matka cez túto mediálnu osobu. K tomuto prejavu, ktorý údajne prichádzal od mojej matky, som však nepociťovala veľký vzťah. Neviem, či to bola moja matka.
           Po uplynutí trištvrť roku ma opäť cez túto ženu oslovil Pán. Povedal mi asi toto: ‚Zverujem do tvojich rúk veľké dielo a ty mi ešte prinesieš mnohé ovocie, pretože som tvoju pôdu učinil úrodnou.‘ A ďalej znel jeho prejav asi takto: ‚Všetko, o čo poprosíš v duchu a podľa ducha, ti dám.‘ Neskoršie prehovoril Pán ešte raz: ‚Takto stojíte (tým bol mienený tiež môj manžel) v boji so svetom a s vonkajšími skutočnosťami, avšak ja, váš Otec, som okolo vás a posielam vám svojich poslov svetla. Konajte všetko v mojom mene a ja vás budem chrániť a viesť.‘ Toto boli veľmi pekné slová, ale ja som vtedy nemohla pochopiť ich obsah.


Obrátenie sa do ticha a k ‚Otcovi‘ - duševné boje

           Bolo pozoruhodné, že som nachádzala v tejto dobe viac pokoja. Naši známi neprichádzali už tak často. V našom dome nastalo veľké ticho.
           Dlhé hodiny som ležala na terase, pozorovala som stromy a získavala som náhle ku všetkému tomuto živému nový vzťah. Začala som milovať Toho, ktorý ma po niekoľkokrát tak zázračne oslovil. Tieto slová sa teraz pre mňa stali balzamom. Moja duša bola plná rán. Človek vo mne, hľadal ochranu a lásku. Práve z týchto slov zaznievala láska a pomoc, a tak som sa začala vrúcne modliť a každý deň sa jednoducho utiekať do ticha. Kúpila som si gramafónové platne s duchovnou hudbou, načúvala som týmto dielam a snažila sa modliť.
           V tej dobe sa ma opäť zmocnili, v zosilnenej miere, duševné boje. Často som bola behom dňa úplne vyvedená z rovnováhy a na pokraji zúfalstva. Avšak z vnútra som vždy znovu pociťovala popud k tomu, aby som sa ráno posadila, počúvala duchovnú hudbu a modlila sa. A k tomu Duchu, ktorý ma oslovil, som pocítila nekonečnú lásku. Milovala som Ho a nazývala som Ho ‚Otče‘. A toto slovo ‚Otče‘ mi dodalo oporu a vnútornú útechu. Chopila som sa pevne tohto slova ‚Otče‘, aj keď to bolo len jediné slovo. Avšak k tomuto slovu som náhle pocítila hlboký vnútorný vzťah.


Jasnozrivosť

           V tejto dobe prudkých duševných bojov, v ktorých som vždy znovu bojovala v modlitbe o ticho a mier, som náhle získala určité duchovné náhľady do vnútra. Sedela som v obývačke a videla som vnútorným zrakom, ako dvermi vstúpila do obývačky istá bytosť, obzrela sa a opäť vyšla. Inokedy som sedela podvečer kľudne v modlitbách, a tu predo mnou náhle vyvstal určitý obraz. Uvidela som rozkvitnuté nádherné stromy a kríky. Z pozadia jedného tohoto kríka vystúpila nádherná bytosť v svetlomodrých šatách s dlhými blond vlasmi. Usmiala sa na mňa, ja som sa zľakla a v rovnakom okamihu obraz zmizol.


Preniknutie vnútorného slova 6.1.1975

           Po veľmi ťažko prežitej noci, v ktorej som musela vystáť opäť sny plné veľkých duševných bojov, sme sedeli, môj manžel, naša dcéra Michaela a ja, na terase v slnečnom svite pri raňajkách.
           S plačom som hovorila svojmu manželovi o nočných snoch a o utrpení, ktoré som pritom musela prežiť. Môj manžel sa však díval mimo mňa. Myslela som si, že ma vôbec nepočuje, preto som stíchla. Náhle sa na mňa zadíval so široko roztvorenými očami a povedal: ‚Počuj, som predsa triezvy a jasne mysliaci. Zbadal som teraz za tebou jasne a zreteľne v žiari slnečného svitu veľkú bielu postavu, Krista s pozdvihnutými rukami.‘ Nevediac, čo to má znamenať, pokrčili sme obaja ramenami a pýtali sme sa: Čo to znamená?
           O týždeň neskôr zbadal môj manžel ten istý obraz, keď som mu v kuchyni opäť rozprávala o svojich duševných útrapách a o svojich snoch.
           Bol to opäť Kristus, ktorý stál za mnou s pozdvihnutými rukami.
           Povedala som potom svojmu mužovi: ‚Čím sme? Nie sme predsa ničím iným, než zrnká piesku v tomto veľkom vesmíre.‘
           Nato vo mne vyvstali prvé vety a zneli nasledovne: „A toto zrnko piesku, ktoré, ako sa domnievaš si, mi prinesie ešte bohaté ovocie, pretože Pán je s tebou.“
           Tieto slová som si zapísala. Čítali sme ich a nevedeli sme, čo majú znamenať. A tak sme tieto poznámky položili stranou.
           Snažila som sa i naďalej zostávať v tichosti. Pritom som sa náhle naučila nádherne modliť.
           V priebehu svojej domácej práce som v mojom vnútri vždy počula o jednom stromčeku života, ktorý musí zosilnieť, ktorý musí byť zalievaný a pod. Avšak pokladala som to vždy za myšlienky, ktoré som si len sama v sebe privolávala; neprikladala som im žiadnu dôležitosť.
           Uplynul ďalší polrok. Duševné boje v priebehu snov pokračovali. V niektoré noci to bolo lepšie, iné opäť horšie. Môj manžel a ja sme nevedeli ako to bude pokračovať. To jediné, čo som cítila bolo, že som sa stala cez deň ešte kľudnejšia a uvoľnenejšia. Bola som často sama. Naši priatelia prichádzali vždy zriedkavejšie a nakoniec už vôbec nie.
           K Vianociam r.1974 sme dostali, ako darček, z dreva vyrezávanú figúrku, z ktorej som mala veľkú radosť.
           Jedného vianočného večera som sedela pred touto drevenou figúrkou a pozorovala som ju. Náhle som zaznamenala vo svojom vnútri úplne zreteľne tieto slová: „Som tvojim duchovným učiteľom, bratom Emanuelom.“ (zodpovedný služobník Pána v jeho diele návratou domov - Cherub Božskej múdrosti). Potom bolo opäť ticho.
           Keď môj manžel vstúpil do obývačky, rozprávala som mu o tomto vnútornom hlase. Znovu sme nevedeli, čo si máme s tým počať.
           Potom prišiel 5. január 1975. Sedela som v našej záhradnej izbe, bolo to večer o 18. hodine. Môj pohľad spočíval kľudne v záhrade a ja som cítila, ako ma zalieva nekonečné ticho. Spomenula som si na svojho otca doma a na množstvo ťažkostí, ktoré sme mali v posledných rokoch, a na to, že nad nami stále bola ochranná a žehnajúca ruka. Začala som sa modliť.
           Náhle som zbadala po svojej ľavej strane nádhernú postavu, bytosť v žiarivobielom odeve. Moja prvá myšlienka bola: Ty si iste môj srážny anjel a chcela by som ti za tvoju ochranu, ktorú si nám poskytol, poďakovať; pretože sme sa už častejšie dostali do veľmi nebezpečných situácií, keď sme cestovali k môjmu otcovi a boli sme zázračným spôsobom z týchto nebezpečí vyvedení. A keď som toto povedala, ozvali sa vo mne nasledujúce slová, ktorých zmysel bol asi takýto: „Neďakuj mne, ale Bohu, nášmu Pánovi, pretože On je naším vodcom a staviteľom našich ciest. My sme len Jeho služobníci.“ Tento hlas vo mne znel veľmi zreteľne.
           Obraz tejto bytosti vo mne postupne bledol a ja som sa osmelila položiť mu otázku: „Prečo som vo svojich snoch tak týraná?“ Ihneď prišla odpoveď: „Všetko, čo sa nachádza v duši, obracia sa navonok, aby mohlo začať Božské žiarenie do vnútra. Postav sa proti týmto snom čelom, so slovami - Ježiš, Kristus, - a Kristus bude v tebe víťazom.“ A ďalej mi bolo povedané: „Konaj všetko v mene Ježiša, Krista, a neboj sa, pretože čistý duchovný svet je okolo teba.“
           Zapísala som si tieto dve malé zvesti a ukázala som ich svojmu manželovi. On povedal: „To nie je od teba, to nemôže byť z teba. Je to celkom iný štýl.“ To už bolo šiesteho januára 1975.


Prvé poučenia skrze Ježiša, Krista, a Cheruba Božskej múdrosti

Otázka:  Ako sa potom toto vnútorné slovo ďalej rozvinulo? Prichádzalo vždy, keď ste zachovávali ticho, alebo ste počuli Pána aj inokedy v priebehu dňa? Bolo to krátke, alebo dlhé posolstvo? Existoval rozdiel medzi vnútorným slovom ako ste ho započuli vtedy, a ako ho vnímate dnes?

           Áno, je v tom veľký rozdiel, medzi vtedajším a dnešným slovom.
           Po šiestom januári 1975 prenikal každodenný Svätý Duch do môjho vnútra. Každý deň som počula ten vnútorný hlas. Bol vždy láskyplný a mne naklonený.
           Po štvrtom, alebo piatom dni sa ozval Ježiš, Kristus. Zmysel jeho slov bol tento: „Ja Som Ježiš, Kristus, Spasiteľ svetov!“
           Zľakla som sa a chcela som vnútorný prúd prerušiť. Vtedy mi prišli nasledujúce láskyplné slová: „Neboj sa, sprevádzam ťa v priebehu celého tvojho pozemského života. Vždy si stála v Mojej ochrane, pretože si vyšla, aby si prijala Moje slovo a podala ho ďalej svetu.“
           Radosť bola veľká. Začala som sa modliť. Modlila som sa ešte častejšie a stiahla som sa úplne do úzadia, pretože môj duchovný učiteľ mi povedal: „Zameraj sa výhradne na Božiu silu. Modli sa, aby tvoja duša ešte zosilnela tak, aby mohla zachytiť sväté svetlo, reč svetla.“ Ďalej mi bolo povedané: „Tiež tvoja osoba sa musí ešte ukľudniť, musí byť oveľa tichšia, tak, aby sa mohla tvoja duša a mozgová hmota vzájomne zladiť.“
           Tieto slová mi nedávali zmysel. Pocítila som však z vnútra navonok nekonečnú lásku, ktorá ma vždy znova primäla naslúchať svojmu vnútru. Akonáhle som sa spojila s vnútorným prúdom, prehovoril ku mne buď Pán, alebo Cherub Jeho múdrosti, duchovný učiteľ, brat Emanuel. Obaja mi s povzbudzujúcim láskyplným hlasom dávali pokyny, ako sa mám správať.
           Predovšetkým vždy znova prichádzal tento starostlivý pokyn: „Zameraj sa výhradne na Božský prúd a na Mňa - tvojho učiteľa Emanuela, ktorý vyšiel z Božskej sily a je poverený Božím Duchom naviesť ťa na tento svätý prúd tak, aby si mohla vždy prijímať pokyny z jediného vnútorného prameňa.“
           A vždy mi bolo znova povedané: „Modli sa a buď si vedomá, že človek nie je ničím. Ty máš poslúžiť iba ako nádoba svojmu Pánovi a Majstrovi. Čím viac sa skloníš a dáš božskému životu možnosť sa zamerať na toto, tým viac nájdeš vnútorného mieru, radosti a harmónie.“ Milujúci hlas mi vysvetľoval stále častejšie. Hovoril o veľkom diele, pre ktorého uskutočnenie sa už mnohí dali na cestu, a pre ktorých som sa ja mala stať hlásnou trúbou.
           Milujúci hlas mi tiež vysvetľoval, že v očisťovacích úrovniach záhrobných svetov, v astrálnych oblastiach, vládne nepredstaviteľná bieda, pretože cirkevné vrchnosti nevedú ľudí k Bohu vo vlastnom vnútri, ale viažu ich na vonkajšie formy. Týmto spôsobom sú tiež duše v astrálnych svetoch i naďalej viazané na túto vonkajšiu formu, pretože nemôžu uveriť poučeniam, aby Boha hľadali vo vnútri duše. Toto je následok nedostatočných informácií cirkvi.
           Tento milujúci hlas mi tiež povedal: „Milujem všetky Svoje deti a idem zvlášť po stopách tým posledným zblúdilým ovečkám, ktoré sa medzi iným dajú nájsť tiež v jednotlivých cirkvách. Sú to predovšetkým vysoko postavení činitelia hovoriaci v Mojom mene, ktorí zväzujú Moje ovečky so svojim obmedzeným učením a predstavami, a tým tiež udržujú sami seba po dlhú dobu v izolácii od večného svetla. Chcel by Som sa tiež obrátiť proti satanovi zmyslov, ktorý rozšíril svoj vplyv práve vo vnútri cirkvi.“
           Takto hovoril milujúci hlas Krista, Majstra vo mne. Pán pokračoval: „Chcel by Som pôsobiť objasňovaním, aby si predovšetkým duše v očistných úrovniach lepšie uvedomili skutočnosť a vzdali sa svojej závislosti na Zemi, pretože práve na Zemi sú taktiež mnohí ľudia viazaní na vonkajšie formy pôsobením vplyvu astrálnych duší, naplnených cirkevnou vierou.“
           Počúvala som toto všetko a nemohla som to pochopiť. Vždy znovu vo mne vyvstávala otázka: Prečo práve ja mám byť k tomu vyvolená, aby som to všetko vyjadrila? Existuje predsa toľko ľudí, ktorí sú na to lepšie vyzbrojení, než ja. A vždy odpovedal milujúci vysvetľujúci duch môjho života: „Pomysli si na Ježiša Nazaretského. Čím bol on vo vonkajšom svete? Skromný muž z najjednoduchších pomerov. Vnútorný obsah sa musí často ukryť v nenápadnej škrupinke, aby zostal pokorný a mohol splniť svoju úlohu.“
           Cítila som ťažobu úlohy vždy zreteľnejšie a domnievala som sa, že nie som na ňu z ľudskej stránky zrelá. Avšak môj vnútorný život nepripustil moje argumenty a predstavy, a Emanuel, Cherub, ma poučoval vo svojej láskavosti - Ako vzniká vnútorné slovo, prečo z času na čas prúdia ešte dva prúdy, a čo by som mala robiť, aby som sa úplne zamerala na Boha. Často som nemohla rozoznať, ktorý je ten prúd z božského, a ktorý prúd prichádza z môjho vlastného nevedomia. Toto mi vysvetlil duchovný učiteľ Emanuel na príklade vŕtania studne: Najskôr vytekajú všetky možné nečistoty, až nakoniec vytryskne jasný prameň.
           Neskôr mi vysvetlil tiež zrkadlenie medzi mozgom a dušou, to znamená, ako sa človek musí úplne zamerať na čo najdokonalejšie očistenú dušu tak, aby sa mohol Duch Boží zjaviť v zrkadle, z jadra podstaty duše, v mozgovej hmote.
           Mozgové bunky sú takto zrkadlom duše. Do nich žiari svetelná reč Božia, a zrkadlí sa potom v materinskom jazyku svojho nástroja. Brat Emanuel mi vysvetlil, že musím ešte svoju dušu ukľudniť, aby sa mozog mohol celkom zamerať na dušu.
           Emanuel mi pomáhal, kde len mohol. Milovala som tak veľmi ten vnútorný hlas, ktorý mi poskytoval ticho, ktorý mi prinášal pokoj a mier. Tak som túžila stále viac a viac po tomto vnútornom živote, ktorý do mňa vnikal stále mohutnejšie. Často som sa sťahovala k modlitbe a žila som úplne s týmto vnútorným hlasom.


