Liečenie silou pozitívneho myslenia.

 

 

Zamyslenie

 

       Liečenie – to je téma, ktorá sa stáva zo dňa na deň naliehavejšou. Navzdory a čiastočne práve pre našu modernú medicínu, je zatiaľ stále menej ľudí, ktorí o sebe môžu oprávnene povedať, že sú úplne zdraví. Súčasná medicína sa stále viac dostáva do tiesne: alarmujúcim spôsobom narastajú choroby, ktoré sú vyvolané vedľajšími účinkami lekárom predpísaných liekov; užívanie mnohých chemických preparátov sa rovná znásilňovaniu organizmu. Prírodné liečivé prostriedky stále viac strácajú svoje pozitívne účinky v dôsledku narastajúceho znečistenia životného prostredia; tiež liečivá sila homeopatických prostriedkov sa znižuje, lebo čoskoro už nebudú k dispozícii žiadne čisté pôvodné tinktúry...

       Zároveň v nebezpečnej miere pribúdajú vonkajšie vplyvy na zdravie človeka: Zvyšuje sa rádioaktivita; znečistenie zeme, vody a vzduchu – a tým aj našich potravín – nadobúda stále vážnejšieho rozsahu; slnečné žiarenie je stále agresívnejšie v dôsledku narastajúceho ničenia ochrannej ozónovej vrstvy. V desivej miere sa rozmáhajú alergie, rakovina a v poslednej dobe tiež AIDS – nová metla ľudstva. A školská medicína je bezmocná ...

       A tak nás dnešná situácia takmer núti k tomu, aby sme sa znovu rozpamätali na staré spôsoby liečenia – a tým zamerali svoje myšlienky a život viac na vnútro, na cit a dušu.Veľkí znalci liečenia ľudstva – Egypťania pred 5000 rokmi, Galenus, Hippokrates, Paracelsus, Hildegard von Bingen a mnoho iných – totiž vedeli, že každá nemoc má vnútornú, duševnú príčinu.

       Základnou chybou medicíny v posledných 100 rokoch bolo a je, že vidí človeka a poznáva ho nie v celku, ale hlavne ako hmotu. Človek jednoducho nie je stroj, ktorého hmotné súčiastky možno podľa ľubovôle opraviť a vymeniť: Je podstatne viac! Je to osoba – jednota tela, duše a ducha. Až potom, keď pochopíme človeka v jeho celistvosti, môžeme vôbec porozumieť tomu, čo znamená choroba, prípadne liečenie, a nakoniec, čo znamená byť zdravý.

       Príčiny všetkých chorôb spočívajú v chybnom ľudskom konaní, v chybnom myslení a živote. To je základná poučka tejto brožúrky. Ďalšia časť je potom venovaná budovaniu “vnútorného človeka “ – z čoho je zrejmé, čím vo svojej podstate sú choroba a zdravie. Osvojenie týchto základov potom umožní pochopiť, ako je možné liečiť silou pozitívneho myslenia.

 

 


I. Myšlienky sú energie

 

       Sila myšlienok je dnes známa mnohým ľuďom – a mnohí dávajú svojmu životu využitím tohoto poznatku pozitívny obrat. Často sa však sila myšlienok tiež zneužíva k dosiahnutiu sebeckých cieľov. Použitie síl myšlienok na egoistické účely je však veľmi povážlivé – a nemá nič spoločné s pozitívnym myslením, ako mu my rozumieme.

       Čo sú teda pozitívne, a čo negatívne myšlienky? Čo sú myšlienky vôbec a ako pôsobia? – To sú základné otázky prvej časti nášho spisu.

 

 

1. Všetko je energia

 

       Celý vesmír je založený na vibrácii, na energii: všetko je energia – či už ide o hmotu, svetlo, zvuk, myšlienku, alebo pocit. Mnoho vedcov to potvrdzuje výskumami, ktoré ukazujú, že nielen vonkajšie vplyvy vyvolávajú fyzikálne zmeny v našom tele, ale predovšetkým myšlienky – a v širšom zmysle slova pocity – ovplyvňujú biochemické pochody v našom organizme. Myšlienky sú teda energie, ktoré majú vplyv na dobrý zdravotný stav nášho tela. Negatívne myšlienky spôsobujú ochorenie človeka, pozitívne ho liečia, prípadne udržujú pri zdraví.

       Myšlienky, pocity a aj nevedomé pohnútky poznamenávajú naše chovanie, našu gestikuláciu, mimiku, každý pohyb, a predovšetkým tiež naše slová a konania, čo sú ešte silnejšie energie.Vnútro ovplyvňuje zovňajšok - a naopak - čo je umožnené preto, lebo dochádza k neustálej výmene, prúdeniu energie. Dochádza v nás k stálemu vzájomnému pôsobeniu síl, ktoré spolu komunikujú.

       Táto komunikácia môže byť buď tvorivá, posilňujúca a oživujúca, alebo ničiaca a nakoniec spôsobujúca chorobu – podľa toho, či ide o tok pozitívnych, alebo negatívnych energií.