Vždy nové duševné boje

           Po niekoľkých mesiacoch sa opäť obnovili duševné boje. Často boli tak silné, až som myslela, že stratím svoj rozum. Často som bola pobádaná myšlienkami, ktoré boli veľmi nepekné. Avšak v predchádzajúcich mesiacoch, v priebehu ktorých som bola pokojná a zachytávala vždy opäť vnútorné svetlo, som získala takú lásku a náklonnosť k tomuto vnútornému svetlu, že som cez ťažké boje, ktoré ma bičovali dňom i nocou, vždy znovu nachádzala pevný bod k zachyteniu v tomto vnútornom svetle, u Otca, ktorého som toľko milovala.
           Pýtala som sa Emanuela na dôvod týchto duševných bojov. Odpoveď znela: „Vznikajú zameraním človeka na Boha a očisťovaním duše.“
           Vždy znovu prichádzali hodiny a dni, v ktorých som bojovala o vnútorného ducha, aby som počula lásku, ktorá ma tak posilovala. Avšak niekedy bolo všetko akoby zahalené nocou a nepočula som ju aj celé dlhé hodiny.
           Keď potom „nečistota“ vytiekla z duše a ja som ležala úplne vyčerpaná na pohovke alebo na zemi, potom som náhle opäť počula vnútorný hlas, plný lásky a nežnosti, ktorý ma povzbudzoval a posiloval.
           Pán a duchovný učiteľ Emanuel mi vysvetľovali, že nemám venovať negatívnym našepkávaniam žiadnu pozornosť. V súčasnosti je duša pripravovaná a prijíma vždy viac svetla, odbúrava svoje tiene a jej zrelosť sa začína prejavovať. Čím viac svetelnej sily duša získava vžiarovaním božského, tým silnejšie sa pokúšajú temnoty bojovať proti tomuto svetlu. Pán mi vysvetľoval: „Tieto myšlienky, ktoré ťa znepokojujú a ovplyvňujú negatívne, tie neprijímaj, ale odovzdaj ich Mne.“ Avšak v tom čase bol človek často slabý a útoky sa dostávali do vnútra. Lebo je povedané, že kde vzniká svetlo, tam prichádzajú tiež tiene, aby ho uhasili.
           Takto som stála medzi svetlom a temnotou. Dochádzalo tu k prestupom a k rozbrojom. Jedna strana mi ukazovala krásu tohoto sveta a to, čo sme s manželom pracne ušetrili a vybudovali. Druhá strana mi ukazovala to, čoho sa musím vzdať a zriekať v mnohých oblastiach života, keď budem kráčať touto Božskou cestou, a že sa budem musieť všetkého, čo som ešte ľudsky považovala za krásne, zriecť. Nebudem už smieť považovať svoju rodinu za niečo, čo mi patrí, ale budem musieť vidieť vo svojom manželovi a dieťati, brata a sestru. Že budem musieť uskutočniť to, čo učil Ježiš, Kristus, lebo v nebi nebude smieť existovať ani túžba, ani žiadostivosť. Že sa musím vzdať svetského snaženia a chcenia, a všetko, čo ma obklopovalo, by som mala vypustiť zo svojho vnútra, to znamená, už na tom nelipnúť. To mi nakoniec nerobilo žiadne väčšie ťažkosti.
           Najhoršie bolo, že mi tieto stále sa objavujúce myšlienky neprestajne nahovárali: „Všetko, čo počuješ, je falošné, sú to klamné obrazy, nenačúvaj im.“ Druhý hovoril zase opak. Takto som bola vláčená sem a tam. Keď som sa však opäť stíšila a mohla sa uchýliť do svojho vnútra k Otcovi, ku Svetlu, ktoré ma hrialo a posilňovalo, ktoré mi dávalo toľko síl a pokoja, potom som počula láskyplný hlas: „Ja to Som. Modlíš sa ku Mne a prosíš o to, aby si získala len absolútnu pravdu a mohla ju reprodukovať. Ja Som spravodlivosť a pravda.“
           Takto som po celé mesiace bojovala v modlitbe, aby som prijímala len pravdu, pretože som človekom, ktorý sa prikláňa silne k právu a pravde, a modlila som sa: Ak existuje Boh a ak ty si Duch Svätý vo mne, potom vidíš, že milujem iba právo a pravdu, a iba toto sa má skrze mňa vyjadriť.
           V tomto tichu, aké nasledovalo po ťažkých bojoch, ktoré trvali často dlhé dni, som potom zas počula milujúci hlas. Vždy znovu mi vysvetľoval: „Čo vlastne chceš? Ja Som ťa povolal. Ty si nechcela nič. Vychoval Som ťa tak, aby si bola úplne oslobodená, nezávislá na každom vonkajšom náboženstve a na ľuďoch. To, čo v tebe ešte zostáva ľudské, to odložíš pomocou lásky ku Mne a k svojmu blížnemu. To všetko sa bude odohrávať celkom zákonite. Nechaj sa viesť, pretože Som to Ja, tvoj vodca.“


Od prostej cirkevnej viery - do základnej školy Ducha

           Brat Emanuel potom staval vo mne, stupeň po stupni, poznanie, týkajúce sa Božských zákonov, pretože som o tom nevedela vôbec nič. Mala som iba jednoduchú cirkevnú vieru, náboženskú vieru katolíckej cirkvi. Viac som nevedela. Bola to viera katechizmu, ktorá nám bola predkladaná v najjednoduchších obrazoch. Cherub Božskej múdrosti začal vysvetľovaním najjednoduchších duchovných zákonov, účinkov pozitívneho a negatívneho myslenia, nielen všeobecne, ale tiež ako vo vzťahu ku mne samej pôsobia pozitívne myšlienky budujúcim spôsobom. O tom som skôr nikdy nič nepočula. Vysvetľoval mi, čo v skutočnosti znamená láska k Bohu a k blížnemu. Hovoril o posmrtných svetoch a o živote duší zomretých ľudí, a tiež o najjednoduchších základných vedomostiach, ktoré normálne pozná každý, kto sa zaujíma o ezoteriku a neuspokojí sa iba s cirkevnou vierou. O tom všetkom som nevedela nič. Vstupovala som do prvej triedy základnej školy Ducha a bola som vyučovaná od nuly. Bolo mi tiež vysvetlené, že musí dochádzať k tým útokom. Sú pripustené, pretože temnota smie merať svoje sily voči svetlu; a čím väčšie je svetlo, čím silnejšie do mňa bude vstupovať Duch, tým intenzívnejšie sa budú pokúšať bytosti opozície, aby toto svetlo uhasili.


Prvé zjavenia vnútorného slova pred viacerými osobami

           Niekoľko mesiacov po 6.januári 1975 prišli prví poslucháči. Boli to traja známi, môj manžel a ja. Nás päť sedelo v našom dome. Zachytila som slová Pána. Keď sa dnes obzerám naspäť, som prekvapená, čo Duch dokáže v tak krátkom čase. Už po niekoľkých mesiacoch zjavil pomocou svojej svetelnej sily, skrze moju dušu, oblasti poznania, týkajúce sa stvorenia, o ktorých som ako človek nemala ani potuchy. Pán hovoril o posvätnosti, o sídle Boha Otca, o vlastnostiach a podstate Božej, o planétach; aké funkcie prislúchajú planéte Merkur, Mars, Venuša, Saturn, atď. vo vzťahu k našej Zemi.
           Pán nás poučoval celkom prostým a jednoduchým spôsobom.
           O niečo neskôr poprosil Pán jednu sestru z Norimbergu, aby prišla k nám domov a oznámil jej veľké dielo, ktoré má vzniknúť. Mnohému sme nerozumeli. Boli sme a sme prostí, skromní ľudia, a Duch hovoril o veľkom diele.
           Ale akýmsi spôsobom nás k tomu tlačila láska Pána. Nebrala nám slobodné rozhodnutia, ale hovorila, čo by od nás rada očakávala. A naša pripútanosť k večnej Božej láske bola vždy silnejšia a silnejšia.
           Naša sestra z Norimbergu mala malú modlitebnú skupinu. Pán sa jej opýtal, či by umožnila, aby som u nej mohla z času na čas oznámiť Jeho slovo. Prehovoriť teraz pred skupinou ľudí malo byť dobré preto, aby som sa naučila spracovávať vibrácie poslucháčov. Nevedela som však, čo tým Pán mieni.
           Keď som ale potom prišla do Norimbergu a videla pred sebou 8-10 osôb plných očakávania, zachvela som sa a pomyslela si: Teraz je so všetkým koniec. Nedostanem zo seba ani slovo.
           Avšak bolo tomu inak. Náhle som cítila, že čím viac ľudí sa nachádzalo okolo mňa, tým silnejšia bola svetelná vibrácia Ducha. Všimla som si, že Duch mi poskytoval oporu. Dával mi tým najavo, že ma nikdy neopustí. Potvrdilo sa tým to, čo mi povedal, keď som sa ho v jednej pokojnej hodine spýtala, čo mám robiť, ak budem Jeho slovo prijímať pred ľuďmi a náhle už nebudem mať k tomu potrebný pokoj. Vtedy povedal Pán: „Ja Som Duch Pravdy. Kto ku Mne prichádza úprimne, kto prosí o pravdu detsky a naivne, toho pravda nikdy neopustí. V ňom prúd Môjho Svätého Ducha nikdy nevyschne.“
           Na tento milujúci hlas, ktorý ma v priebehu všetkých týchto mesiacov nikdy neopustil, nech som bola kdekoľvek, som sa spoliehala vždy pevnejšie.


Vyučovacie oblasti na strednom stupni duchovnej cesty

           Jedného dňa ma Emanuel, Cherub, pozval do našej záhrady. Vysvetľoval mi podstatu prírody z duchovného hľadiska a dal mi zároveň najavo, že každý ker, každý strom, každé zviera, dokonca každé steblo trávy, a dokonca i vzduch, sú udržiavané Božou silou, silou Ducha, a sú ňou udržiavané pri živote. Že všetko, čo vnímam svojimi očami, je duchovné aj v mojej duši. Mnohému z toho som nemohla rozumieť, pretože ako už bolo povedané, nemala som žiadne ezoterické vedomosti, žiadnu duchovnú predvýchovu, nič.
           Povedal mi, aby som sa naklonila nad jeden kvietok, aby som ten kvietok pozorovala, nie ako človek, ale z vnútra, svojim srdcom. Chvíľu trvalo, kým som pochopila, čo znamená pozorovať kvietok ‚z vnútra‘. Potom pokračoval: „Vnímaj v kvietku to duchovné. Vo všetkom je Boh. A teraz sa započúvaj do svojho vnútra. Práve tak, ako načúvaš, keď prosíš o slová Otca, alebo o moje slová.“ A ja som načúvala. A tu prehovoril kvietok veršovanou formou.
           Emanuel mi vysvetlil, že všetko žije, a že všetko sú životné vibrácie. Duša človeka sa nachádza v čisto duchovných svetoch, v nebeských oblastiach. Je budovaná nad tamojšou ríšou minerálov, rastlín a zvierat, až kým nedosiahne úroveň duchovného dieťaťa Ducha.
           To bol opäť začiatok nového, ešte hlbšieho školenia v duchovnom poznaní. Trvalo dlhšiu dobu, kým som pochopila tieto súvislosti. Vyučovacie hodiny prichádzajúce cez vnútorné slovo sa týkali duchovných prvkov, stavby duchovných atómov, štruktúry a vybavenosti duše. O tejto večnej realite som nemala až doteraz ani poňatia. Duchovný učiteľ, brat Emanuel, Cherub Božej múdrosti, však vedel, ako by sa mal vyjadrovať mojimi slovami, aby mi priblížil tieto oblasti poznania.
           Hneď nato mi vysvetlil spôsob fungovania duševného jazyka Božieho, to znamená, vznik vnútorného slova.


Ako vzniká vnútorné slovo

           Svetelný jazyk od Boha, pravé vnútorné svetlo, nespočíva iba na počutom. To podstatné je, aby sme to, čo počujeme, ihneď praktizovali. Až použitím toho, čo sme vnímali v každodennom živote, sa prispôsobujú mozgové bunky vždy viac a viac duševnej mase. Až vtedy, keď je toto dosiahnuté, môže sa Duch Boží skrz takto očisteného človeka prejaviť širšiemu publiku. To je, tak sa to nazýva z duchovného sveta, absolútna vnútorná samoreč, duševný jazyk Boží z podstaty Svetla, ktorý sa vlieva do človeka bez prímesí z iných oblastí - do jeho duše.
           Rýchlo som spoznala správnosť tohoto poučenia a mohla som ju pozorovať sama na sebe. Zakaždým, keď prichádzali útoky a duševné boje, a ja som použila to skutočné, to znamená to, čo mi Pán povedal, vždy sa potom znova, po týchto ťažkých útokoch, vracalo Svetlo, čiže duševný jazyk Boží, a z mojej duše plynuli ďalej zjavenia so stále podrobnejšími vedomosťami o diele stvorenia. Tieto nové poznatky som musela, a musím - je tomu ešte aj dnes - najprv zachytiť, a potom sama uskutočniť. Až potom podáva Duch tieto informácie ďalej verejnosti.
           Pre mňa sú tieto informácie a to nové poznanie, ktoré z toho vyplýva, mystériom, ktoré sa ani naši najznámejší prírodovedci a teológovia ešte nepokúsili preskúmať a využiť pre svoje úlohy.


Od doznenia duševných bojov už nerozumiem ľuďom

           Asi až po troch rokoch som dosiahla určitej duševnej zrelosti. Bola som kľudnejšia, ale vnútorne ešte celkom odrezaná od sveta. Vo vonkajšom živote som musela plniť svoje povinnosti rovnako, ako pred prelomom vnútorného slova. Tu sa nezmenilo nič, len to, že sa naši priatelia a známi od nás odtiahli. Tiež moja rodina si všimla, že sa zo mňa stal úplne iný človek. Pre ňu to bolo asi najťažšie. Prežívala so mnou moje duševné boje, ktoré ma často viedli až k najhlbšiemu zúfalstvu. Aj naša dcéra, ktorá mala vtedy asi 9 rokov, to s nami prežívala a bola tým často veľmi šokovaná. Keď sa dnes obzriem späť, musím Bohu veľmi ďakovať, že tým práve toto dieťa neutrpelo žiadnych škôd; napriek tomu, že mnohé prežívala spoločne s nami a vedela o čo ide, všetko pomerne dobre prečkala.
           V tej dobe duševného očisťovania som bývala často celé dni duševne neprítomná a nevzhliadla som ani na svojho manžela, ani na svoje dieťa. Niekedy sa stávalo, že som celý deň preplakala, a keď sa ma pýtali prečo plačem, sama som nevedela. Vždy znovu som zdôrazňovala, že chcem vyjadrovať a činiť len to správne a pravdivé. Nechcem slúžiť nikomu inému, iba spravodlivému, o ktorom dnes viem, že existuje nielen nad nami, ale že je v nás samých.
           Žila som v načisto svetskej neistote. Mala som len duchovného učiteľa brata Emanuela, a okrem svojho manžela a niekoľkých milých starých známych, ktorí ma posilňovali, som nemala žiadnu pozemskú autoritu, ktorej by som sa mohla pri svojich pochybnostiach, týkajúcich sa vnútorného diania, zveriť.
           Až dva roky po prielome vnútorného slova som sa mohla znovu venovať svojej rodine a po štvrtom roku opäť viac okolitému svetu. Približne po štyroch rokoch som bola znovu väčšmi privedená do kontaktu s ľuďmi. Prečo? Pretože som dostávala posilu zo svojho vnútra.
           Po zmenšení duševných bojov teraz nastal druhý veľký boj v mojom živote - prestala som rozumieť ľuďom!
           Mohli vypočuť slovo Božie a oni sa ihneď po Pánovom vyrieknutí Amen, znovu zapletali do vonkajšieho sveta a rozhovorili sa o svojich každodenných problémoch.
           Tak som sa opäť pokúšala získať od ľudí odstup a znovu som sa stiahla naspäť, pretože som im prestávala rozumieť. Po zjaveniach, keď sa ešte nachádzam vo vysokých duševných vibráciách, ktoré sú nutné k prijímaniu vnútorného slova, a ktoré prichádzajú tiež už deň pred samotnou prednáškou, ma moji bratia a sestry často svojimi rečami pripravia o sily a vyvedú z miery.
           A napriek tomu ma Duch vždy znova privádzal k ľuďom, pretože druhý človek je našim blížnym. Musela som sa ho naučiť milovať takého, aký je. Musela som sa naučiť nevenovať pozornosť tomu ľudskému, nedívať sa na to, čo kto má a hovorí, ale musela som sa dívať, ako ma učil Emanuel, skrz to všetko, aby som videla Krista v človeku, ktorý by nás všetkých chcel viesť a učiť. Bolo mi ozrejmené, že i ja som kedysi stála na tomto stupni, a že každý zápasí na svojom stupni, aby sa nakoniec dostal k cieľu, ku slobode v Bohu. Každý sa nachádza na cestičke vedomia vedúcej k Božiemu životu, či už vedomý, alebo nevedomý. Dnes, po piatych rokoch, mi pripadá podstatne ľahšie chápať svojho blížneho. Keď sa obzriem naspäť, poznávam teraz správnosť tohto vnútorného vedenia. Celkom pomaličky ma viedol Duch od priateľov a známych preč, k Nemu samému.

           Po každom duševnom boji som bola duševne zrelšia a silnejšia. Duch ma priviedol úmerne mojej vnútornej výstavbe opäť pomaly naspäť k ľuďom. A tento postup trvá ešte dodnes. Duch naloží len toľko na jednotlivého človeka, koľko môže uniesť. Všimla som si úplne zreteľne: Keď môžem opäť niesť viac, naraz sa tiež zväčšujú úlohy, ktoré musím zvládnuť. Cesta Božieho proroka, tak mi to vysvetlil môj učiteľ Cherub, nie je mystickou chôdzou jedinca, ale cestou všetkých dohromady; tak ako kráčal i Ježiš z Nazaretu - nie odlúčený od svojich detí, ale v spojení s nimi. Rovnako tak každý človek, ktorý bol pripravovaný pre odovzdávanie vnútorného slova širšej verejnosti, a ktorý bol k tomu povolaný, nemal by kráčať týmto svetom v osamelosti. Jeho poslaním je venovať sa ľuďom, a to, čo na svojej namáhavej vnútornej vývojovej ceste prijíma a naučí sa od svetelných síl Božích, má tiež dávať tým, ktorí túto svetelnú silu ešte nedokážu sami prijímať vo svojom vnútri. Oni potrebujú najprv podnet z vonku k tomu, aby sa mohli otvoriť, hľadať a nájsť Boha vo svojom vnútri.