 

 

2. Pozitívne a negatívne myšlienky

 

       Čo sú teda pozitívne, čo negatívne energie? A čo sú podľa toho pozitívne, a čo negatívne myšlienky?

       Pozitívne myšlienky sú tvorivé, konštruktívne myšlienky – sú to myšlienky, oduševnené pocitom nezištnej lásky; myšlienky, ktorých zmyslom je blaho blížneho, bez očakávania chvály, uznania, alebo odmeny; sú to láskyplné, dobrotivé, dobromyseľné myšlienky, myšlienky dôvery a priania dobrého, myšlienky poslúženia, ktoré pomáhajú blížnemu v jeho terajšej situácii urobiť ďalší krok; sú to myšlienky mieru a jednoty, myšlienky radosti a vnútorného šťastia – napríklad aj myšlienky na krásu prírody, ktorá sa rozdáva ako sila a život v nespočetných formách a farbách, sú to myšlienky vďačnosti, ktoré plynú z pocitu obdarovania... Tu z nás nezištne prúdi energia ku druhému a prebohate sa k nám navracia, lebo sme tí, ktorí dávajú, pretože milujeme. Nesebecké milujúce myšlienky sú Božia energia, lebo Boh je láska; a kto miluje, je v Bohu a Boh je v ňom.

       Negatívne myšlienky  sú ničiace, deštruktívne myšlienky – sú to egoistické myšlienky: myšlienky závisti, žiarlivosti, nenávisti, hnevu, zúrivosti, agresie voči blížnemu; sú to depresívne myšlienky, myšlienky povyšovania a ponižovania; sú to očakávania, myšlienky nedôvery a nepriazne; sú to hĺbavé myšlienky premýšľania, zamýšľanie sa, upiatosť na minulom i na budúcom; sú to myšlienky strachu – strachu o existenciu, strachu z choroby, utrpenia, chudoby, alebo smrti, strachu z toho, že nebudeme schopní obstáť v požiadavkách všedného dňa, strachu zo straty bohatstva, straty partnera, alebo blízkych; sú to myšlienky sebaľútosti a falošného súcitu s blížnym, ktorý tomuto nijako nepomáha; sú to myšlienky ničenia, vykorisťovania, trýznenia a vraždenia, predovšetkým čo sa týka prírody, rastlín a zvierat; sú to myšlienky na majetok, priania niečím byť a niečo mať, myšlienky hladu po moci a vládnutí; sú to svojvoľné, sebecké myšlienky, bezohľadné myšlienky, ktoré sa točia len okolo vlastných záujmov a vlastného prospechu ... Tu neprúdi energia k druhému; v činnosti nie sú dávajúce, ale požadujúce sily; človek, ktorý myslí negatívne, nedáva, ale pokúša sa získať energiu, aby uspokojil svoje osobné sebecké potreby a želania, prípadne aby odstránil nedostatok vlastnej energie tým, že druhého o ňu okráda.

       Myšlienky sú teda energie rozličného druhu a sily. Podľa charakteru myšlienok vytvárame energetické pole špecifického druhu. Toto energetické pole sa stáva tým silnejšie, čím častejšie a intenzívnejšie rovnako, alebo podobne myslíme; lebo myšlienky rovnakého druhu sa vzájomne priťahujú a utvárajú spoločné mohutnejšie energetické pole – časom pravý energetický komplex. 

       Je to tak preto, že v celom vesmíre sa nemôže žiadna energia stratiť; energia sa nemôže rozplynúť, môže sa len premeniť z jedného stavu do druhého – čo fyzika vyjadruje tzv. zákonom zachovania energie.

 

 

3. Myšlienka ako samočinná existencia   

 

       Ak sa žiadna energia nemôže stratiť, musí teda aj každá raz vytvorená myšlienka “niekde“ zostať, alebo byť. Čo sa teda deje s pozitívnymi a negatívnymi myšlienkami?

       Každá myšlienka, resp. každý komplex myšlienok má, keďže ide o energiu, určitý tvar - jasnovidci môžu tieto myšlienkové formy vidieť. Sú to samočinné existencie, ktoré v sebe nesú miesto svojho určenia. Ak myslíme napríklad láskyplne na určitého blížneho, vydáva sa nami vytvorené energetické pole lásky na cestu k tomuto človeku. Jeho určením je teda príkaz priviesť k tomuto človeku energiu lásky. Preto nájde toto myšlienkové energetické pole lásky s neomylnou istotou správneho príjemcu.

       Pritom je nezávislé na tom, či príjemca tieto myšlienky pozná a kde sa nachádza; myšlienkové energie nie sú viazané priestorom a časom a vždy dosiahnu svoj cieľ. Podľa toho, do akej miery je príjemca schopný ich prijať, môžu v ňom potom tieto pozitívne energie pôsobiť – tvorivo, oživujúcim spôsobom. Ak nie je momentálne schopný tieto pozitívne energie prijať, pretože je v danom okamihu negatívne naladený, tak zostávajú pozitívne energie v jeho aure, vo vyžarovaní jeho duše, až kým ich nevyvolá tým, že začne pozitívne myslieť.