Ježiš, Kristus, uvádza vnútorným slovom Svoje - Dielo návratu domov - do života

           Onedlho potom mohlo Dielo návratu domov urobiť svoje prvé krôčiky. Dnes vidíme, že Boh je láska. Ponecháva nám slobodnú vôľu. Ale Jeho láska k deťom nás vždy pobáda, aby sme neboli lenivý, a to,čo sme prijali v duchovnej vlasti, plnili na hmotnej úrovni. Pretože človek má tendenciu k pohodlnosti a často sa prosto vyhýba námahe praktizovať sám na sebe to, čo Pán učí vo svojich prednáškach. Iba ten, čo kráča tvrdou cestou vyjasňovania a čistenia duše a rozširuje svoje vedomie, môže skutočne slúžiť Pánovi. Preto musí na človeka vždy pôsobiť nežný tlak, ktorý nám ukazuje, v ktorom smere má nasledovať rozvoj. Ten, kto pokorne a dobrovoľne slúži, je vedený po tejto priamej, avšak úzkej ceste. A tak sme cítili od samého začiatku, a dnes ešte silnejšie, vo všetkých fázach výstavby Diela návratu domov, vládnúcu ruku Božiu. Keď sme začínali vo všetkej skromnosti, vtedy sme ešte nedokázali prekuknúť celok. Ale verili sme v riadiacu ruku Pána, v Jeho dielo, a táto vedúca ruka pôsobila.
           Prvá verejná prednáška Pána v Jeho - Diele návratu domov - cez vnútorné slovo, sa konala v Norimbergu, v jednom hostinci. Medzitým sa vždy konali opakovane malé prednášky v jednom norimbergskom byte, u dobrých priateľov, a tak prichádzali zakaždým noví bratia a setry z Mníchova, Bad Reichenhallu, Burghausenu, atď. Prichádzali raz, dvakrát, trikrát, do malých krúžkov, ktoré sa schádzali v norimbergskom súkromnom byte, a náhle ich oslovil Pán vnútorným slovom a poprosil ich, aby vybudovali Kristovu bunku. Pán im vysvetlil, čo by si prial, aby sa uskutočnilo, a že by rád viedol sám dobrovoľníkov medzi svojimi deťmi a opäť sám hovoril k svojmu ľudu.
           A tak sa oslovení pustili do diela a vybudovali v týchto malých miestach, v Bad Reichenhalle a v Burghausene, ako i vo veľkomeste Mníchove, Kristove bunky, ktoré si Pán prial. To trvalo dlhú dobu. Zaobstarali malú prednáškovú miestnosť, rozdávali pozvánky písané ručne a uverejňovali inzeráty v denníkoch. Tiež slovo podávané od úst k ústam, privádzalo ľudí k priamemu slovu Božiemu tak, ako v dobe prvokresťanskej.
           Takto prebiehajú tieto veci vlastne ešte aj dnes. Uverejňujeme inzeráty, pokiaľ nám na to stačia peňaženky, aby sme upozornili hľadajúcich na priame vedenie prostredníctvom Pána, a zaznamenávame poučenia. Pán nám poradil, aby sme ich rozdávali zadarmo. Tak to aj robíme. Pretože zákon Boží znie: „Zadarmo ste Moje Slovo prijali, zadarmo ho máte tiež podávať ďalej.“ (Iba pre niektoré obsiahle spisy vyprosujeme - čiste vlastné náklady - tlač a papier).
           Dobrovoľné príspevky, ktoré dostávame, sú použité ku krytiu vzniknutých nákladov. Tak, ako vtedy na začiatku, i dnes sa nachádzame v absolútnom vedení Ježiša, Krista, skrz vnútorné slovo. My sami nechceme nič. Až na starších bratov a sestry, ktorí dosiahli dôchodkového veku, sme všetci v normálnom zamestnaní a plníme tak Pánov zákon: ‚Modli sa a pracuj.‘
           Po večeroch, nedeľách a sviatkoch, sú potom plnené úlohy Diela návratu domov, v službe blížnemu. Je to skromná nesebecká práca, ktorá nás silno napĺňa a každého jednotlivo pripútáva vždy silnejšie k vládnúcej ruke Kristovej.


Podrobnosti zo školenia pre prijímanie a odovzdávanie čistého slova Božieho

Otázka: Vaša výuka prebiehala prostredníctvom duchovného učiteľa, brata Emanuela. Od ktorej doby viete, kto je Emanuel? Spolupôsobil pri vašom školení tiež Kristus?

           Asi šesť mesiacov po prelome vnútorného slova mi vysvetlil Ježiš, Kristus, kto je brat Emanuel. Povedal, že brat Emanuel je jeden z Jeho siedmych Cherubov (sedem Cherubov je sedem Božích ochrancov zákona; sú predstavenými vždy jednej zo siedmych základných oblastí Stvoriteľského diela), a síce Cherub Božej Múdrosti.
           V tomto zmysle ma poučil Emanuel o siedmych anjeloch zákona i ako pôsobia, aké funkcie vykonávajú v tomto Stvoriteľskom diele.
           Keď som počula o tom Cherubovi, o anjelovi zákona múdrosti, bolo mi veľmi úzko. Prijala som brata Emanuela do svojho srdca, za svojho učiteľa. Prevádzal so mnou cvičenia vnútorného vedomia, to znamená uvedenia do myšlienkového poriadku. Vysvetlil mi mnohé zákonitosti života. Bol pre mňa dobrým priateľom, ku ktorému som sa uchyľovala nielen keď som mala duševné problémy, ale tiež vtedy, keď sa vyskytli svetské ťažkosti. Vždy mi stál po boku radou a činom. Keď som však počula o anjelovi zákona, dostala som strach a bolo mi úzko. Pokúsila som sa nenadväzovať s Emanuelom už ďalší kontakt. To bolo tiež rešpektované. Asi po dobu pol roka ma potom poučoval výhradne Kristus, Syn Boží. Poskytoval mi poučenia o svojom pôsobení v osobe Ježiša Nazaretského, aký význam mal Jeho vonkajší život, aký tiež pre budúci čas a pre prítomnosť. Vysvetľoval mi súvislosti medzi Bohom Otcom a záležitosťami Božieho Krista.
           Poučil ma o mnohých duchovných zákonoch a pomáhal mi pri ich dodržiavaní. To trvalo tak dlho, kým som sa zotavila zo šoku, kto vlastne je duchovný učiteľ brat Emanuel.
           Potom ma Kristus opäť priviedol láskyplne späť k môjmu duchovnému učiteľovi, ktorého som teraz s určitým odstupom prijala. Pristúpil však ku mne práve tak priateľsky a láskyplne ako kedysi, a prevzal opäť bez slova svoju učiteľskú funkciu. Poučoval ma o ďalších duchovných zákonoch, ktoré pôsobia za hmotou, o tom všetkom, čo nesie duchovná ríša, nebo, o páde duchovných bytostí a o očistných oblastiach, astrálnych svetoch atď.

Otázka: Môžete nám povedať, prečo to bol práve Cherub Božej múdrosti, ktorý prevzal vašu výuku?

           Áno, to mi bolo tiež vysvetlené. Bolo povedané, že duchovná bytosť sídliaca v mojom tele pochádza z jeho základnej oblasti.
           Keď niektorá duša nastúpi na púť k Bohu, potom to prebieha podľa duchovných zákonitostí tak, že ochranný duch príslušného človeka, alebo ochranný duch a učiteľ zároveň, ako v mojom prípade, prichádza z rovnakej domovskej oblasti.
           Na Zemi vždy dochádza k pokusu zviesť dohromady duchovné rodiny, čo je, ako mi bolo povedané, možné iba vtedy, keď vtelená duša nastúpila na čistú Božskú púť. Emanuel je mne prislúchajúci mužský princíp. Očistená duchovná kapacita je nutná k tomu, aby bolo umožnené prijatie čistého Božieho slova a jeho podanie ďalej.

Otázka: Ako často s vami spolupracoval duchovný učiteľ, brat Emanuel, a ako dlho trvali jednotlivé rozhovory?

           Bolo to vlastne veľmi rozdielne. V prvej dobe so mnou Emanuel cvičil denne raz alebo dvakrát. Duchovný svet mi v tom ponechával úplne voľnú ruku. A vraví vždy znovu: „Len keď je to tvoja vôľa, a keď sama chceš.“
           Puto k vnútornému duchu, ktorého som vždy zo srdca nazývala Otcom, a ďalej nazývam, ma vždy priťahovalo a i naďalej priťahuje.
           Najradšej by som neustále načúvala a prijímala Jeho poučenia, keby som nemala svoje povinnosti ako žena v domácnosti a v Diele návratu domov. Takto ma poučuje Emanuel raz až dva razy denne. Zo začiatku to bolo desať minút, potom štvrťhodina, a to vždy dopoludnia i popoludní. Potom to bolo dlhšie - polhodina, potom trištvrť hodiny, potom to bolo zase kratšie, podľa môjho telesného stavu a kapacity príjmu.
           Po niekoľkých mesiacoch nato hovorila tiež tvorčia sila s celkom inou vibráciou, ďaleko mocnejšia než Ježiš, Kristus, a potom opäť Emanuel, a poskytoval mi všezahrňujúce inštrukcie, ktoré platili a platia predovšetkým mne osobne. Potom, ako som už prijala prvé duchovné znalosti a napriek tomu som vždy znovu upadávala, ako Duch hovoril, do starého Adama, do mojich starých slabostí, ohlasovala sa často tá vážna vibrácia, Duch Otca, ktorý ma vychovával a často upozorňoval veľmi prísnymi, ale láskyplnými slovami, že neustále upadanie späť do starých ľudských zvyklostí nie je dobré, pretože to nenapomáha rastu vedomia.
           Neskôr, a to všetko sa odohralo behom troch rokov od prelomu vnútorného slova, som počula v medziobdobí aj troch ďalších anjelov zákona, bytostných nositeľov Božieho poriadku, Božej vôle a Božej vážnosti, ktorí mali neskôr pôsobiť v Diele návratu domov ako pozauny. Mala som byť týmto poučená o spôsobe hovoru pozaunov, aby som mohla pomôcť ďalším bratom a sestrám, ktorí budú povolaní k prijímaniu týchto impulzov. Takto som prežila behom prvých troch rokov spektrum takmer všetkých vyučovacích aktivít Diela návratu domov Ježiša, Krista.


Duševné a telesné účinky, ktoré sa objavia v priebehu prijímania čistej svetelnej mluvy Božej

Otázka: Ako môžete dokázať, že to je Kristus, náš Spasiteľ, ktorý cez vás hovorí k ľuďom?

           Aby som odpovedala na túto otázku, musím sa vrátiť vlastne päť rokov dozadu.
           Kým došlo k prielomu vnútorného slova, pociťovala som neustále okolo svojej hlavy určité vanutie; bolo to ako neustály vietor okolo môjho čela. Nedokázala som si tento vietor nijako vysvetliť. Domnievala som sa, že ide o prievan v miestnosti a išla som často do niektorého rohu izby, aby som zistila, či tam dôjde k nejakej zmene. A keď som potom bola v tom rohu, pozorovala som rovnaké vanutie.
           Nakoniec som sa potom na to opýtala jednej svojej známej. Povedala úplne jednoducho: vanutie okolo čela je vanutím Ducha Svätého.
           S touto odpoveďou som si nevedela rady, pretože niečo také bolo pre mňa nepredstaviteľné.
           Keď potom došlo k prielomu vnútorného slova, toto vanutie zosilnelo.
           Po niekoľkých mesiacoch som pocítila v svojom tele určitý druh potôčika, ktorý plynul smerom dolu, a potom opäť zdola hore. Na rôznych miestach som pociťovala chlad, a tento chlad prenikal na tomto mieste mojim telom.
           Potom som sa opäť pýtala duchovného učiteľa Emanuela, čo to má znamenať. Myslela som si, že to je nejaká choroba. Vtedy som nevedela nič o toku éterickej sily v tele a o duševných centrách vedomia. Emanuel mi vysvetlil, že vnútorný človek, duša, sa bude stále viac a viac prebúdzať, a že oporou človeka, duchovným telom, sú takzvané centrá vedomia, sedem obalov duše. Čím viac človek preniká uskutočňovaním Božích zákonov do duchovných oblastí, tým intenzívnejšie rotujú tieto centrá vedomia, pretože sa duša stále viac a viac očisťuje. Cítim v sebe tieto rotácie - tak mi vysvetľoval Emanuel - a budú sa v priebehu času prejavovať stále silnejšie. Všimla som si potom tiež medzi očami týchto veľmi silných pulzácií a rotácií, silového prúdenia medzi lopatkami v blízkosti srdca a vo všetkých oblastiach, až ku kostrči. Dnes viem, že to je Boží zákon, ktorý prúdi človekom a hovorí vnútorné slovo. Dodáva mi to istotu, že to je Duch Boží, ktorý v človeku pôsobí a hovorí. Nemôžem sama dávať dôkaz svetu. Pýtajúci sa človek musí najskôr sám prežiť Božie zákony. Potom pocíti dôkaz, ktorý mám, a môže povedať áno, je to Duch Boží v Ježišovi, Kristovi, ktorý žije.
           Pretože keď sa spojím s vnútorným Duchom a prosím o nejaké vysvetlenie, potom pociťujem postupne veľmi, veľmi silno, ako cez človeka vnikajú intenzívnejšie sily do duše. Medzi očami začína pulzácia a rotácia a energia prúdi do všetkých siedmych centier vedomia. Keď potom počujem Ducha Božieho, môžem často povedať, z ktorej oblasti vedomia Pán hovorí. Potom pociťujem vnútorné prúdy vedomia, prúd centra vedomia poriadku, alebo vôle, múdrosti, alebo vážnosti. Úplne intenzívne pociťujem Kristove centrum, štvrté, ktoré sa nachádza medzi lopatkami, teda v blízkosti srdca.
           A keď teda pociťujem tieto prúdy a zároveň vanutie, nielen ako na začiatku, okolo svojho čela, ale okolo celého tela, potom pociťujem zahalenosť Duchom Svätým, ktorý preniká z vnútra navonok, a v rovnakom okamihu sa ozve tiež vnútorný hlas, ktorý zaznamenávam celkom zreteľne, ako jasný kľudný hlas, ktorý však nie je ničím, iba svetlom, ktoré vnímam ako slovo, pretože mozgová masa sa úplne stotožňuje s masou duševnou.
           Pre mňa je to dôkazom, a ďalším dôkazom pre mňa je, že milujem svojho Otca nadovšetko, ako je len toho človek schopný, a snažím sa milovať svojho blížneho ako sama seba.
           Keď ma duchovný učiteľ, brat Emanuel, poučuje skrz vnútorné slovo, potom tiež cítim, že ma úplne zatieni, to znamená, že to malé „ľudské“, zahrnie do svojho duchovného obalu. Pozorujem tiež, že nehovorí priamo do môjho mozgu, ale cez niektoré z tých siedmych centier vedomia. Každé centrum vedomia vibruje inak a ja pociťujem túto príslušnú vibráciu.
           Záleží potom na tom, čo Duch chce oznámiť. Ak napr. vyučuje viac z centra lásky, alebo milosrdenstva, potom sú to úplne iné impulzy ako tie, ktoré vychádzajú z centra poriadku, keď Duch hovorí z tejto oblasti.
           Tieto impulzy, napr. z centra poriadku, prúdia z oblasti kostrče nahor, do srdečného centra. Tam sa prejavia zosilnene, potom preniknú do mozgových buniek a osvietia ich. Toto osvietenie potom vnímam ako reč Božiu.

Otázka: Vytvárajú pre vás tieto jemné duševné vnemy nejaké prekážky v každodennom živote?

           Keď sa dnes, takmer po šiestych rokoch každodenného prijímania vnútorného slova musím baviť s ľuďmi o svetských záležitostiach, pretože to svet práve vyžaduje, potom je to pre mňa nekonečne ťažké a veľmi sa unavím. Už sa tiež tak nedokážem vyjadrovať, ako je to obvyklé vo svete, pretože mozgové bunky sú úplne zamerané na monológ Boha vo vnútri, na dušu, na hovor Ducha. Tomuto Duchu by som sa vlastne chcela úplne oddať, pretože som prijala to, čo mi Pán ponúkol; a keď som niečo prijala, potom by som to chcela tiež plne a správne vykonať tak, ako je to prianím Pána.

Otázka: Hovorili ste o tom, ako pociťujete, že pri prijímaní vnútorného slova vystupujú impulzy z istých centier vedomia, potom prechádzajú na iné centrá, aby nakoniec ožiarili mozog a tam sa prejavili počuteľne vo slovách. Môžete toto ožiarenie, túto svetelnú reč Božiu bližšie opísať?

           To je ťažké. V prvej dobe svojej výuky som vnímala iba Boží hlas. Len príležitostne sa zjavil medzitým nejaký obraz. Teraz je tomu však tak, že to v sebe vidím, a tiež zároveň viem. Toto videnie a zároveň poznanie je omnoho obsiahlejšie, ako to, čo Pán môže potom zopakovať zjavujúcim sa slovom. Keď potom počujem slová a pozorujem v sebe obraz, potom sú slová len celkom slabým odleskom toho pozorovaného. Tieto nádherné obrazy a tieto oblasti poznania, ktoré sú mi často odkrývané v niekoľkých sekundách, nie je možné našimi primitívnymi slovami dokonale vyjadriť. Preto tiež Pán povedal, že máme zjavenia zachytiť iba podľa zmyslu, a vôbec nie slovo za slovom, ale najprv to, čomu rozumieme, máme uskutočniť. Pretože cez uskutočnenie toho zjaveného, sa duša očisťuje. V priebehu roka sa potom rozvíja v osvietenom človeku toto vnútorné duševné videnie, teda obraz a zároveň poznanie. To je ďaleko obsiahlejšie a omnoho hlbšie, ako sa dokáže vyjadriť slovami. Slová vyjavení sú len impulzy k tomu, aby sa mohla duša otvoriť a mohla nám ukázať pravdu v obrazoch.

Otázka: Vylíčili ste zistiteľné silové prúdy v duši, ktoré prúdia v priebehu prijímania vnútorného slova. Hovorili ste o potôčiku a o bodoch chladu. Mohli by ste ešte vysvetliť bližšie funkciu duše a jej stavbu?