       Ak myslíme na nejakého človeka negatívne, vytvárame tým negatívne energetické pole tak, že napríklad vysielame myšlienky nenávisti, alebo závisti, čím putujú tieto myšlienky, ktoré sú samočinné existencie, taktiež k tomuto človeku a pokúšajú sa ho ovplyvniť.

       Ak príjemca vtedy myslí podobne, dochádza u neho k rezonancii – spoločný energetický komplex začne pulzovať; negatívne myšlienky sa v ňom zosilňujú. Môžu sa tak vytvoriť rozsiahle myšlienkové mraky – taký človek je akoby “zahalený“. To znamená, že už nevidí toho druhého takého, aký v skutočnosti je; nie je už schopný  poznať v blížnom to dobré. Následkom môže byť hádka, alebo dokonca fyzické napadnutie.

       Ak ale vyslané negatívne myšlienky nenájdu v blížnom žiadnu odozvu, pretože v ňom nič podobné neexistuje – žiadna tzv. “zodpovedajúca zhoda“, potom dotyčný nemôže byť týmito negatívnymi impulzmi ovplyvnený. Ak je však citlivý, tak môže negatívne myšlienky svojho blížneho cítiť; sú ako malé pichnutia ihlou – alebo sa dotyčný z neznámeho dôvodu necíti dobre.

 

 

4. Zákon sejby a žatvy

 

4.1. Všetko sa vracia 

 

       Je duchovnou zákonitosťou, že všetko, čo vyšleme, sa skôr, či neskôr opäť vráti k nám – nech už je to pozitívne, alebo negatívne. Ak vysielame pozitívne, nezištné myšlienky, budú tieto pôsobiť nielen u príjemcu, ale vrátia sa k nám, k odosielateľovi, a budú v nás pôsobiť pozitívne. Ak potom myslíme rovnakými, alebo podobnými myšlienkami, znovu sa v nás tieto myšlienky zosilia a vytvára sa v  nás stále pozitívnejšie energetické pole. Pretože: rovnaké, alebo podobné sa priťahuje - prijímame to, čo sme vyslali - a vytvára sa tak spoločný, mohutnejší energetický komplex. Nakoniec dostaneme viac, ako sme vyslali – tiež preto, že vyslané energie sa spoja so zodpovedajúcimi myšlienkovými formami a energetickými poliami. Toto vyjadril Ježiš Nazaretský slovami: „V prvom rade sa snažte o Ríšu Božiu a jej spravodlivosť, a všetko ostatné vám bude pridané.“ Kto dáva nezištne, získa všetko, čo potrebuje a ešte navyše.

       Ak človek vysiela negatívne myšlienky, pôsobia tieto tiež v ňom; posilujú v ňom zodpovedajúce negatívne energetické polia. To, čo vysielame, je teda časťou nás samých; posilňuje v nás to, čo v nás už zodpovedajúce je. Keďže sme pôvodcami myšlienok, sme za ne aj zodpovední.

       Tak sa každá myšlienka snaží spôsobiť v nás to, čo sme vyslali. Každá myšlienka je teda príčina usilujúca sa o to, aby v nás pôsobila. Svojimi myšlienkami sme sa dopredu naprogramovali. Hovoríme tiež o zákone príčiny a účinku, ktorý býva nazývaný aj zákonom sejby a žatvy: „Každá myšlienka je semenom, ktoré v sebe už latentne nesie zodpovedajúci plod“.

       Ak myslíme a ak žijeme pozitívne, teda nesebecky, budú aj plody pozitívne, budujúce. Udomácni sa v nás harmónia, spokojnosť, šťastie, radosť a vďačnosť; budeme vnútorne aj navonok zdraví.

       Ak však myslíme a konáme negatívne, egoisticky, budú plody tiež zodpovedajúce. Naši blížni nás nebudú akceptovať – pretože my ich nebudeme akceptovať; budeme osamelí – pretože sme to my, ktorí sa uzatvárame; stretneme sa s odmietnutím – pretože my odsudzujeme a znehodnocujeme – a mnoho ďalšieho. A nakoniec ochorieme, alebo nás postihne osudová rana. 

                          

4.2. Cesta do duše

 

       Ak myslíme negatívne, vchádza táto myšlienka do nášho podvedomia a ukladá sa v ňom – a kmitá teraz v našej aure, vo vyžarovaní našej duše. Ak by sme si naše negatívne myslenie neuvedomili a nesnažili  sa o jeho premenu tým, že by sme ľutovali, prosili o odpustenie a vysielali pozitívne myšlienky za negatívnymi, potom padá negatívna myšlienka – po uplynutí tzv. karenčnej lehoty – do duše, a to ako zaťaženie.

       Duša je náš vnútorný človek, jemnohmotný útvar, ktorý v sebe ukladá, podobne ako počítač, všetky pozitívne aj negatívne príčiny: duša je kniha života. Negatívne príčiny vytvárajú previnenie duše – tiež nazývané karma. Sú akýmsi programom v duši, ktorý čaká, že bude uvedený do činnosti.

 

4.3. Všetko je komunikácia

 

       Tieto komplexy príčin, alebo programy v duši sú vždy znova nasycované a vyživované zodpovedajúcimi myšlienkami, pocitmi a spôsobom chovania – po mnoho inkarnácií.*

       Tie zasa riadia city, myslenie a život človeka, lebo sa zrkadlia do mozgu a komunikujú s podvedomím a povrchným vedomím. Lebo všetko záleží na komunikácii a rovnaké je priťahované k rovnakému. Nemohli by sme zachytiť žiadnu myšlienku, ak by sa už skôr nebolo uskutočnilo nejaké spojenie, ktoré by túto myšlienku nebolo uviedlo do pohybu. Táto komunikácia, ktorá prebieha pod našim cítením, myslením a hovorením, je tzv. podkomunikácia. Mohli by sme tiež povedať, že je “základom“ našej povrchnej komunikácie. Môže obsahovať buď egoistické motivácie – potom sme riadení negatívnymi programami, ktoré sa nachádzajú v duši; alebo konáme z nezištnej motivácie – potom sme vedení pozitívnymi silami.

       Pretože rovnaké komunikuje opäť s rovnakým. Ak myslíme sebecky, komunikujeme so zodpovedajúcimi negatívnymi energiami; ak myslíme nezištne, komunikujeme s pozitívnymi, božskými energiami – pretože: Boh je láska; kto nesebecky miluje, komunikuje s božskými silami.

       Kto žije negatívne a nesnaží sa o nové pozitívne naprogramovanie svojho myslenia – teda zamerať sa na Božské – ten komunikuje tiež s inými, jeho mysleniu zodpovedajúcimi energetickými poliami, ktoré oscilujú okolo neho a v atmosfére; podľa okolností môže byť dokonca ovplyvnený od nižších duší z astrálnych svetov. Potom už nie je sám sebou, ale je – väčšinou bez toho aby si to uvedomoval – riadený jednak programami, ktoré sám vytvoril, jednak energetickými poliami a dušami, ktoré ho okrádajú o energiu.

       Snaha o pozitívny život je ochranou pred takým riadením, pretože Boh uznáva už samotné poctivé snaženie a vôľu obrátiť sa.

 

4.4.  Príčiny začínajú pôsobiť – ako choroba

 

       Negatívne príčiny sú teda programom v našej duši a tie – ak nie je tento program zavčasu zrušený, prípadne preprogramovaný – raz začnú pôsobiť. Podľa nezmeniteľných kozmických zákonitostí sa v určitom okamihu negatívne energie určitých príčin vlejú do tela – človek ochorie, alebo ho zastihne osudová rana. Choroba je teda následkom kedysi nami samými vytvorených negatívnych príčin, teda následkom nášho vlastného chybného správania. Každá choroba má teda svoju príčinu v špatnom myslení a chybnom živote človeka. Lebo: neexistuje žiadny účinok bez príčiny. Nepostihne nás nič iné, len to, čo sme sami už niekedy spôsobili.

       Vonkajšie “príčiny“ ako baktérie, vírusy, lieky a mnohé iné, sú len spúšťacie mechanizmy. Môžu dosiahnuť účinok len preto, lebo v nás nachádzajú zodpovedajúce prostredie, nedostatok energie a oslabenie sebaliečivých síl, a tým pôdu pripravenú pre ochorenie, spôsobené vytvorenými negatívnymi príčinami.

       Kedy, kde a ako sa tieto účinky vyskytnú, nevieme však my, ľudia, predvídať, pretože duchovné procesy dozrievania sa neodohrávajú v priestore a čase. Môžu sa prejaviť ihneď, alebo po niekoľkých rokoch, alebo dokonca v neskorších pozemských životoch. Niektoré choroby môžu mať totiž svoju príčinu tiež v predchádzajúcom živote. Vtedy sa negatívnym myslením a životom vytvorilo duševné zaťaženie, alebo duševná vina – dnes sa môže prejaviť v podobe ochorenia.

       V každom prípade však nie je nič, čo sa nám prihodí, ani náhoda, ani smola alebo šťastie, ani vina blížneho, či dokonca trest Boží – ale je to stále plod našej vlastnej sejby!     

       Pritom prebiehajú vysoko komplexné vnútorné pochody – podobne ako v počítači. Existuje tiež súvislosť určitých vzorov chovania, ktorého základom sú opäť určité vzory myslenia a určitých podôb ochorení. Na duchovné zákonitosti, ktoré tu pôsobia, sa v ďalšom zameriame podrobnejšie.

 

 

II. Strom života v človeku

 

       Všetkým čo existuje – teda tiež hmotou i človekom – prúdi kozmická sila, energia, ktorá všetko oživuje, vyživuje a zachováva; bez tejto sily, ktorá je “za“ akýmikoľvek útvarmi, by ani hmota ani človek nemohli existovať. Túto silu môžeme nazývať “všesilou“, alebo “všeduchom“, alebo “prúdiacim éterom“ – alebo “Bohom“. Je to Duch Boží, ktorý je život, ktorý je vo všetkých formách bytia, energiou, ktorá všetko udržuje a umožňuje rásť a zrieť. Je to večne sa rozdávajúci prúd nezištnej lásky, absolútne pozitívna energia.