           Áno, týmito javmi sa prejavuje citom zistiteľná činnosť éterického tela v človeku, ktoré sa v prípade vtelenia nazýva tiež dušou. Toto naše éterické telo funguje v rovnakom rytme ako duchovné univerzum. Aby mohla duša vnímať Boha, Ducha života, Prasilu, musí sa ďalekosiahle prečistiť. Až potom jej duchovný mechanizmus môže pracovať tak, že je človek schopný zachytiť svetelnú reč Božiu. A keď ju zachytí v zjavení, má ju podať ďalej. Tak, ako srdce univerza, duchovné pracentrálne slnko, vyžaruje svoje sily cez sedem duchovných slnečných priziem do univerza, tak vyžaruje aj Prasila v našej duši, v jadre podstaty duše, svoju svetelnú silu cez týchto sedem duševných centier vedomia, zakotvených v tele.
           Akonáhle dôjde cez to jadro podstaty, v dôsledku prečistenia človeka, k vyššiemu výronu duchovnej sily v centrách vedomia, dôjde tiež v týchto centrách v éterickom tele k zvýšenej rotácii. To znamená, že celý duševný mechanizmus sa dostáva do zvýšenej činnosti, a tým do vyššej vibrácie. To sa prejaví v ľudskom tele nasledujúcim spôsobom: V oblasti temena hlavy dôjde k silnému ochladeniu, okolo hlavy začne prúdiť jemný vánok, ktorý neskôr, keď začne následkom ďalšieho očisťovania duše prúdiť ešte viac duchovnej sily, podstatne zosilnie. Táto Božská sila potom prúdi v ľavej časti tela pomaly cez siedme centrum vedomia, ležiace v blízkosti hypofýzy, a dotkne sa šiesteho centra vedomia, ležiaceho medzi očami. Akonáhle tieto dve centrá začnú silnejšie rotovať, vytryskne duchovná sila z očí a tváre. Táto prúdiaca duchovná sila, alebo Prasila, ide ďalej k piatemu centru v blízkosti ohryzka. Akonáhle sa toto koleso vedomia dostane do zvýšeného pohybu, duchovná sila prúdi k hlasivkám. Potom vychádza ako chladný dych z úst. Môj hlas dostáva v priebehu zjavenia Pána takú silnú hlasitosť a mohutnosť reči, akú moje telo samé nikdy nedokáže vyprodukovať, keď prednášam nejaký intelektuálny prejav sama zo seba.
           Potom prúdi Prasila pozdĺž chrbtice smerom dolu a dotýka sa každého ďalšieho centra vedomia, ktoré reaguje úmerne svojmu prečisteniu, a ďalej vylieva duchovnú silu. Akonáhle začne prostredníctvom zvýšenej duchovnej sily fungovať silnejšie niektoré centrum vedomia, chladný prúd v tele sa začne prejavovať. V prvom centre vedomia ležiacom vo výške kostrče sa táto duchovná sila zhromažďuje.
           Akonáhle sa nahromadí v tejto zhromažďujúcej panve zväčšené množstvo duchovnej sily, začne štvrté centrum vedomia, ktoré sa nachádza medzi lopatkami vo výške srdca, intenzívnejšie rotovať. Toto štvrté centrum je miestom premeny tohto obehu duševnej Prasily v tele. V ňom pôsobí sila Kristova.
           Toto štvrté koleso vedomia teraz začína prenášať zvýšenú duchovnú silu zo zhromažďujúcej panvy prvého centra. To znamená, duchovná sila začne zase vystupovať pozdĺž chrbtice smerom nahor, čím začnú kolesá vedomia, ktoré sú zasiahnuté Prasilou prúdiacou dole a uvedené do zosilenej akcie, rotovať ešte intenzívnejšie. Zo štvrtého centra vedomia je potom duchovná sila prenášaná do troch centier vedomia, nachádzajúcich sa v krku a v hlave. Akonáhle táto duchovná sila vplynie zosilnene do šiesteho a siedmeho centra vedomia, zasiahne mozgové bunky. Ak sú tieto bunky prečistené a pripravené, potom dochádza k zvýšenej cirkulácii duchovného obehu síl. To znamená, že duchovný silový mechanizmus v duši a v tele je plne aktívny, čo možno celkom zreteľne zaznamenať. Táto veľmi zvýšená duchovná sila nachádzajúca sa v mozgových bunkách potom ožiari príslušné mozgové bunky.
           Každá mozgová bunka, ktorú Boží Duch potrebuje pre svoje zjavenia, musí byť predtým prečistená. To znamená, že sa človek musí udržovať pod kontrolou a nesmie čítať ani duchovné knihy, ani si nesmie vytvárať mienky týkajúce sa duchovných prejavov. Akonáhle sa niektorý povolaný nástroj svetla takto oddá Božiemu Duchu, potom môžu byť mozgové bunky postupne zamerané na svetelnú silu Božiu a Duch Boží môže vyjavovať svoje zjavenia ľudstvu cez vnútorné slovo.
           Duchovný učiteľ, brat Emanuel, mi raz vysvetľoval, že čisté duchovné bytosti vidia pri tomto ožiarení ľudských mozgových buniek do ich vnútra, aby potom orientovali svetelné sily Ducha k mozgovým bunkám, v ktorých sú uskladnené príslušné písmená, alebo slová človeka. Týmto spôsobom môže človek vyjadriť svetelný jazyk Ducha prostredníctvom slov.
           Až potom - tak mi bolo povedané - keď sa niektorý nástroj reči týmto spôsobom oddá duchu Pána natoľko, že pociťuje v týchto podrobnostiach tieto prúdenia Ducha, môže prehlásiť, že to je absolútny Duch Boží, ktorý sa zjavuje skrz človeka bez vedľajších vplyvov, zasahujúcich z éterickej kroniky, od iných bytostí, alebo z nahromadených vlastných predstáv tohoto nástroja.
           Duchovná sila, ktorá ožaruje mozgové bunky privádza, tak povediac, zároveň aj hlasivky ku zvýšenej činnosti. Takto prežiarený človek potom pociťuje duchovné puto, ktoré nie je ničím iným, len zosilnenou duchovnou silou. Ťahá sa od hlasiviek cez priestor hrdla k čelu.
           Keď sa potom prejavuje Duch Boží, nástroj je zahalený do duchovnej sily. To znamená, že Božský nástroj pociťuje vo vnútri (dnu aj von) svojho tela veľmi silné duchovné vanutie. To ukazuje, že Duch preniká hmotou a má ju aj pod kontrolou.
           Ten, ako som bola vždy znovu poučovaná, kto túto duchovnú silu nepociťuje tak výrazne, nie je ešte celkom čistý v slove.
           Keď som pociťovala tieto práve spomínané procesy, bol mi tiež zjavený duchovný mechanizmus, ktorý som teraz popísala. Zároveň mi bolo odkázané, aby som hovorievala o odkazoch Pána v malom krúžku. Až potom, keď som sama cítila, že moje telo bolo celkom preniknuté Božskou silou, požiadal ma Ježiš, Kristus, aby som vystúpila na verejnosti. Pretože ako mi Pán vysvetlil, pravý Boží prorok môže dávať iba toľko, koľko sám dostal z duchovného vedenia.
           Cesta každého Božieho hovorcu je veľmi nebezpečná. Pretože za všetko, čo človek vysloví v mene Božom, alebo v mene čistého duchovného sveta, musí sám niesť zodpovednosť. Pokiaľ to neodpovedá čistej zákonnej pravde Božej, potom musí za tieto výroky, ktorým eventuálne iní ľudia uveria a podľa nich žijú, niesť následky. To mi bolo vždy znovu objasňované duchovným učiteľom, bratom Emanuelom, v priebehu mojej duchovnej výuky.


Plné zameranie života na Boha, bez túžby niečím byť alebo niečo vlastniť, je predpokladom pre plynutie absolútneho Božieho slova.

Otázka: Počujete vnútorné slovo neustále, alebo ho môžete počuť iba príležitostne? Vyžaduje to nejaké zvláštne zameranie?

           Od tej hodiny, kedy vo mne nastal prelom Božieho hlasu, počujem slovo Pána vlastne neustále. Samozrejme, keď prebiehajú duševné boje, potom je v tej dobe veľmi ťažko zachytiteľné. Po ukončení týchto utrpení však vždy zisťujem, že je vnútorné slovo ešte oveľa silnejšie, než pred týmito bojmi.
           Už na začiatku cesty zjavovania mi bolo povedané Ježišom, Kristom, Synom Božím, a duchovným učiteľom, bratom Emanuelom, že sa mám zamerať iba na to najvyššie, to znamená na večné svetlo, na Božie Svetlo. V prvej dobe som nevedela prečo. Avšak uposlúchla som a zamerala som sa iba na Boha, nášho Otca. To sa stávalo potom, keď som sa veľa modlila, a keď som uskutočnila to, čo mi bolo oznámené, ako myšlienky poznania smerujúce k Svetlu, a čo mi bolo uložené ako cvičenie.
           Práve brat Emanuel bol v tejto dobe, to znamená v prvých rokoch, veľmi činný pri mojej výuke. Každá otázka mi bola zodpovedaná čo najpresnejšie, pretože som nemala absolútne žiadne ezoterické, teda duchovné poznanie. Nevedela som, že existujú nejaké astrálne oblasti, a že zaťažené bytosti môžu ovplyvňovať človeka v hmote, a aj inak na neho pôsobiť.
           Až keď som sa o niečo neskôr spýtala, či to nie je opovážlivosť, že sa hriešny človek má zameriavať iba na to najvyššie, na Božské, potom mi prišla odpoveď duchovného brata Emanuela: „Akonáhle človek prejaví zvedavosť, potom priťahuje touto energiou duše z rôznych duševných oblastí.“ Odtiaľ ho potom môžu ovplyvňovať nižšie bytosti. Ak je človek labilný, čiže nervove slabý, môže byť dokonca takýmito bytosťami posadnutý. Preto, povedal Emanuel, sme ťa osvietili a opakujem znova: „Zameraj sa výhradne na najvyššie Svetlo. Ja tomu Svetlu slúžim a som ním poverený ťa poučovať a chrániť, aby si mohla vnútorný hlas, hlas Boží, zachytávať vždy lepšie.“

Otázka: Ako sa pripravujete na počutie slova Božieho?

           Vlastne to nevyžaduje žiadne väčšie prípravy. Od samého začiatku mi bolo vždy znovu povedané: „Buď v každý čas pripravená prijať Boha, Pána v sebe. Môžeš však zachytiť bezprostredne Božie Svetlo iba vtedy, ak vedieš tomu odpovedajúci život. To znamená, že to vnútorné v tebe, by sa malo odpútať od závislosti na hmote. Človek v tebe by nemal mať už žiadne prianie niečím byť, alebo niečo vlastniť. Musíš sa cítiť v každom okamihu v jednote s Bohom tak, že sa naučíš milovať všetky Jeho formy života, to znamená celé stvorenie.“
           Tomu som sa naučila vďaka milosti nášho Pána a vďaka veľkej pomoci brata Emanuela. Aj vtedy, keď sa moje telo dostáva vonkajšími vplyvmi ešte tu a tam do nepokoja, je moja duša tak vyškolená, že vo mne zachová vždy ticho a poskytuje mi cez vonkajšie vzruchy stále impulzy mieru a ticha. Takto som vždy pokorná, teda vo svojom vnútri sa cítim v každom čase jednotná s veľkým večným Svetlom, s celým stvorením. Tiež vtedy, keď človek, ktorý vždy pokrivkáva za dušou a nedokáže zachovať vyrovnanú myseľ, ju duša, t.j. večné telo vo mne, uchová.
           Keď prosím Boha o jeho osvietenie, potom sa najprv ponáram do modlitby. Prosím iba o pravdu, o večnú čistú pravdu, a o to, aby som plnila absolútnu vôľu svojho Otca. Skláňam sa ako vo svojom vnútri, tak aj navonok a uisťujem sa, že nie som ničím, iba malým zrnkom prachu vo veľkom vesmíre stvorenia, cez ktoré Duch preniká a chcel by sa prejaviť. Potom sa odoberiem do svojho vnútra tým, že sa, jednoducho povedané, otvorím výhradne pre to vnútorné, to znamená pre absolútne Božstvo.

Otázka: Prejavuje sa Božská energia medzitým ešte nejakým zvláštnym spôsobom?

           Keď prosím o osvietenie Svätého Ducha, potom pociťujem, ako už bolo podrobnejšie vylíčené, najprv prúdenie vnútorných tokov. Zároveň pociťujem, a toto by som chcela doplniť, že Duch sa skláňa pozvoľna, akoby s pomocou orlých krídel, nad moje telo a nádherné prúdy vnútra sa začnú prejavovať.

Otázka: Prejavujú sa tieto symptómy ešte aj dnes bez zmeny?

           Približne od polovice r. 1980 pociťujem celkom iné symptómy, a síce pozorujem častejšie, zvlášť vtedy, keď vo mne táto vnútorná sila prúdi značne silnejšie, že na moju hlavu dosadne akýsi duchovný energetický zvon, a že sa tiež vnútorné prúdy značne rozšírili. Pociťujem vtedy, po pravej a ľavej strane svojej chrbtice a pozdĺž tela, široký prúd, dalo by sa tiež povedať, široký pás svetla, ktorý tadiaľ prúdi. Duchovný učiteľ, brat Emanuel, to vysvetlil takto: „Keď sa duša očisťuje vždy viac a človek a duša sa zameriavajú vždy silnejšie na vnútorné jadro bytosti, na Prasilu, potom sa oslabujú tiež ľudské pocity a priania vo väčšej miere. To znamená, že vnútorná bytosť v človeku, duchovná bytosť, stráca stále viac svojich sedem obalov, čím sa môže duša viac rozšíriť.“ Pocit zahalenia duchovnou energiou nad mojou hlavou je vlastne duša, ktorá sa stále viac zväčšuje. Stekanie prúdov v širokom svetelnom páse, to sú predbežný poslovia pre rozšírenie duše, ktorá obopína stále viac hmotné telo.
           Všetky tieto procesy možno veľmi ťažko popísať, pretože všetko spočíva na energii. Teraz to možno pociťovať tak, akoby sa boli všetky centrá celkom rozpustili, pretože v tele ostáva už iba prúdenie. Tieto prúdy, ktoré teraz cítim vo vnútri a okolo svojho tela sa spájajú v blízkosti oblasti kostrče a vyšlahujú ako biely plameň, ako biele svetlo, ktoré osvetľuje telo pozdĺž chrbtice až hore do hlavy. Keď tieto prúdy a šlahanie tohoto plameňa dosahujú veľkej intenzity, potom si myslím, že je moje celé telo duté; zároveň je ľahké, a akoby okrídlené. Pozorujem tiež tieto energie, tento plameň v oblasti hrdla a v samotnej hlave. Je to neustály pohyb a prenikanie, zahaľovanie a oživovanie. Všeobecne povedané, teraz sú všetky tieto symptómy omnoho silnejšie. Pociťujem celé telo zahalené do duchovnej sily. Ide o intenzívne duchovné vanutie v celom tele a okolo neho. Šlahanie éterickej sily predstavuje príjemný prúd prebiehajúci zvrchu nadol, ktorý sa dolu spojuje, a potom zase pomaly stúpa nahor. Keď táto éterická sila šlahá smerom nahor, potom si uvedomujem, že je môj dych omnoho ľahší, že sama dokonca už nevdychujem vonkajší vzduch, ale duchovnú silu, ktorá sa nachádza okolo mňa. Je chladná a oživujúca. Dýchanie prebieha kľudne, nie tak hlboko ako človek obvykle dýcha, keď sa jeho pľúca napĺňajú kyslíkom. Tento dych je kľudnejším dychom. Ód preniká do všetkých orgánov; ale človek cíti, že je naplňovaný dychom tejto šlahajúcej sily. To je úplne ľahké a príjemné. Keď potom v priebehu prúdenia tejto éterickej sily stúpam napríklad na nejakú výšinu a iní ľudia dýchajú ťažko, aj ja dýcham síce o niečo silnejšie, ale to je iná energia. Nie je to ťažký dych, povedala by som, že to vo mne dýcha. A keď to takto dýcha, potom je možno povedať, že je to Duch, ktorý ovláda hmotu.
           Pri jednej meditácii som nedávno nazrela do svojho vnútra. Bola som tak ľahká a okrídlená a nevidela som žiadne orgány, len jedine tento vnútorný jemný biely plameň. Nemôžem to popísať. Je to tak posvätné, že to človek môže iba pociťovať. Nie je možné o tom hovoriť. Neexistujú pre to žiadne slová a ani žiadne pozemské prirovnania. Všetko spočíva na pociťovaní. Tento vysoký duchovne božský pocit nemožno vylíčiť. Všetko, čo tu chcem vyjadriť slovami, je iba celkom nedokonalý náznak. To nevystihuje to, čo skutočne pociťujem.

Otázka: V odbornej literatúre je možné sa často dočítať o hadej sile, ktorá sa náhle dvíha ako mocný stĺp plameňa a vystupuje z oblasti kostrče cez éterické kanály pozdĺž chrbtice k mozgu a môže človeka často vyradiť na celé týždne a mesiace z pracovnej činnosti. Čo na to hovoríte z vlastnej skúsenosti?