       Táto absolútna energia, Duch Boží, pôsobí taktiež v človeku - v hmotnom i duchovnom tele človeka. Každý človek nosí totiž v sebe druhé, jemnohmotné telo – dušu – ktoré svojím tvarom približne zodpovedá telu hmotnému, a prostredníctvom ktorého je hmotné telo zásobované duchovnou energiou.

       Aby sme skutočne pochopili podstatu zdravia a choroby, musíme sa dôverne oboznámiť nielen so skladbou tohoto “vnútorného človeka“, ale aj so spôsobom pôsobenia Ducha Božieho v človeku.

 


1. Duchovný kolobeh energie

 

        Centrum duchovného tela v človeku je tzv. jadro bytosti – mystici ho nazývali okrem iného iskrou Božou, alebo iskrou duše. Nachádza sa v oblasti temena hlavy a je to nesmrteľná, nezaťažiteľná, večná časť duše. Cez toto jadro bytosti prúdi do človeka Duch Boží, éterická sila.

       Duchovná energia plynie potom z jadra bytosti po hlavnej dráhe – po ľavej strane tela pozdĺž chrbtice – dolu až do oblasti panvy, do tzv. zbernej panvy. Potom prúdia duchovné sily opäť – po pravej strane tela pozdĺž chrbtice – hore do bytostného jadra duše.

       Pri tomto toku duchovnej sily prechádza prúd energie siedmimi energetickými uzlami, ktoré bývajú označované tiež ako centrá vedomia – na východe sú známe ako čakry. Tieto energetické uzly, centrá vedomia, majú za úlohu rozdeliť éterickú silu po mnohých rozvetvených dráhach cez nervy k jednotlivým orgánom v tele. Každé z centier teda zásobuje určitú oblasť duchovnou energiou. Nakoniec je tak každá bunka spojená s jedným centrom vedomia a ním je nasycovaná duchovnou energiou.

       Zvláštny význam má pritom štvrté centrum vedomia: Je to svojim spôsobom spojovacia a hnacia stanica, ktorá ťahá energiu opäť hore zo zbernej panvy a vedie ju potom ďalej k jadru bytosti.

 


2. Centrá vedomia 

           

       Každé centrum vedomia je súčasne nositeľom určitej etickej kvality. Podľa toho sa tieto centrá vedomia volajú – od spodu do hora: poriadok, vôľa, múdrosť, vážnosť, trpezlivosť, láska, milosrdenstvo. Je to sedem základných síl božského života – pričom je každá sila znovu obsiahnutá vo všetkých ostatných.

       Tak teda vyzerá duchovný strom života v človeku, pri pohľade odspodu nahor – pričom sa korene tohoto stromu nachádzajú navrchu – nasledovne:

       Centrum vedomia  poriadku sa nachádza nad zbernou panvou v oblasti kostrče. Druhé duchovné centrum, teda centrum božskej vôle, leží v oblasti kosti krížovej. V krajine bedernej sa nachádza tretie centrum vedomia, centrum múdrosti. Centrum vážnosti je zase umiestnené medzi lopatkami v blízkosti srdca. Naň sa napojuje v oblasti šije piate centrum trpezlivosti. V našej hlave leží šieste a siedme centrum vedomia. Šieste má svoje sídlo medzi očami; je to centrum božskej lásky. Siedme centrum, centrum milosrdenstva, sa nachádza nad ním v záhlaví, v blízkosti podväzku mozgového. Toto centrum je koreňom, zakotvením stromu života a volá sa tiež “brána k absolútnu“.

       Centrá vedomia sú pulzujúce a rotujúce útvary, svetelné centrá energie v našom duchovnom tele. Pritom štvrté (vážnosť), a tiež šieste (láska) centrum vedomia žiaria obzvlášť intenzívne.          

       Vo štvrtom centre pôsobí ešte jedna zvláštna sila – je to sila  Kristova, takzvaná Spasiteľská iskra, ktorá sa vrodila do každej duše, keď Ježiš z Nazaretu na Golgote pred takmer 2000 rokmi vyslovil svoje „Dokonané!“ Svetlo  Kristovo je dodatočná, podporujúca, vyslobodzujúca a liečivá sila v nás. Pretože tento Duch Kristov pôsobí predovšetkým vo štvrtom centre vedomia, volá sa toto centrum tiež Kristovo centrum.

 


3. Podstata zdravia a choroby 

 

       V nás sa teda uskutočňuje duchovný energetický kolobeh, ktorý zásobuje energiou tiež orgány a bunky fyzického tela. Vychádzajúc z jadra bytosti duše, prúdi duchovná sila cez centrá vedomia a odtiaľ mnohými rozvetvenými dráhami k rôznym oblastiam organizmu. Vďaka tomuto toku éterickej sily môže byť každý orgán a každá bunka zásobená kozmickou energiou.

 

3.1. Závislosť od schopnosti prúdenia duchovnej sily

 

       Keď sme vybavení týmito základnými poznatkami, vyjasní sa nám teraz aj podstata zdravia a choroby.

       Zdraví  sme vtedy, keď môžu duchovné sily nerušene plynúť a všetky časti organizmu tak môžu byť dostatočne zásobované energiou.

       Choroba vzniká vtedy, keď niektorý orgán nie je už v dostatočnom množstve zásobovaný duchovnou energiou. To je ten prípad, keď je centrum vedomia prepólované, alebo – tiež možno povedať – zatienené; ako k tomu dochádza, o tom budeme ešte hovoriť. Tak ako môže upchatým vodovodom len ťažko prúdiť voda, tak  tiež duchovná energia nemôže v dostatočnej miere prúdiť k orgánom, ak je centrum vedomia „upchaté“. V dôsledku toho sa potom bunky spomalia a ochorejú.

       Alebo si predstavme motor automobilu, ktorý už nedostane benzín; podobne je to aj u človeka. Telo je auto, duša je motor; Duch, energia, je pohonnou látkou.

 

3.2. Súvislosti medzi centrami vedomia a orgánmi

 

       Každé centrum vedomia zásobuje určité orgány v tele duchovnou energiou. Nasledujúci prehľad nám ukazuje, ktoré orgány sú s určitým centrom spojené:

 

Centrum vedomia       pripojené orgány

 

Poriadok                      pohlavné orgány, močový mechúr, konečník,

                                    hrebeň panvy s bedrovými kĺbmi, kolená a členkové kĺby

 

Vôľa                            ľadviny a močové cesty,

                                    konečník a hrubé črevo

 

Múdrosť                       chrbtica a miecha, žalúdok, tenké črevo,

                                     pečeň, žlčník, slinivka brušná, slezina

 

Vážnosť                       srdce, pľúca a priedušky,

                                    miecha a rebrá

 

Trpezlivosť                   brzlík, mandle, štítna žľaza, prištítne telieska,

                                     priedušnica, hrtan, hrdlo, zuby

 

Láska                           oči, uši, orgán rovnováhy, nos,

                                     mozgový podvesok, šašinka

 

Milosrdenstvo                veľký mozog, malý mozog

 

 

3.3. Zatienenie centier vedomia

 

       Čo je teda príčinou toho, že dôjde k zatieneniu centier vedomia, a tým ku zníženiu toku duchovnej energie do tela, ktoré nakoniec dôsledkom toho ochorie?

       Dôvod spočíva v chybnom správaní človeka – v jeho negatívnom cítení, myslení, reči a konaní. Negatívne, teda egoistické myslenie a život stoja v protiklade k pozitívnemu, teda nezištnému, Božiemu mysleniu a životu.  Kto myslí a žije negatívne, nekomunikuje s Božími energiami. Skôr im bráni v tom, aby mohli voľne prúdiť a pôsobiť.

       Už sme hovorili o tom, že negatívne myšlienky sa objavujú najskôr v aure, teda vo vyžarovaní duše, a potom, ak nie sú premenené, vchádzajú ako záťaž do duše. Tieto zaťaženia sú zatienením centier vedomia. Bránia tomu, aby božské svetlo, duchovná energia, pritiekla voľne a nerušene k orgánom a bunkám.

 

3.4. Bezprostredná súvislosť medzi chybným chovaním a zaťažením centier vedomia

 

       Určité chybné správania, resp. formy myslenia, teda celkom zatieňujú určité centrá vedomia. Existuje bezprostredná súvislosť, pretože - ako už bolo objasnené -  každé centrum vedomia vykazuje taktiež etickú kvalitu. Pretože každé centrum vedomia zásobuje energiou určité orgány, dostáva sa týmto orgánom - v dôsledku chybného chovania a z toho vyplývajúceho zatienenia - menej životnej sily; v dôsledku toho sa spomalia a nakoniec ochorejú.

       Vždy existuje súvislosť - ktorá je preukázateľná - medzi ochorením orgánu, postihnutým centrom vedomia a previnením sa proti ním reprezentovanej božskej etickej vlastnosti. Pritom je možné urobiť tento záver v obidvoch smeroch: od ochorenia k chybnému chovaniu ako príčine, a rovnako tak od chybného chovania k organickému nedostatku energie ako následku.

       Vezmime si ako príklad žalúdok, ktorý je podriadený centru múdrosti: Žalúdok má za úlohu rozložiť prostredníctvom silných žalúdočných kyselín a niektorých žalúdočných štiav, ktoré produkuje – potravu, ktorá je mu privádzaná, a tak prispievať k tráveniu. Žalúdok je ale nútený „prehltnúť“ to, čo sa mu dodáva – nech už je to dobré, alebo špatné.