           Také niečo som neprežila. Duchovný učiteľ, brat Emanuel, mi vysvetlil, že sa táto duchovná sila uvedie do činnosti iba prostredníctvom zákonne prebiehajúceho života a zosilnie o to viac, o čo viac sa človek oddá Bohu. Koniec koncov je táto sila, ktorú pociťujeme v sebe a okolo seba, Božou silou. Môže byť uvoľnená iba životom prebiehajúcim podľa Božích zákonov. Emanuel mi raz vysvetlil, že človek má možnosť pomocou silnej vôle alebo prostredníctvom určitých cvikov, či rytmickými pohybmi, uviesť túto energiu krátkodobou intenzitou do pohybu. Zrejme tým mienil, že sa potom energia prejaví takto zreteľne. Ale tá potom neprúdi neustále, pretože éterická sila pôsobí trvale a zákonne môže byť vyvolaná iba príslušným spôsobom života. Takto to pociťujem aj ja. Pozorujem sama, keď sa vyskytnú nejaké nepokojné dni, v ktorých je veľa práce, dni, počas ktorých sa prípadne stávam hektickou, alebo značne nervóznou, že potom éterická sila neprúdi zďaleka tak silne, ako keď je človek kľudný a harmonický. To je pre mňa dôkazom, že sa éterická sila v človeku redukuje, akonáhle sa prehreší proti Božskej harmónii, a tým proti Božiemu zákonu.


Rozdielne javy, keď sa prejavuje Ježiš, Kristus, a keď Cherub Božskej Múdrosti

Otázka: Existujú kritériá, na základe ktorých môžete rozoznať, či hovorí Ježiš Kristus, alebo Cherub Božej Múdrosti cez Božie slovo?

           Keď vyučuje brat Emanuel, potom ho väčšinou cítim ako stojí po mojej ľavici a niekedy aj za mnou.
           V jeho prípade cítim duchovné vanutie, ktoré ale prichádza zároveň zvonku. Je to vyžarovanie jeho duchovného tela. Ale aj on hovorí cez otvorené centrá vedomia duše a nie bezprostredne do mozgu, ako k tomu dochádza, ako mi vysvetlil, u mediálnych osôb, ktoré ešte neodomkli doširoka svoje duševné centrá vedomia svojim odriekaním. A tak vzhľadom k tomu, že môj učiteľ, Cherub, hovorí cez centrá vedomia duše, sú behom toho spomínané vnútorné duchovné prúdy uvoľňované. Pociťujem tieto duchovné energie v sebe o niečo ľahšie a vibračne inak, ako keď sa cezo mňa prejavuje Pán, Ježiš, Kristus. Rozoznávam presne obe rozdielne vibrácie, záchvevy bytostného jadra duše, Božskej iskry, keď hovorí Pán, alebo vibrácie duchovného učiteľa, brata Emanuela. Môžem tieto dve vibrácie definovať asi takto: Jedna je láskyplná, ale určujúca, druhá poučujúca a vedúca, všeobjímajúca. Nie je možné presne vysvetliť, ako sa tieto dve vibrácie od seba líšia. Vždy teda, keď hovorí Pán, vyvstáva vo mne nevyjadriteľná radosť, duchovná túžba po čistote, po absolútnej čistote, a hlboká vnútorná prosba môcť žiť ešte vo väčšej jednote s Bohom, naším Otcom. Je to túžba priblížiť sa ešte viac Bohu, k vnútornému Svetlu. Každopádne sa vo mne rozšíri neopísateľná radosť, keď Pán pozdvihne Svoje svetelné slovo.

Otázka: Pozorujete aj Ježiša Krista vedľa seba, alebo za sebou, keď sa prejavuje vnútorným slovom? Máte rovnaké zážitky, keď hovorí Cherub?

           To záleží na okolnostiach. Keď ku mne hovorí brat Emanuel osobne, teda doma v tichosti, alebo niekde inde, keď som sama, potom nepociťujem jeho prítomnosť tak silne, i keď je jeho ochrana, ako viem, neustále okolo mňa. Tu pozorujem prakticky iba prúdenie vnútornej sily a svetelné slovo prichádzajúce zvnútra, z blízkosti srdca.
           Ak hovorím naproti tomu na verejných prednáškach, potom vnímam vnútorný hlas omnoho silnejšie a pociťujem tiež duchovného učiteľa, brata Emanuela, po svojom boku, alebo sa tiež zároveň cítim zahalená v jeho ochrane. Ide tu o jasnocítenie, ktoré nie je možné popísať. Je to duchovné pociťovanie, duchovné vnímanie. Cítim Božský svet okolo seba čistý, jasný, vedomý a láskyplný. Rovnako tak, ako nemožno podrobne popísať jasnopočutie, tak tiež nemožno presne vylíčiť jasnocítenie. Duchovné bytosti majú celkom iné vyžarovanie ako my, ľudia, a predovšetkým Duch Svätý v nás, keď prenikne našim telom a chcel by hovoriť o človeku. Je to také sväté pociťovanie, sväté vanutie v človeku a okolo neho, duchovne Božský chlad, ktorý je nepopísateľný. Často je to tak, keď Pán hovorí, alebo, keď je môj učiteľ veľmi blízko pri mne, to znamená, keď vstúpil do mojej aury. Potom pociťujem duchovnú silu aj po celom tele, na pažiach, na rukách, na nohách, a až dolu k chodidlám. Duchovná sila takto vytvára (ako vraví Duch), duchovnú pavučinku okolo človeka, zahalenie Božským svetom.
           Keď sa Pán prejavuje, potom môže k tomu dôjsť dvojakým spôsobom. Ako mnohí z vás vedia, a ako som sa aj ja dozvedela cez poučovanie, je Kristov Duch vo všeprítomnosti Božej, a tým ako éterická sila aj v nás. Táto éterická sila je prúdiacim Zákonom Božím, ktorý je kedykoľvek pripravený sa zjaviť svojim deťom. Táto všeprítomnosť Božia môže byť zaznamenaná v každom čase. Pociťujem ju cez prúdy zákona a zosilnenou rotáciou centier vedomia. Prejavená bytosť Ježiša, Krista, nemusí byť nevyhnutne prítomná. Prostredníctvom všeprítomnosti Božej mizne vnímanie času aj priestoru. Vševedúci Duch sa môže teda zjavovať v každom zo svojich detí, zároveň podľa vnútorných prúdov.
           Keď je Ježiš, Kristus, zjavne prítomný, potom ide o tzv. hviezdne hodiny. Ako vieme, všetko spočíva na energii. Každá vysoká svetelná bytosť, tiež svetelná sila Syna Božieho, musí byť zredukovaná na minimum tak, aby sme mohli - keď sme pozdvihli svoju dušu až na štvrtý stupeň vedomia - vidieť Jeho postavu prostredníctvom Jeho sily milosti. Behom takýchto hviezdnych hodín cítim Pána vedľa seba stáť, alebo ako svetelný habit na mojom tele. V týchto prípadoch je potom vnútorné slovo nadmieru silné.
           Je to akoby vo mne hovoril nejaký človek, nadmieru silne a mocne. Zároveň sa nachádzam v ešte vyššej vibrácii, ako pri reprodukovaní zákonu vnútornými prúdmi. Nech je tu povedané celkom jasne a zreteľne, že keď vnímam tento svetelný obal, alebo Pána po svojom boku, potom som tiež plne v bdelom vedomí. Moja duša nikdy neodchádza v priebehu vnútorného slova, ani v priebehu poučovania brata Emanuela, pretože Boh je éterickou silou v nás a Pán nemusí opúšťať svoj dom, človeka, preto, aby mohol hovoriť skrz fyzické telo. Aj iné čisté duchovné bytosti môžu - ak sú tým poverené Božím Duchom - vysielať cez vnútorné prúdy svoje svetelné impulzy do človeka.


Absolútne vnútorné slovo a monológy pri špiritistických sedeniach - médiá v plnom tranze

Otázka: Počujeme vždy znovu o špiritistických sedeniach, v ktorých sa ohlasujú duše zomretých zo štyroch očistných a aj z troch prípravných úrovní. Zažili ste tiež takéto informácie? Pokiaľ áno, existuje nejaký rozdiel medzi týmito prepojeniami a vnútorným slovom Pána, alebo niektorých čistých anjelskych bytostí?

           Áno. Tri duše z môjho bezprostredného pozemského príbuzenstva takto ku mne hovorili. Bolo to povolené duchovným svetom. Predtým sa ohlásil Emanuel, môj učiteľ, a vysvetlil mi, že by sa tieto duše radi ohlásili. Spýtal sa, či by som ich chcela prijať. Bolo to dovolené. Pomodlila som sa a hovorila som potom: Ak je to vôľa Pána, tak áno.
           Avšak je v tom veľký rozdiel, či sa zjaví vnútorné svetlo, niektorá čistá bytosť, alebo duša niektorého zomretého. Duša z očistnej úrovne odoberá telu silu. Má oveľa hrubšiu vibráciu. Človek má čiastočne dojem, že mu je odčerpávané z čela, alebo z duše nekonečne mnoho sily. To celé je nepríjemné. Po zjavení sa takej astrálnej duše, aspoň som to tak pociťovala, je človek vyčerpaný, pretože, ako mi vysvetlil Emanuel, táto duša má sama málo sily. Aby sa mohla zjaviť, musí preto odobrať mediálnej osobe jej silu. To som mohla pocítiť v priebehu tohoto povoleného zážitku v rámci svojho vyškolovania. Akonáhle sa potom duša opäť vzdialila, počula som hlas Cheruba, ktorý mi ihneď vdýchol posilňujúce duchovné sily, pretože to celé mi bolo dovolené ako skúsenosť.
           Bez povolenia ku mne ešte nikdy neprehovorila žiadna duša takým spôsobom, že by sa ma bola jednoducho zmocnila, aby ma použila ako svoj nástroj. Niečo také sa ešte nikdy nestalo.
           Prijímam v každom čase výhradne iba láskyplný mocný hlas z vnútra. Keď ho prijímam a reprodukujem, potom som zakaždým svedkom toho, že som viac energie prijala ako vydala. Tak je tomu počas aj po verejných prednáškach, pri ktorých prijímam a reprodukujem vnútorné slovo často dlhšie než jednu hodinu. Po skončení sa necítim ani unavená, ani oslabená.
           Práve naopak, dostáva sa mi, a to cítim celkom jednoznačne, oveľa viac duchovnej sily pre moju dušu a aj pre moje telo ako som vydala.
           Čo ma však následne po týchto zjaveniach stojí veľmi veľa síl, to sú poslucháči, ktorí po tejto svätej hodine povstanú, hovoria o svojich problémoch a kladú mnoho nedôležitých otázok. To ma stojí vlastne najviac sily, pretože sa moje telo a predovšetkým môj mozog zameraný na dušu, nachádza ešte vo vysokých Božských vibráciách. Ak sa mám potom prepojiť okamžite opäť na človeka, na to vonkajšie, na často nepodstatné záležitosti, potom je to veľmi, veľmi ťažké. Potom síce vnímam slová pýtajúcich sa, avšak často nie som schopná dať žiadnu odpoveď, pretože, ako som práve povedala, mozgová masa je ešte zameraná na Božskú reč. Tak nenachádzam žiadne svetské slová. Trvá to dlhšiu dobu, kým táto vysoká vibrácia doznie.
           Ale aj počas dní, ktoré sú bez veľkých prednášok Pána je mi zaťažko viesť banálny svetský rozhovor, pretože cez vždy silnejšie zameranie, teda hovor Boží, je mozgová činnosť prepólovaná na túto úlohu a odvedená od zamestnávania sa svetskými záležitosťami. Často sa potom už nedokážem vyrovnať s týmto svetom. Pretože, keď sa niekto chce priblížiť Bohu, tak zvažuje v sebe vždy rozvážne, čo je podstatné a čo nepodstatné, a to nepodstatné potom už ani nevníma. Ak musím potom cez tento postoj viesť rozhovor o veciach nepodstatných, je to zväčša veľmi ťažké zaoberať sa týmito vecami a nachádzať vhodné slová.

Otázka: Existujú mediálne osoby rôzneho druhu, napr. také médiá, čo sa nachádzajú v plnom tranze. Tie upadajú do určitého druhu bezvedomia. Potom ich duša vystúpi z tela a iná duša, napr. niektorého zomretého alebo niektorej duchovnej bytosti, sa zmocní tela média v tranze a hovorí cez jeho mozog. Zmienili ste sa o tomto jave v jednej zo svojich predchádzajúcich odpovedí. Zažili ste na sebe už aj tento stav?

           Nie, to som na sebe ešte nezažila. Pri vnímaní vnútorného slova sa nachádzam vždy v plnom bdelom stave, avšak o niečo zníženom. To znamená, že uzavriem svoj vonkajší sluch a snažím sa nevnímať nič z vonku a prijímať iba to, čo hovorí Pán. Duchovný svet nás poučil o rôznych druhoch mediálnych osôb. Pojednal tiež krátko o čiastočných médiách a o médiách nachádzajúcich sa v plnom tranze. K tejto veci existujú spisy, ktoré k tomu podávajú výklad. Bolo tam však uvedené, že stav v čiastočnom, alebo v plnom tranze nemôže vyjadrovať absolútne vnútorné svetlo, iba ak medzi iným, jednotlivé prúdy čistého svetla.
           Reč Božia je zákonom v človeku. V tomto zmysle stojí napísané: „Ty si chrámom Svätého Ducha a Duch Svätý sídli v tebe.“
           Prečo by mal Duch Boží opúšťať Svoj dom, a potom do neho vstupovať a hovoriť, keď sa predtým do neho nasťahoval? To by bolo protizákonné a bol by to postup okrádajúci nás o energiu. Preto sa ani Boh-Otec, ani Jeho Syn, nikdy neprejaví plne cez nástroj v čiastočnom, alebo úplnom tranze. Nič menej, Kristove prúdy môžu vtekať, vzhľadom k tomu, že vystupujúca duša zostáva spojená s človekom prostredníctvom energetickej pásky. Avšak nikdy tu nemôže ísť o dokonalé slovo zjavenia Ducha, pretože Boh nikdy neopúšťa Svoj dom, človeka, preto aby sa zjavoval. Čistý monológ Boha, všadeprítomného Ducha, môže prechádzať iba cez bytostné jadro duše v človeku. Takto sme boli poučení o nástrojoch plného a čiastočného tranzu.
           Najlepší dôkaz, že absolútne prorokovanie, to znamená, svetlo z vnútra, nepotrebuje žiadne bezvedomie, je v Ježišovi Nazaretskom, pretože ani On neupadol do tranzu, keď Jeho Otec cez Neho hovoril. Ani o veľkých prorokoch nič také nebolo nikdy povedané. Ani mystici, ktorí sledovali dôsledne cestu vnútorného svetla neupadali do tranzu, keď Boh cez nich hovoril. Boli sme poučení, že duša človeka - ktorý sa nachádza v tranze - ešte nemá silu k tomu, aby mohla zjavovať Božie pravdy. Táto duša ešte nezískala potrebnú priezračnosť a nedosiahla nutný stupeň vibrácie, aby mohla podávať bezprostredné Božie slovo.
           Osobne nemôžem nič povedať o týchto procesoch v stave tranzu. Sama som to neprežila. Nám o tom boli podané iba vysvetlenia. Bezprostrednou cestou k prijímaniu Božieho slova je nastúpenie vnútornej cesty ku Svetlu, púti očisťovania, ktorá tomu predchádza, a prejasňovanie duše aj človeka.
           Ani čisté duchovné bytosti neupadajú do stavu, ktorý sa podobá spánku, keď počujú svojho Otca. Počujú a vidia v plnom bdelom stave zákonité prúdy Svetla prichádzajúce z Božieho Prazdroja. Rovnako tak je tomu aj u človeka pripravovaného pre prijímanie a reprodukovanie slova Božieho, ktorý svoju dušu do potrebnej miery prečistil.


Rozhovor s prírodou a Božské poučovanie cez vnútorné slovo by boli možné aj pre prírodovedcov a teológov po nastúpení vnútornej cesty vedúcej k Bohu

Otázka: Hovorí Pán cez vnútorné slovo iba vtedy, keď chce poskytovať poučenie, alebo s Ním môžete viesť aj normálny rozhovor o otázkach týkajúcich sa napríklad prírody alebo stvorenia?

           To je práve to nádherné pre človeka, ktorý kráča vnútornou púťou k Bohu. Áno, je to tým najkrásnejším na Zemi, že človek môže naozaj s Bohom, svojim Otcom, s Ježišom, Kristom, a s čistými duchovnými bytosťami viesť hovory ako s dobrými priateľmi a múdrymi poradcami, ktorí poznajú najjemnejšie podrobnosti ľudského života. Svetlo vo mne, Pán, je skutočne mojim najlepším priateľom, mojim sprievodcom na ceste a mojim Vodcom. Vnútorné svetlo je jedine môj Otec, ktorý dokáže viesť Svoje dieťa s veľkou láskou, ale rozhodne, ak je ochotné Ho nasledovať.

Otázka: Mohli by ste uviesť nejaké príklady takýchto rozhovorov?