       V prenesenom slova zmysle reaguje žalúdok na každé prehltnutie zlosti, nespracovaných konfliktov. Ak neprijímame a nechápeme veci kladne – teda múdro – ale reagujeme negatívne a mnohé prehltneme, leží nám to v žalúdku – ako kameň; nestrávi sa, pretože žalúdok sa kŕčovito stiahne a bude produkovať žalúdočné kyseliny v nedostatočnej, alebo naopak v nadmernej miere. Podľa toho, ako človek reaguje, bude sa žalúdok buď kyselinou presycovať, alebo mu budú žalúdočné kyseliny chýbať. Hovoríme potom, že niekomu leží zlosť v žalúdku, alebo, že sa tvári kyslo.

       Prehltávaním hnevu a nespracovanými konfliktmi sa kŕčovite stiahnu nervy a s nimi žalúdok, a zároveň dôjde k zatieneniu centra vedomia múdrosti, čím prúdi k žalúdku menej duchovnej energie. Ak trvá toto nesprávne chovanie, kedy konflikty nie sú spracované, strávené, zatieňuje sa stále viac centrum múdrosti – reprezentujúce okrem iného uskutočnenie a skutok – a žalúdok je stále menej zásobovaný energiou, až nakoniec ochorie.

       Vezmime si ešte dva iné príklady: uši a oči. Keď ochorejú uši, znamená to, že nechceme niečo počuť, niekoho počúvať, nechceme načúvať blížnemu, prípadne ho poslúchnuť. Odmietame niečo uznať, pretože chceme sledovať sebecké záujmy – pretože nám chýba nezištná láska.

       Ak máme problémy s očami, núka sa záver, že nechceme niečo vidieť. Nechceme sa otvoriť niečomu, čo by sme mohli, alebo mali vidieť. Zatvárame pred niečím oči. Sme „krátkozrakí“, nevidíme súvislosti, celok; alebo sme ďalekozraký, to znamená, že nevidíme to, čo je pred nami a čo by sa nás malo bezprostredne dotýkať. Postihnuté môžu byť tiež očné viečka, alebo slzné kanáliky; možno, že potlačujeme slzy, ktoré by sme mali vlastne vyplakať, alebo používame slzy sebecky, ako prostriedok nátlaku na blížneho.

       Obidva tieto príklady majú spoločné to, že majú ako základ egoistický motív, že sa im nedostáva nezištnosti – lásky. Chybné chovanie pritom pozostáva spravidla z mnohých myšlienok, pocitov a pohnútok, ktoré po čase vytvárajú príslušný energetický komplex, ktorý na dané centrum vedomia pôsobí a raz v organizme prepukne tým, že určité orgány ochorejú.

       Tieto príklady by mohli stačiť na poznanie toho, ako úzko súvisia duša a telo, a že príčina chorôb je v negatívnych myšlienkach a pocitoch.

           

           

III. Liečenie pozitívnym myslením a pozitívnym životom

 

       Tak, ako negatívne myslenie a život ovplyvňuje príslušnym spôsobom telo a vyvoláva v ňom ochorenie, tak môže naopak tiež pozitívne myslenie a život zmierniť, liečiť a uzdraviť. Ak totiž myslíme pozitívne, nesebecky, teda božsky, komunikujeme s božskými silami – a v dôsledku toho môžu tiež zosilnene prúdiť božské energie jadrom bytosti do duše a nakoniec aj do tela. Pozitívne myslenie a pozitívny život je kľúčom k vnútornému aj k vonkajšiemu zdraviu.

 


1. Sebapoznanie ako predpoklad k liečeniu 

 

       Je zaiste dobré poskytnúť oslabenému a chorému telu lekársku pomoc, napríklad prírodnými liečivými prostriedkami, aby boli opäť aktivované oslabené samoliečiace mechanizmy, a bolo tak podporené telo. Aby sme však dosiahli skutočného ďalekosiahleho a trvalého vyliečenia, musia byť odstránené príčiny ochorenia – vnútorné príčiny. Akékoľvek uzdravenie prichádza totiž z vnútra – to vedel už Paracelsus.

       To si vyžaduje, aby chorý chcel chybné chovanie, ktoré je pôvodom jeho choroby, poznať, a aby sa ho chcel zbaviť. Každé ochorenie a každá telesná nevoľnosť nám chcú niečo oznámiť. Telesné ťažkosti, príznaky a symptómy sú upozorneniami na koreň, na ten negatívny energetický komplex, ktorý bráni voľnému toku duchovných síl do organizmu. Tak môže byť choroba tela cennou pomocou pri odhalení koreňov toho, čo stojí v ceste harmónii, a tak obmedzuje účinnosť éterických síl.

       “Sebapoznanie je prvým krokom k náprave“ – hovorí ľudové porekadlo; to platí v etickom zmysle a odrazí sa v ďalšom priebehu aj na zdraví.

 


2. Ľútosť a odpustenie

 

       Ak sme spoznali negatívne príčiny, ktoré viedli k ochoreniu, ak je odhalené chybné správanie, potom je potrebné ho vymazať, prípadne premeniť. Ak to chceme úprimne, pretože nás mrzí to, čo sme vykonali - nie preto, že sa chceme v prvom rade uzdraviť - potom pocítime v sebe ľútosť a zaumienime si, že chybné správanie zmeníme a už ho nebudeme opakovať.