           Keď som kľudná a radostná a mám nejakú otázku ku svojmu Otcovi, potom sa modlím a načúvam svojmu vnútru. Čím väčšie je vedomie, čiže spektrum duše, tým obsiahlejšia je odpoveď. Duch Boží v človeku mu dáva odpoveď iba v tej miere, ako to zodpovedá stupňu jeho vedomia. Nedáva mu ani viac, ani menej, iba to, čo dokáže momentálne zachytiť, pochopiť a uskutočniť.
           Uskutočnením toho, čo sme počuli v svojom živote, sa otvárajú ďalšie oblasti vedomia v duši. Takto môže Duch na rovnaké otázky poskytnúť, eventuálne už o rok neskôr, ešte oveľa všeobsiahlejšie múdrosti.
           Keď mám napríklad nejaké problémy, potom sa v modlitbe obraciam k Bohu, svojmu Otcovi, alebo k Ježišovi, Kristovi, alebo prosím duchovného učiteľa, brata Emanuela, o jeho radu. A ako vnútorné Svetlo a Pán života, Kristus, tak aj duchovný učiteľ, brat Emanuel, mi poskytujú informácie zodpovedajúce môjmu okamžitému stupňu zrelosti, takže sa na to môžem zamerať a môžem rásť.
           Keď ma zamestnávajú nejaké otázky, nech už sa týkajú hlbších súvislostí v prírode, v ríši zvierat, alebo minerálov, potom tiež prosím o osvietenie. Často je tomu potom tak, že zbadám v priebehu jedného okamihu odpoveď a zároveň ju vnímam aj vo svojom vedomí. Vidím procesy a zároveň im rozumiem. Ale nie je tomu vždy tak. Tu a tam iba počujem vysvetlenie, ale väčšinou vidím a viem odpoveď zároveň.
           Rovnako je tomu aj počas verejných poučovaní Pánom. Krátko pred začiatkom svätej modlitby vidím behom niekoľkých okamihov celé spektrum prednášky a poznám jej obsah. Slová samé by som nedokázala formulovať. Nevedela by som to, čo vidím a čo chápem, obliecť do vhodných slov. To potom obstaráva, behom svätej hodiny, Duch Boží alebo duchovný učiteľ, brat Emanuel, prostredníctvom vnútorného slova. Tieto bezprostredné Božské riadenia prežívajú prostredníctvom rozhovorov naši bratia a sestry približne raz mesačne, v piatok, vo Würzburgu, pri zhromaždeniach vo vnútornom duchovnom Kristovom chráme, ku ktorému dal Pán podnet, aby dal možnosť ľuďom, ktorí hľadajú Boha tam, kde sa skutočne nachádza, totiž vo svojom najvnútornejšom jadre duše; možnosť k stretávaniu, k rozhovorom a k bezprostrednému Božskému poznaniu tak, ako v dobe prvokresťanskej.

Otázka: To teda znamená, že by k vám mohli prísť napr. prírodovedci, lekári, alebo aj teológovia, ktorí hľadajú pravdu a Pán by mohol týmto hľadajúcim prostredníctvom vás odpovedať cez vnútorné slovo?

           Pokiaľ viem, bolo by to možné. Ale Duch Boží zostáva vo svojom zákone. Preto by odpovede iste nevyzneli tak, ako by si to dnešní prírodovedci, psychológovia, alebo lekári želali, tí, ktorí napríklad nič nevedia o existencii druhého tela v človeku - éterického tela - a o jeho funkciách, a ktorým sú tiež neznáme karmické zákony a liečivé účinky vnútornej cesty k Bohu. Aj dogmaticky zviazaní teológovia by mali iste svoje ťažkosti s Božími zjaveniami. Okrem toho by Boh vedel, aké odpovede má dať vedcom, aby s nimi nenarobili škody, alebo aby sa neobohatili pomocou duchovného poznania tým, že by všeličo použili ako impulz a ďalej by slúžili svojmu egoizmu. Boh nepodporuje „ja“ človeka. Poskytuje to, čo považuje za správne. Takto by zaiste mnohé z Jeho slov týmto ľuďom nevyhovovalo, pretože im chýba spojenie k zákonu Božiemu a oni nevedia, že im Duch dáva iba toľko, čo zodpovedá ich vedomiu a v žiadnom prípade viac. Pán dáva budujúce poučenia, ktoré pomáhajú predovšetkým duši a pre pozemský život iba toľko, nakoľko je odpoveď zákonne prístupná a pokiaľ to slúži dobru jedinca, alebo cez tohoto jedinca celému ľudstvu. Avšak omnoho lepšie by sa darilo ľudstvu v budúcnosti, keby všetci ľudia, aj naši vedci a teológovia, obnovili svoju pokoru a sami vzali na seba túto vnútornú púť odriekania k prejasňovaniu a očisťovaniu vlastnej duše a vlastného mozgu. Už dlho pred dosiahnutím tohto cieľa, totiž už vtedy, keď sú aktivované do značnej miery prvé štyry duševné centrá vedomia, je človek schopný sám vo vlastnom vnútri vnímať Pána a od neho dostať v rozhovore poučenia a poznanie. Toto vnútorné Božské vedenie človeka na jeho celkovej životnej ceste je, ako sme boli poučení, to najprirodzenejšie a najnormálnejšie, pretože rovnako tak sú vedené i čisté duchovné bytosti, a podobným spôsobom aj veškeré minerálne, prírodné a zvieracie ríše.
           Predpokladom k tomu je iba to, aby človek zameral svoje myslenie a konanie opäť celkom na Boha a na Boží zákon. Už cez toto absolútne obrátenie sa k dobrému a zákonnému prichádza duchovná sila v človeku do zvýšenej činnosti, a tým sa duša dostáva do stále vyššej vibrácie nutnej k prijatiu vnútorného slova. Bolo by dobré, keby každý jednotlivec teraz nastúpil túto vnútornú púť očisťovania, vedúcu k Bohu, pretože raz, skôr či neskôr, musí každý človek opäť nastúpiť túto cestu naspäť do čistého stvorenia, ktorú opustil svojim myslením zameraným len na seba samého.

Otázka: Hovorili ste práve o ríši minerálov, rastlín a zvierat. Je znáne z minulosti - o nositeľoch vnútorného slova - že vedeli tiež hovoriť so zvieratami a dokonca i s rastlinami a hviezdami. Je toto možné i pre vás?

           Je tak ťažké odpovedať na túto otázku. Nechcela by som budiť dojem, že som niečím zvláštna. Každý človek nesie v sebe dušu. Tá je mikrokozmos v makrokozme. V nej sú uložené všetky múdrosti stvorenia, ktoré sa radostne zjavujú najkrásnejšiemu výtvoru, dieťaťu Božiemu, v závislosti od toho, ako ďaleko sa obráti k Bohu.
           Áno, dokážem sa spojiť so zvieratami, s prírodou, s minerálmi a aj s prírodnými bytosťami, ktoré sú nositeľmi ešte jemnejších duševných síl, pretože už prešli ríšou minerálov, prírody a zvierat. Aj tieto duchovné sily v sebe vnímam a podávam ďalej v slove.
           Väčšinou vysielajú minerály, stromy, kvety a zvieratá, svetelné impulzy vo forme rýmov. V nádherných rýmoch podávajú vždy znovu svedectvo o veľkom Svetle, ktoré nimi prežaruje, a ktoré ich udržuje pri živote. Tým nie je mienené, ako by bolo možné sa domnievať, svetlo slnečné, ale Prasvetlo, bytostné jadro všetkého dobrého, Božstva.
           V Božej ríši neexistujú žiadne výnimky. Každý človek môže vnímať tieto formy bytia Stvoriteľa, ale predovšetkým tiež, a to je to najkrajšie, Boha, Svetlo, v človeku, v duši. My všetci sme deťmi jedného Otca a Boh, náš Otec, by chcel hovoriť ku každému z nás jednotlivo a viesť nás, riadiť a orientovať. K tomu je pravdaže potrebné absolútne sa obrátiť k Bohu a odvrátiť sa od pripútanosti k vonkajšiemu svetu. Samozrejme to vyžaduje veľmi veľa obetí, ktoré musíme prinášať, a na začiatku je to príkra cesta utrpení, akoby človek za sebou zanechal čiastočný úsek na púti duševného a ľudského prečisťovania. Keď ale človek urazil túto prvú časť cesty, potom by si už za nič na svete neprial vzdať sa tejto púti, sebekázne a očisťovania na tomto svete, pretože poznanie o zákonoch a dianí, ktoré pôsobí za viditeľnou hmotou, je nesmierne uchvacujúce. Človek spoznáva jednotu a božskú vládu vo všetkom stvorení, o čom nevedomý človek, ktorý neprešiel duševnou cestou očisťovania, môže iba špekulovať, a tým sa neustále znova vzďalovať od reality, jednoty všetkého života.


Zážitok jednoty všetkého bytia

Otázka: Chcel by som sa zachytiť vášho výrazu „jednota všetkého života“. Vždy znovu je možné čítať o ľuďoch, ktorí prežívajú vedome jednotu prírody a človeka. Máte tiež toto vedomie jednoty?

           Keď je človek vystavený vibráciám tohoto sveta, potom je často ťažké dostať sa do vedomia jednoty a predovšetkým v tomto vedomí jednoty zostať. Áno, čiastočne som toto vedomie mala, a prežívam ho vždy znovu. Keď toto vedomie jednoty prenikne s celou tvorčou silou do človeka, potom prúdi najskôr nevyjadriteľná láska duši a človeka naplní nekonečný pokoj. Človek si myslí, že už nie je človekom, ale sa rozplynul v nič, aj keď, ako som to sama prežila, som napríklad stála pri okne a dívala sa von na prírodu. Nebola som už sama sebou, nebola som už človekom; nemala som už žiadne pozemské pocity. Bola som už iba duchom, ľahko sa chvejúcim, a nekonečná láska sa rozprestrela ku všetkému bytiu okolo. V rovnakom okamihu sa zmenila aj príroda. Veškeré okolie sa zahalilo do nežnej farby. Zvieratá, ktoré som videla, sa už nenachádzali mimo mňa, ale vo mne. Tiež ľudia, ktorých som videla, neboli ľudia mimo mňa, ale vo mne, v mojom veľkom tele, ktoré však už nebolo normálnym telom. Bol to už iba éter, ktorý všetko zahaľoval a miloval. V týchto okamihoch vychádza zo mňa prúd, akoby z tela vyžarovali trilióny sĺnk, a akoby trilióny sĺnk opäť žiarili do tela. Bolo to akési vlnenie s jednotou. A kým prebiehalo toto vlnenie a nekonečné ticho napĺňalo priestor, bolo počuť Božieho Ducha nielen z vnútra, ale akýsi hlas zaznieval zo všetkých smerov nebies, zo stromov, kríkov, rastlín a zvierat. A predsa ide iba o hlas, ktorý je obsiahnutý vo všetkom. Je to tak ťažké popísať tento pocit jednoty. Všetko je Svetlom, vlniacim sa Svetlom, blaženou radosťou a nebeskou harmóniou.
           A Boží hlas, ktorý je počuť zo všetkých strán, pretože človek pritom už neprežíva žiadne telo - človek sa nachádza v časovom a priestorovom prázdne - je nebeskou melódiou, ktorá k vám prúdi zo všetkých oblastí, no nie do tela, ale do niečoho, čo je slobodné, čisté a splývajúce s celkom. Človek, keď nepočuje žiadnu šelesť, a keď to potom vníma, tak to už ani nezaznamenáva; je to akoby okolo tohto tvorčieho vedomia jednoty. Tento pocit jednoty všetkých častí života potom opäť postupne mizne. Človek sa domnieva, akoby sa telo zmršťovalo. Náhle opäť pociťujeme hmotu. Človek to opäť vníma - som predsa iba ľudskou bytosťou. Avšak to, čo sme prežili za tak krátko, doznieva v duši a vnútorné ticho trvá ešte dlhú dobu.


Zaznamenávanie vnútorného slova

Otázka: Vy nielen vyjadrujete Božie slovo, ale ho aj zapisujete. Je zapisovanie ľahšie ako vyslovovanie? Kedy píšete a koľko času vám zaberá zapisovanie takýchto textov?

           To záleží celkom na ľudskom rozpoložení. Pri zapisovaní sa vynakladá menej duchovnej sily, než pri vyslovovaní. A tak zapisujem väčšinou, keď diktovanie na pásku by rušilo moju rodinu. Zapisovanie zjavených textov môže vyžadovať veľa hodín, dní, týždňov, mesiacov, alebo dokonca - ako bolo tomu v jednom prípade - aj rokov, čo závisí na objemnosti spisu. A vzhľadom k tomu, že musím ešte zvládať aj svoju domácnosť a prednášať na verejných prednáškach, meditáciách a v kostole Kristovho Vnútorného Ducha, sú denné hodiny pre túto prácu veľmi krátke. Preto som pred nejakou dobou prosila duchovného učiteľa, brata Emanuela, či by ma mohol, pokiaľ je to dobré pre moje telo, budiť vo včasných ranných hodinách. Tak sa teraz stáva, že sa často prebúdzam medzi štvrtou a piatou hodinou rannou. Potom vstanem, posadím sa ihneď k svojmu písaciemu stolu a akonáhle som sa posadila a pomodlila, začne do mňa prúdiť vnútorné slovo. V ranných hodinách, keď je telo odpočinuté a mozgové bunky ešte nie sú zaťažené ľudskými záležitosťami, prúdi veľmi jasne a bez prerušenia. Keď môžem ráno písať nepretržite asi dve a pol hodiny, potom to znamená približne dvadsať strán popísaných rukou.
           Pozoruhodné je, že keď vstanem ráno už medzi štvrtou a piatou hodinou a oddám sa duchovným prácam, potom pociťujem po celý deň omnoho viac síl a životnej radosti, ako v dňoch, kedy sa prebudím iba okolo siedmej hodiny a po modlitbe a meditácii plním svoje každodenné povinnosti. Ranné hodiny zjavovania mi dodávajú toľko energie, že som potom schopná počas dňa zdolať omnoho viac práce, ako v dňoch, keď som vstala iba okolo siedmej hodiny. A teraz môžem ešte vsunúť do odpoludnia jednu alebo dve ďalšie hodiny k nahovoreniu kazety s tým, čo bolo zapísané, alebo ešte k novému prehliadnutiu toho, čo bolo písané na stroji.

Otázka: Ktoré spisy tohto druhu boli už doteraz uverejnené?

           Až doposiaľ sme mohli podať verejnosti asi 15 týchto božských zjavení, zachytených rukopisom. Tak napríklad: Svätyňa - trón Boha-Otca; Pred víťazstvom sa nachádza boj - život Ježiša - symbol pre ľudstvo; Životný strom v človeku a jeho funkcie; Na adresu cirkevných hodnostárov; Duše na svojej ceste k dokonalosti; Výživa a životospráva odpovedajúca Božským zákonom; Cirkevný kresťan a ateista - kto to má ťažšie?; Z akého dôvodu znejú prísne slová Pána?; ...

Otázka: Na akých témach pracujete teraz?

           V tejto chvíli pracujem na štyroch spisoch zjavenia. Takmer hotové k uverejneniu sú: Udalosti až do príchodu Pána; Aj bytosti podobajúce sa človeku z čiastočne hmotných oblastí stvorenia slúžia Ježišovi, Kristovi.
           Už po dobu asi jedného roku sa duchovný svet pokúša zjaviť a stále podrobnejšie rozpracovať doteraz najobsiahlejší spis Diela návratu domov.
           Ide o odhalenie rozsiahlych podrobností a najrôznejších zákonitostí pôsobiacich za neviditeľným a viditeľným stvorením, a tých, ktoré ich nakoniec priviedli po stupňoch do súčasného stavu. Veľká časť tohoto spisu o stvorení je už hotová, ale ešte stále leží na mojom stole, pretože duchovný svet zjaví formy bytia Ducha behom tzv. predstvoriteľského stavu.
           Okrem toho mi duchovný svet v súčasnosti zjavuje väčší spis o duchovnom liečení, to znamená o ovplyvňovaní a liečení tela výlučne silou myšlienok. Zaznamenávanie práve tohoto poznania mi poskytuje veľmi veľa radosti. Na týchto poučeniach však tiež poznávame, ako hlboko sme my ľudia upadli, a ako ďaleko sme sa tým vzdialili od Boha, nášho Stvoriteľa a Otca.

Otázka: Mohli by ste krátko objasniť duchovné liečenie silou myšlienok?

           Rada. Duchovné sebaliečenie spočíva v tom, že všetko vo vesmíre, a tým aj v našom tele, môže byť riadené silou myšlienok. Keď máme všetko, na čo sa dívame ako na životné formy, ako mi to bolo zjavené, zároveň tiež sami v sebe, to znamená, prostredníctvom duchovných atómov v časticiach nášho éterického tela, potom môžeme aj všetky tieto životné formy oslovovať v nás samých.

Otázka: Mohli by ste tento naznačený mechanizmus duchovného sebaliečenia ešte ozrejmiť na praktickom príklade?

           Keď som zaznamenávala tieto Božské inštrukcie, tak som ich nemohla ihneď pochopiť. Ale nedávno som mala silné bolesti hlavy podobajúce sa migréne. Vtedy som sa pokúsila použiť to, čo mi bolo zjavené v ranných hodinách. Odobrala som sa do svojej izby, modlila som sa a hovorila som: „Viem, keď je Boh vo mne a Boh je Všesilou, potom je prítomný aj vo všetkých bunkách, pretože nič nežije a nepohybuje sa, keď za tým nepôsobí Všesila Božia.“ Potom som začala hovoriť s Všesilou v mozgových bunkách a prosila som o uvoľnenie z kŕčov. Povedala som im, aby boli láskavo celkom kľudné a uvoľnené, a povedala som im, že k nim okamžite začne prúdiť duchovná sila, aby sa tým upokojovali stále viac, čím by sa mohla moja hlava úplne uvoľniť. Len čo som dopovedala tieto slová na adresu Všesily, pozorovala som už v mozgových bunkách, ako vo vnútri dochádzalo k rozširovaniu, a ako tam začala prúdiť energia. Zároveň začali bolesti hlavy viac a viac ustupovať. Pociťovala som potom ešte hodinu až dve ľahký tlak v hlave, ktorý sa napokon tiež rozplynul.


Človek - ako žije, vníma a je ešte ďalej tvorený

Otázka: Sprostredkúvate hľadajúcim Slovo Božie v rôznych mestách a píšete spisy inšpirované Bohom. Venujete sa výhradne len tomu? Ako prebieha váš deň?

           Nielen deň, ale celý týždeň, vrátane soboty a nedele, je celkom vyťažený. Vykonávam svoju domácu prácu tak, ako každá iná žena v domácnosti. Je to pozoruhodné, často sama neviem, ako to všetko je možné, ale vždy je tu čas i pre duchovno. Samozrejme sa snažím do istej miery svoje povinnosti akosi zladiť a vzájomne si tak trochu uľahčovať domáce práce. Snažím sa, ako je to len možné, vyhradiť si denne niekoľko hodín pre duchovno. To znamená, že je potrebné každý deň pracovať veľmi snaživo, aby zostali tieto hodiny voľna. V sobotu a v nedeľu bývam väčšinou niekde na cestách a prednášam Božie slovo. Takže k zapisovaniu zjavených spisov dochádza väčšinou vo všedné dni. Často bývam zamestnaná Dielom návratu domov dlho do nočných hodín.

Otázka: Počujete Boha hovoriť v sebe a ste vedená Cherubom múdrosti. Môžete viesť rozhovory s Pánom a rozprávať sa so zvieratami a rastlinami, a dokonca aj s kameňami. Cítite sa pritom ako normálny človek?

           Áno, cítim sa celkom ako normálny človek, ako občan, ako každý iný. Za každou činnosťou stojí duchovná sila, duchovná vôľa a duchovné poznanie. Tým je vedomie veľmi rozšírené. Schopnosť reagovať je veľmi dobrá, dar chápavosti je podstatne lepší ako predtým.
           Na druhej strane však občas zachytím aj vibrácie iného človeka, čo býva neraz veľmi ťaživé. U mnohých ľudí by som mohla aj okamžite konštatovať, na akej duchovnej úrovni vedomia sa duša a oni nachádzajú. To sa ma však ako človeka vôbec netýka, iba jedine Boha a jeho dieťaťa.
           Keď človek kráča po duchovnej ceste a má už určitý malý úsek za sebou, potom by chcel povedať všetkým ľuďom: Obráťte sa viac do svojho vnútra, kráčajte tiež po tejto ceste. Potom budete omnoho voľnejší, omnoho uvoľnenejší a veľa obáv a bolestí, ktoré som aj ja v minulosti pociťovala, odpadne, pretože Duch, bytostné jadro duše, je zdravé. Keď človek postupuje na duchovnej ceste stupeň po stupni, potom je stále viac preniknutý vo svojom vnútri Duchom, a tým je tiež stále zdravší. Môže to byť nepresvedčivé len v prípade, že by z jeho duše ešte musela vytiecť časť negatívneho prúdenia, jeho karmy.
           Keď kráčame po duchovnej ceste, tak aj spoznáme, že mnohé z toho, čo človek hovorí a činí je bezvýznamné, a že by mnohé ani vôbec nemuselo byť, pretože tým človek premárni čas nutný pre vnútorný vzostup k Bohu. Toto široko rozšírené marenie času je následkom ľudského stavu, jeho vedomia, ktoré umožňuje človeku myslieť si, že spôsob akým v súčasnosti vníma, myslí, hovorí a koná, je dobrý, a že takémuto spôsobu myslenia prináleží všeobecná platnosť. Keď ale človek postúpi na ďalší stupeň zrelosti a obzrie sa naspäť, potom spozná, že mnohé z toho, čo si predtým myslel a hovoril, nezodpovedá skutočnosti, a bolo koniec-koncov v protiklade so zákonitosťou, ako napr. názor, že za hmotou neexistujú žiadne duchovné svety, zákony a bytosti. Ale práve na vlastných chybách a na vlastných nesprávnych minulých názoroch by sme sa mali učiť a vzdelávať príslušným spôsobom, našimi novými poznatkami. Duchovná Prasila stojí v každom čase po našom boku, aby nás pretvárala cez vlastné premáhanie, a aby sme usilovali o priblíženie sa k duchovne Božskému cieľu. Toto je cesta, ktorú - ako už bolo povedané - musí každý človek, alebo každá duša, skôr či neskôr prejsť.
           Zvládnutie prvých štyroch stupňov vedomia na tejto púti ku Svetlu, privádza každého človeka, zákonne a úplne prirodzene, opäť k získaniu schopností viesť rozhovory so všetkými formami bytia a nakoniec s Pánom stvorenia, našim večným Otcom, ktorého vedenia sa človek vzdal iba vlastnou vôľou zameranou na hmotu.

Otázka: Teší vás, ako vybavenú všetkými týmito schopnosťami, ešte aj pôsobiť medzi ľuďmi a sprostredkúvať poznanie slova Božieho tým, ktorí by ho radi počuli?

           To je závažná a pre mňa problematická otázka. Pretože v zásade som vlastne plachý človek. A tak som vychádzala medzi ľuďí len málo, a tiež som nikdy nehovorila príliš rada, ani príliš veľa. A teraz by chcel Duch na zhromaždeniach poučovať mnoho ľudí.
Keď sa takto dívam sama do seba, musím povedať, že mi to ešte vždy pôsobí určité premáhanie. Z hľadiska duchovna je to veliká milosť, smieť vyjadrovať poučenia Pána. Malo by byť vlastne pre mňa nekonečnou radosťou podávať svojim bratom a sestrám to, čo prežívam vo svojom srdci každodenne a vlastne každú hodinu, totiž poučenia, prichádzajúce od Boha, nášho Otca, a vnútorným citom zachytiteľnú priazeň, lásku a ochranu, ktorá nám prichádza z Ducha stojaceho nad všetkým.
           Keď vstupujem do prednáškovej siene, tak cítim veľmi zreteľne zameranie na vnútorné slovo a ochranu. Ale ľudsky sa ešte stále nemôžem preniesť cez vonkajšiu prekážku, cez ľudský ostych a stiesnenosť. Ešte aj dnes hovorím, že by som najradšej sedela sama v poslednej rade, alebo sa stiahla niekam do kúta. Keby som mohla kráčať duchovnou cestou bez toho, aby som musela otvoriť ústa, bola by som najšťastnejší človek.
           To je to ľudské, ktoré by chcelo jednať týmto spôsobom. To, čo je vo vnútri, duša, duchovná bytosť, tá by chcela niečo celkom odlišné, to pociťujem úplne presne. Chcelo by to slúžiť veľkému Pánovi a Majstrovi - Ježišovi, Kristovi, a predovšetkým nášmu Otcovi. Toto mi duša umožňuje celkom jasne pociťovať tým, že sa neustále prejavuje jemným tlakom v zmysle výzvy - Prekonaj sa človeče a splň svoju úlohu, ktorú si koniec-koncov prijal dobrovoľne, pretože zákon Boží znie takto: „To, čo od Ducha prijímaš, to si nemáš ponechať pre seba, pokým iní ľudia zostávajú v nevedomosti.“ A tak plním svoju povinnosť.

Otázka: V spise - Dielo návratu domov - je písané, že duše oznamovateľov čistého Božieho slova sú často pripravované počas mnohých inkarnácií pre svoju prorockú úlohu, tzn. pre podávanie slova Božieho verejnosti. Viete, či to tak bolo i vo vašom prípade?

           Nie je ľahké sa k tomu vyjadrovať. Môj učiteľ, brat Emanuel, a predovšetkým Otec, Pán všetkého života, mi vždy znovu veľmi opatrne dávali poučenie o tejto príprave, a tiež o tom, že duša a človek museli v predchádzajúcich inkarnáciách mnoho prekonať kvôli Nemu, to znamená kvôli splneniu Božej vôle. V priebehu nocí som tiež videla a spoznala časti tejto prípravnej doby. Tieto obrazy boli väčšinou veľmi otrasné. O tom by som vlastne radšej nechcela hovoriť, pretože toto všetko je už za mnou. To, čo v našej duši opätovne vystúpi, o tom by sme nemali znova hovoriť. To spočíva v Bohu a Boh rozpustí všetko, čo mu prenecháme. Tak som mu prenechala aj všetko minulé, čo je už istotne dnes v stave rozpustenia.

Otázka: Každý človek sa občas rozhnevá alebo rozruší. Ako sa prejavujú u vás takéto vyvedenia z miery?

           Keď nedokážem prenechať svoje negatívne myšlienky dostatočne rýchlo Pánovi, potom tým trpím nielen hodiny, ale často celé dni. Naplní ma nevýslovná ľútosť, týkajúca sa mňa samej, mojich slabostí a nedokonalosti, že som nedokázala okamžite počúvnuť Boha, svojho Pána. Až keď sa začnem modliť a v modlitbe prosím o odpustenie a pomoc, potom pozorujem vo svojom vnútri, ako do mňa začína prúdiť svätý prúd, Božská Prasila, a ako dostávam z minúty na minútu oslobodzujúcu a budujúcu silu.
           Pokiaľ však dokážem prenechať okamžite tieto nezákonné myšlienky, len čo si ich uvedomím, Bohu, potom sa cítim ihneď slobodná, šťastná a opäť nesená na ceste k svojmu nad-ja.

Otázka: Hovorili sme na začiatku o vašom školení pre duchovnú cestu. Odkedy je táto výchova, dalo by sa povedať, uzavretá?

           Táto výchova a školenie ešte pokračujú. Prebiehajú vlastne každodenne, ba každú hodinu. Často dostávam tieto poučenia aj vtedy, keď napríklad nejakú inštrukciu ešte prakticky neuvádzam do činnosti. Alebo, keď predo mnou stoja nové poučenia pre ďalší pokrok na duchovnej ceste.

Otázka: Mohli by ste k tomu uviesť niekoľko konkrétnych príkladov?

           Áno. Práve nedávno som si ešte po obede šúpala jablko, aby som sa ihneď opäť dala do ďalšej práce. Okamžite mi prišlo poučenie Pána: „Posväť svoj pokrm!“ Išlo tu o pokyn pre prijímanie potravy v súlade s duchovnými zákonmi. To znamená: „Jedz vedome, buď naplnený vďačnosťou za tento Boží dar, a posväť svoju potravu.“
           Nedávno som tiež premýšľala o jednom bratovi a o tom, čo by nemal robiť na duchovnej ceste. Okamžite mi prišlo na myseľ poučenie: „Preskúmaj sa! Ako uvažuješ a ako myslíš? Prenechaj to Bohu, podaj toho brata Mne, so svojimi pocitmi a myšlienkami, žehnaj mu a zostávaj tak v jednote.“
           Nedávno som sa aj napríklad nad niečím rozhnevala a Pán ma ihneď poučil: „Boh znamená vyrovnanú myseľ. Kto môže toho druhého zmeniť? Boh alebo ty? Preto zachovaj ticho a modli sa, aby som Ja, Tvoj Pán a Boh všetko mohol viesť k najlepšiemu.“
           Alebo som sa rozhnevala kvôli útokom obsiahnutým v jednom dopise. Okamžite potom, ako som sa začala hnevať, som opäť pocítila toto Božie vedenie, tentokrát prísnou formou: „Ty mlč a nastav obe líca, Ja na tebe pracujem podľa Svojich zákonov. A tak budú spracovávaní aj tí, ktorí dnes ešte nič nevedia o Mojich veľkých činoch, skrz Moje slová. Pretože len Ja viem čas a hodinu, kedy musím vziať Svoje dieťa pevnejšie do ruky, aby pochopilo, tak ako ty teraz, že Ja Som Ten, kto riadi život a kto vládne zákonom nad všetkým; že Ja Som Duch Pravdy, ktorý sídli v Mojich tvoroch a v pravý čas ich uvedie do im prislúchajúcich medzí, i keď sa to stane pripustením príčin a následkov.“
           Teraz mi ešte napadá jeden príklad, týkajúci sa úplne svetských myšlienok. Uvažovala som ako žena, či by sme si nemali nejako upraviť jedálenský kút v našej obývačke, a hovorila som o tom aj so svojim manželom. Tu sa do toho zapojil Pán týmito slovami: „Zachovávaj vo všetkých veciach mieru. Odvráť sa od žiadostí tohoto sveta a nechci príliš mnoho vlastniť. Zostávaj spokojná s tým, čo Som ti dal a udržuj to v poriadku. Pokým človek žije, má zachovávať mieru s hmotnými vecami, ktoré prichádzajú odo Mňa. Nemá vyhľadávať ešte niečo naviac. Má byť spokojný s jednoduchými vecami života, avšak má usilovať o bohatstvo svojej duše. Jednaj takto aj ty, ktorú Som povolal k tomu, aby sa ti zvyšovala vnútorná hodnota, a aby Moje Sväté slovo v tebe ešte mohlo zaujať väčší objem a väčšiu duchovnú váhu.“
           Takto prichádzajú poučenia každým dňom. Niekedy sú prísnejšie, také, že by človek mohol zúfať, inokedy sú zas láskyplné a budujúce. Boh je vševediaci Otec, ktorý dokáže viesť Svoje deti správne. Podobným spôsobom prebiehajú aj poučenia od môjho duchovného učiteľa, brata Emanuela.

Otázka: Dovolíte mi ešte jednu, veľmi priamu otázku? Stále počúvame o tom, že ľudia, ktorí sú na duchovnej ceste, sú vegetariáni. Priama otázka teda znie: „Jete mäso?“

           Dnes už nie. V čase, keď došlo k prelomu duchovného slova som ešte jedla ryby, udeniny a mäso. Vtedy som vedela rovnako tak málo, ako všetci ostatní ľudia, že sa pritom jedná v širokej miere o mŕtvu stravu s nižšími vibráciami, ktorá nie je nášmu telu prospešná. Keď som sa stretávala s vegetariánmi, tak sa veľmi pohoršovali, že ešte jedávam takúto stravu, aj keď som toho nikdy nejedla veľké porcie. Takto to bolo aj u nás doma. Preto som vôbec nebola zvyknutá na väčšie množstvo mäsa, udenín a rýb. Zo strany vegetariánov som však počúvala aj v tejto dobe výčitky. Preto som sa v jednu tichú hodinu ponorila do seba a prosila som Božieho Ducha o vysvetlenie, pretože mojou snahou bolo a je žiť a jednať tak, aby ma mohol Pán života používať v súlade so Svojou vôľou. Tu mi potom prišla jasne a zreteľne odpoveď Pána a dal mi nasledujúce pokyny: „Ak máš chuť na udeniny, mäso a ryby, potom to jedz, pretože už samotná chuť predstavuje túžbu. A sama túžba má takmer rovnaký účinok ako sám skutok. Zákon predstavuje vedenie všetkého bytia. Aj do teba prúdi Môj Zákon. Kto prosí Zákon o správne vedenie a správne poučovanie, tomu tiež prichádza odpoveď. Neupadaj do fanatizmu a neodmietaj teraz okamžite všetko mäso, udeniny a ryby. Pokým ešte pociťuješ túžbu a máš na to chuť, potom kráčaj zlatou strednou cestou. Nejedz to však vo veľkej miere. Príde doba, Moje dieťa, v ktorej bude Zákon pôsobiť intenzívnejšie, a potom už nebudeš mať chuť ani na mäso, ani na udeniny, ani na ryby. Táto potrava sa automaticky obmedzí bez tvojho pričinenia.“ Takto jej aj bolo vždy menej. Možno som ešte raz za 14 dní zjedla nejaké mäso, udeninu, alebo rybu. Potom prišla doba, kedy som náhle celkom stratila na to chuť, a teraz sa cítim špatne, keď sa na tieto veci musím len pozrieť.
           Zákon Pána je skutočne vodcovským činiteľom. Pokiaľ sledujeme Jeho impulzy, potom tieto odbúravajú všetko negatívne a vytvárajú všetko pozitívne.
           Dnes pozostáva moja strava zo zeleniny, ovocia, obilných a mliečnych produktov. Vo svojom srdci už viem a pociťujem, že taktiež mliečne produkty budú stále viac obmedzované a po určitej dobe ich telo už vôbec nebude požadovať.
           Medzitým som sama na sebe poznala, že všetko, čo nám príroda vkladá priamo do rúk, to znamená, čo nám padá zo stromu alebo z kríku, je pre naše telo najpriaznivejšie. Aj v tejto veci jednám tak ako ma Pán poučil. Pokiaľ mám chuť na zeleninu, alebo na mliečne produkty, potom sa nimi nasýtim. Viem, že moje telo už onedlho nebude potrebovať ani tieto látky.


Ježiš, Kristus, obnovuje kresťanstvo - učí vnútornú cestu k Bohu

Otázka: Hovorili ste, že by bolo dobré, keby aj prírodovedci a teológovia nastúpili vnútornú cestu očisty duše a človeka, aby tak mohli sami bezprostredne prijímať vnútorným slovom Božské poučenie a poznanie. Avšak, kto môže dať človeku na tejto ceste k rozvinutiu vedomia, smerom k Bohu, kompletné poučenie? V jednej z vašich prednáškových kaziet sa hovorí, že teraz poskytne Ježiš Kristus svojim vnútorným slovom, vo svojom Diele návratu domov, všetkým hľadajúcim toto poznanie. Mohli by ste k tomu povedať niečo bližšie?

           Áno, je to tak. Ježiš, Kristus, podáva v súčasnosti toto bezprostredné duševné poznanie vo svojom Diele návratu domov. Ja sama kráčam touto cestou vnútra. Teraz ponúkol Pán toto priame poznanie všetkým hľadajúcim ľuďom na Zemi. Táto vnútorná cesta vedie od nuly, budujúcim spôsobom, cez dva meditačné kurzy k intenzívnemu kurzu a odtiaľ k sedemstupňovej asketickej škole v Diele návratu domov Ježiša, Krista. Zo svetských kresťanov by teraz Pán chcel urobiť asketických kresťanov, ktorí sledujú mystickú očistnú cestu a prebúdzajú sa pod Jeho vedením k najvyššiemu vedomiu, k stotožneniu sa s Bohom-Nekonečným, a tým k prežitiu vyšších svetov a videniu svetelných bytostí a Božských zákonov. Prostredníctvom tohoto priameho vedenia podniká Ježiš, Kristus, ešte raz pokus tak, ako už viackrát v priebehu minulých 1800 rokov, k obnoveniu kresťanstva, ktoré sa stalo doposiaľ len vonkajšou záležitosťou. Keďže cirkvi sklamali, chcel by teraz Pán Sám viesť Svoj ľud k pravému kresťanskému učňovstvu, k ukrižovaniu ľudského ja, a tým späť k Bohu, k nášmu Otcovi.

Otázka: Čím sa líši táto sedemstupňová kresťanská asketická cesta od púti hinduistickej a budhistickej? A je táto cesta vôbec schodná pre človeka 20. storočia, vykonávajúceho svoje zamestnania?

           Vieme, že v každom vonkajšom náboženstve spočíva iskrička pravdy. A je pravdou, že nebesá majú sedem základných stupňov a my máme v sebe sedem stredísk vedomia, ktoré nie sú ničím iným, len týmito siedmimi základnými stupňami nebies, vedúcimi k Absolútnu. Ježiš povedal, že ak chceme vstúpiť do nebeskej ríše, potom musíme so sebou priniesť nebesá. To teda znamená, že musíme priniesť so sebou svoje prečistené duše. Svoje duše však môžeme prečistiť iba cez týchto sedem stupňov, a každý stupeň musí opäť v sebe dokonale vibrovať, čiže musí preukázať rovnaký stupeň chvenia ako čisté Božské nebesá. Preto, či je to v budhizme, v hinduizme, alebo u nás, je to táto sedemstupňová púť, ktorú musí človek nastúpiť skôr či neskôr. My však vieme, že duša môže dosiahnuť dokonalého spojenia s Bohom iba pomocou sily Ježiša, Krista, ktorá nás posúva dopredu. Žiaľ, ako o tom hovoril Pán, kresťanstvo zlyhalo, pretože neprinieslo až do dnešného dňa poznanie o spasiteľskej sile do všetkých krajín tohoto sveta.
           A tak vedia budhisti a hinduisti o sedemstupňovej púti a sú v tomto poznaní ďalej, ako my, kresťania. Avšak aj oni prichádzajú k Otcovi, k Absolútnemu Vedomiu, iba prostredníctvom sily Ježiša, Krista. Človek môže pravdaže očisťovať svojich sedem stredísk vedomia, avšak absolútne zjednotenie, korunovanie vesmírnym nebom v nás, môže nastať iba ak uznáme Ježiša, Krista, Syna Božieho, Spasiteľa ľudstva, spoluvládcu, ktorý sedí po pravici Božej.
           My kresťania sme voči budhistom a hinduistom v tej výhode, že poznáme túto zákonitosť. No my, kresťania, a dá sa povedať, že my, chabí kresťania, sme túto vysokú silu milosti spasenia, ktorú nám Ježiš daroval, nepoznali. Preto sme boli oslabení a chradneme stále viac. Tak sa mnohí ľudia, ktorí idú východnou cestou, domnievajú, že sú budhisti a hinduisti pred nami. Pokiaľ ide o znalosti, potom určite áno, no čo sa týky poznania Ježiša, Krista, tak nie. Naproti tomu východné základné poznanie o vnútornej ceste k Bohu odpovedá pravde, ktorú kresťan viazaný na svoju cirkev neuznáva, pretože o týchto základných pravdách Božích nie je svojou cirkvou poučený. V skutočnosti je sedemstupňová púť smerujúca k Bohu platná pre všetkých ľudí a všetky duše. Vedie cez sedem vnútorných nebies, alebo aj sedem vnútorných oblastí duše, ktoré musíme očistiť, aby sme mohli vstúpiť do večného neba, do pravých sídiel Božích.
           Asketickú cestu môže nastúpiť každý človek bez rozdielu, či ide o ženu v domácnosti, ktorá žije v pokojnejšom prostredí, alebo o osobu v zamestnaní, žijúcu uprostred hektického života, pretože, čím sa viac obraciame do svojho vnútra, tým viac sily sa nám dostáva. Táto duchovná sila uvádza naše centrá vedomia do zosilnenej činnosti. Tým sa aj naše mozgové bunky dostávajú do podstatne vyššieho chvenia, čo má za následok, že sme lepšie vybavení nielen pre duchovno, ale aj pre naše každodenné povinnosti, a sme pre ne aj otvorenejší. To znamená, že môžeme všetko omnoho lepšie prekuknúť a rýchlejšie vybaviť. K tomu nám tiež pomáha vnútorná sila, Duch Boží. Pravým askétom nie je človek, ktorý sa odtiahne od vonkajšieho sveta, alebo ten, ktorý sa pred ním uzavrie. Vôbec nie. Pravý kresťanský askét stojí uprostred sveta a podáva svedectvo o vnútornej sile a pravde. Ježiš Nazaretský kráčal touto asketickou cestou. Čo nám odkázal? Nasledujte ma! Tak je možné aj v dnešnej, vysoko hektickej dobe, kráčať po tejto asketickej ceste. Povedala by som, že ak by mohli touto cestou kráčať politici a národohospodári, potom by získali ďaleko väčší prehľad a mohli by viesť ľudstvo lepšie, a aj dianie v priemysle by bolo dokonalejšie.
           Keď mi duchovný učiteľ, brat Emanuel, vysvetľoval túto asketickú cestu, domnievala som sa, že askét sa musí stiahnuť zo sveta a vyhýbať sa mu. Vtedy mi brat Emanuel podal obraz a ihneď som spoznala, čo tým chcel vyjadriť, pretože duchovné videnie je niečo, čo vnímame zrakom a zároveň svojim poznaním, pretože videnie spočíva vo vnímaní. Pokúsim sa teraz krátko vylíčiť tento obraz:
           Videla som batériu napojenú na elektrickú sieť. To znamená, že bola nabíjaná energiou. Potom bola táto batéria vložená do zariadenia a žiarovka sa rozsvietila. To teda znamená, že energia, ktorou som bola nabitá, vyžaruje zasa von.
           Tak je to aj s askétom, a aj so sedemstupňovou púťou. My, ľudia, sme batériami života. Môžeme do seba nabíjať energiu, ale musíme ju potom znova vyžarovať von.
           Pretože, kto do seba naberie príliš veľa energie a nedá ju ďalej, prežíva následne sám v sebe nevyjadriteľné napätie, ktoré vedie nakoniec k chorobám, k chybným reakciám, alebo aj k osudovým ranám.
           Tak, ako batéria prijíma energiu a je vložená do svojho púzdra, a túto energiu potom vyžaruje ako svetlo, teplo, alebo ako silu, rovnako tak je to s batériou v nás, s dušou. Zameraním sa svojimi myšlienkami na Boha je nabíjaná a žiari najprv do vlastného tela, a potom môže svetlo odovzdávať aj ďalej.
           To bol približne obraz, ktorý som zbadala vo svojej duši.
           Emanuel, môj učiteľ, mi tiež vysvetlil, že mystická cesta, po ktorej niekto kráča sám, je egoistická, pretože tak, ako je to vyjadrené vo vyššieuvedenom obraze, znie aj Boží Zákon: „To, čo prijímaš z večného života, to odovzdávaj aj ďalej. Buď vedením pravého večného života.“
           Ďalej mi brat Emanuel vysvetlil, že keď ideme egoistickou mystickou cestou, keď chceme dosiahnúť niečoho iba sami pre seba, to znamená, keď chceme robiť niečo pre vlastný výstup, potom síce naša duša prejde na púti k životu veľký kus dopredu, no to, čo človek a duša zameškali, to odovzdávanie poznaného na púti k životu ďalej, to bude musieť raz duša dobehnúť v miestach očisty. Nie je to teda tak, že by sa mystik mohol svojou osamotenou cestou celkom zjednotiť s Bohom a po odchode z pozemského tela vstúpiť do večného neba. Vôbec nie. Duša musí dobehnúť to, čo premeškala ako človek, teda odovzdať ďalej to, čo poznala.


Čo by som si priala

Otázka: Keby ste si mohli na záver svojich odpovedí ešte niečo priať, čo by to bolo?

           Čo môže ponúknuť ešte svet človeku, ktorý v sebe pociťuje to najväčšie? Môžem Tomu, ktorý stojí nad všetkým a ďaleko od nášho ľudského myslenia, iba ďakovať.
           Želanie, ktoré by som mala, by bolo duchovného rázu. Mojim najväčším želaním by bolo, aby všetci ľudia a všetky duše mohli pocítiť vnútornú silu, aby sa všetci ľudia a všetky duše opäť obrátili k Bohu a našli v sebe pokoj. Až potom, keď človek našiel v sebe to pravé, a nemá príliš veľké hmotné požiadavky, až potom zavládne na celom svete mier a ľudia si budú môcť podať ruky ako bratia.
           K tomuto veľkému želaniu by som pripojila ešte jedno ďalšie, aby Dielo návratu domov Ježiša, Krista, našlo ešte väčšie rozšírenie, aby mohol Pán prostredníctvom svojich verných osloviť veľa ľudí, a tak aj oni mohli nájsť vnútornú cestu k Bohu a stali sa pokornými a slobodnými pre službu Pánovi všetkých pánov.
           Mnohí ľudia sa odvracajú stále viac od kresťanstva, pretože tam nemôžu nájsť vnútornú púť k Bohu a hľadajú pozemských majstrov, predovšetkým z východného sveta. Hľadajú u nich poučenia, aby našli vnútorný mier, alebo aby dosiahli duchovnej zrelosti. Títo majstri môžu poskytnúť určité impulzy, a aj potiahnuť človeka o kúsok ďalej. Avšak naozaj pomôcť duši nemôžu, pretože aj oni sú iba ľuďmi. Naozaj pomôcť a viesť človeka a dušu k vnútornému spojeniu s Bohom, to dokáže jedine Majster všetkých majstrov - Ježiš, Kristus, prostredníctvom svojej spasiteľskej sily.
           Mojim najúprimnejším srdečným želaním by preto bolo, aby sa mohlo rozvinúť kresťanstvo, ktoré by slúžilo ľudstvu na jeho výstupe, kresťanstvo pravej lásky k blížnemu, bez kastovania a titulov, také, čo vyjadruje náboženstvo vnútra, a ktoré ho uskutočňuje. Ježiš, Kristus, by chcel vybudovať toto dielo zjednotenia ľudstva so svojimi vernými.
           Moja prosba ku všetkým ľuďom Zeme je nasledujúca: Otvorte sa pre Ježiša, Krista, a staňte sa skutočnými bratmi a sestrami. Pretože vo všetkom stvorenom pôsobí Duch Boží a v každom z nás je iskra spasenia, lebo je do nás vložená Majstrom všetkých majstrov. Začína pôsobiť, akonáhle sa obrátime k tomuto Majstrovi všetkých majstrov, k Ježišovi, Kristovi.


Charizmatická cesta je nebezpečná

Otázka: Teraz vyvstáva ešte otázka, ako treba posudzovať charizmatické hnutie (pestovanie duchovných darov). Môžete nám o tom povedať niečo bližšie?

           Áno. Duchovný učiteľ, brat Emanuel, sa vyjadril k tejto veci nasledovne - Tieto duchovné spoločenstvá pestované vo vnútri cirkvi sa podobajú nižšiemu špiritizmu. Niektorí ľudia s mediálnymi schopnosťami dostávajú informácie z vyšších sfér, no väčšina z nich má svoje informácie iba z vlastnej oblasti vedomia. Pokiaľ napríklad človek príliš smeruje k vonkajšiemu svetu, alebo k vonkajšej cirkvi a je nadaný mediálnymi schopnosťami, potom priťahuje odtiaľ duše zomretých rovnakého myšlienkového zamerania a pôsobenia, ktoré sa tak môžu cez neho prejavovať.
           Aj keď sa pri takýchto stretnutiach objavujú prípady uzdravenia, treba si vždy znovu klásť otázku, či sú to skutočne sily Krista, ktoré liečia, alebo, či tu nepôsobia práve duše z očistných oblastí, ktoré boli vo svojom predošlom živote napríklad činné v liečebnom obore, alebo, či tu nie sú dokonca skupiny duší, ktoré prítomným osobám odoberajú duchovné sily a používajú ich potom ako liečiteľské dary.
           Takéto stretnutia môžu byť pozitívne oceňované iba ľuďmi, ktorí nemajú žiadne duchovné poznanie, ktorí nevedia nič o základnom duchovnom zákone, že rovnaké priťahuje rovnaké, alebo o tom vedia len málo.
           Aby bol niekto prežiarený absolútnym Božím Duchom, a aby mohol prijímať Božské zjavenia, musí prejsť ďalekosiahlym prečistením duše, to znamená, že v duši a v tele musia byť uvedené do pohybu éterické prúdy. Takáto duša musí už v predchádzajúcom živote prejsť očisťovacím procesom, aby mohla vo svojej ďalšej inkarnácii prijímať liečivé sily a mohla ich podávať v plnej čistote. Pretože čistý Boží Duch vyjadruje svoju svetelnú reč cez jadro bytosti, skrz iskru Božiu v duši. Naproti tomu jednosmerná charizmatická reč prechádza mozgom hovoriaceho nástroja. Môže ísť o duše s vyšším vývojovým stupňom, ktoré sa týmto spôsobom prejavujú, ale môžu to byť tiež osoby, ktoré nedávno zomreli a prejavujú sa týmto jednoduchým spôsobom na príslušnom stupni vedomia, prostredníctvom inšpiratívnych odkazov, ktoré nezodpovedajú vždy pravde. Čistý Boží Duch nepôsobí týmto spôsobom.
           Možno s istotou povedať, že v týchto hnutiach nepôsobí čistý Boží Duch.
           Pokiaľ sa osoby aj ďalej zaoberajú, mimo tieto hnutia, takýmito nekontrolovanými duchovnými darmi, potom sa môžu na nich zavesiť duše, ktoré im odoberajú mnoho duchovných síl, nazývaných tiež silami ód. Toto odoberanie síl môže viesť až k duchovnému zatemneniu, až k uvedeniu do stavu posadnutosti. Nevedomé duše, zamerané iba na hmotu, môžu takýmto ľuďom nesmierne uškodiť. Ľudia, ktorí upadli do tohoto duchovného zatemnenia, poznajú neskôr, ako duše, ako veľmi bolo ich vnútorné telo oslabené odňatím duchovnej sily. Čistý Božský svet varuje pred takýmito nekontrolovanými stretnutiami. Samotné modlitby pri takýchto stretnutiach nestačia. Rozhodujúce je, ako sa človek modlí, a predovšetkým ako ďaleko je jeho duša vyspelá.
           Kto sa pridá k takým hnutiam a žiada si takéto odkazy, môže si byť istý, že tieto odkazy neprichádzajú od Boha, pretože náš Pán pripravuje, pre Jemu oddaných služobníkov, duševnú nádobu pomaly a v tichosti. Keď sa aj v Biblii hovorí o týchto prejavoch, potom musia byť tieto vyjadrenia rozpoznané správnym spôsobom a musia byť pochopené vtedy existujúce okolnosti. Pretože, keď je v niektorej skupine vedúcim činiteľom čistý Boží Duch, potom sa nevyskytnú žiadne odrody jednostranných prejavov. Ak sú ale také skupiny vedené ľuďmi, ktorí sami nevyvinuli schopnosti prijímať vysoké duchovné dary, potom sa takáto skupina otvára všemožným inšpiratívnym vplyvom, prichádzajúcim z najrôznejších úrovní.





P R E H Ľ A D

Detstvo a mladosť, svadba a presťahovanie do Würzburgu

Smrť matky - zásadná udalosť meniaca život

Informácie prostredníctvom mediálnej osoby

Obrátenie sa do ticha a k Otcovi - duševné boje

Jasnozrivosť

Preniknutie vnútorného slova 6.1.1975

Prvé poučenia skrze Ježiša, Krista, a Cheruba Božskej múdrosti

Vždy nové duševné boje

Od prostej cirkevnej viery - do základnej školy Ducha

Prvé zjavenia vnútorného slova pred viacerými osobami

Vyučovacie oblasti na strednom stupni duchovnej cesty

Ako vzniká vnútorné slovo

Od doznenia duševných bojov už nerozumiem ľuďom

Ježiš, Kristus, uvádza vnútorným slovom Svoje - Dielo návratu domov - do života

Podrobnosti zo školenia pre prijímanie a odovzdávanie čistého slova Božieho

Duševné a telesné účinky, ktoré sa objavia v priebehu prijímania čistej svetelnej mluvy Božej

Plné zameranie života na Boha, bez túžby niečím byť alebo niečo vlastniť, je predpokladom pre plynutie absolútneho Božieho slova

Rozdielne javy, keď sa prejavuje Ježiš, Kristus, a keď Cherub Božskej Múdrosti

Absolútne vnútorné slovo a monológy pri špiritistických sedeniach - médiá v plnom tranze

Rozhovor s prírodou a Božské poučovanie pre vnútorné slovo by boli možné aj pre prírodovedcov a teológov po nastúpení vnútornej cesty vedúcej k Bohu

Zážitok jednoty všetkého bytia

Zaznamenávanie vnútorného slova

Človek - ako žije, vníma a je ešte ďalej tvorený

Ježiš, Kristus, obnovuje kresťanstvo - učí vnútornú cestu k Bohu

Čo by som si priala

Charizmatická cesta je nebezpečná