       Potom je dobré dôsledne praktizovať zodpovedajúce pozitíva. Ak bol príčinou napríklad strach, mali by sme v tom bode, kde sme mali strach, vedome čeliť dôverou.

       Väčšinou sú negatívne myšlienky, ktoré nakoniec viedli k chorobe, zamerané tiež proti iným ľuďom. Myšlienkový komplex, táto samočinná bytostnosť, vyhľadala blížneho a snažila sa negatívne ho ovplyvniť, alebo mu odčerpať energiu, napríklad postojom očakávania. To znamená, že sme vytvorili vinu – a pokiaľ nie je odčinená, sme na svojho blížneho viazaní.

       Ak došlo v druhom človeku na základe nášho negatívneho myslenia a správania k zosilneniu jeho vlastného negatívneho myslenia, a ak tým náš blížny sám vytvoril negatívne príčiny, napr. ak v návale hnevu napadol agresívne iného človeka, potom nesieme my časť viny, ktorú vytvoril náš blížny svojim správaním.

       Aby sme tieto zaťaženia duše odčinili, musíme potom prosiť o odpustenie – a aj napriek tomu, že sa ten druhý k nám stavia negatívne – odpustiť. Ak sme mysleli a žili negatívne, teda v rozpore s nezištnou láskou, konali sme vždy tiež proti Bohu, pretože On je nezištná láska, a keďže sme sa previnili proti Božiemu zákonu života, mali by sme tiež Jeho prosiť o odpustenie – a potom uviesť v skutok slová Ježišove: „Choď a viac nehreš !“

       Ak došlo ku slovným potýčkam, alebo dokonca k násilnostiam voči nejakému blížnemu, mali by sme blížneho priamo požiadať o odpustenie a napraviť to, čo sme spôsobili – pokiaľ je to možné. Ak sme „len“ vyslali negatívne myšlienky a pocity, mali by sme to očistiť v sebe, to znamená nie ísť za blížnym a hovoriť s ním o tom priamo; mali by sme to urobiť skôr prostredníctvom Krista, to znamená Jeho prostredníctvom požiadať dušu nášho blížneho o odpustenie. Nemali by sme teda osloviť svojho blížneho priamo, ale požiadať Krista, aby viedol všetko tak, ako je to dobré, lebo nás naše chybné chovanie mrzí a nechceme ho už opakovať. Potom môžeme k blížnemu vyslať pozitívne myšlienky, myšlienky mieru a priania dobrého.

       Keď odpustíme a prosíme o odpustenie, môže nám aj  Boh odpustiť.

 


3.Vnútorný lekár a uzdravovateľ – Kristus

 

       Boh chce, aby sme boli zdraví, silní, dynamickí, voľní – my sami sme tí, ktorí spôsobujeme opak svojim negatívnym myslením. On je tiež liečivá sila v nás, oslobodzujúci Duch, ktorý by nám chcel darovať útechu a zdravie. Znalci zdravovedy ako Paracelsus, alebo Hildegard von Bingen vedeli – rovnako ako ľudstvo dnes, vďaka opakovaným Božím prejaveniam v Univerzálnom živote – o takzvanom vnútornom lekárovi a uzdravovateľovi. Je to Duch Kristov v nás, spasiteľné svetlo, ktoré pôsobí predovšetkým vo štvrtom, Kristovom centre vedomia.

       Do toho spasiteľného a uzdravujúceho svetla v nás môžeme vložiť všetko, čo sme poznali z negatívneho a prosiť pritom Krista o premenu. Môžeme Mu tiež odovzdať telesné bolesti a ťažkosti a s dôverou Mu predniesť vnútorné prianie o úľavu a uzdravenie.

       On, Vnútorný lekár a uzdravovateľ, by sa v nás chcel stať aktívnym. Ale my Ho musíme nechať pôsobiť! Znamená to pre nás najskôr svoje chybné chovanie spoznať a s Jeho silou odložiť – a zamerať sa na Neho zodpovedajúcim pozitívnym myslením a životom. Potom môže Kristova sila v nás zosilene pôsobiť, zmierňovať a uzdravovať.

       Mali by sme si byť pravdaže neustále vedomí toho, že vonkajšiemu uzdraveniu predchádza uzdravenie vnútorné, to znamená odstránenie duševnej príčiny, odstránenie negatívneho myslenia. Samotné ošetrovanie príznakov teda nikdy nemôže priniesť pravé a trvalé uzdravenie.

 


4. Pozitívne myslenie

 

4.1. Zmysel choroby

 

       Tak ako negatívne myslenie a život spôsobili, že sme ochoreli, môže nás pozitívne myslenie priviesť k uzdraveniu. Prvé pozitívne kroky v smere ku zdraviu sme už uviedli: sebapoznanie, ľútosť, odpustenie a napravenie, teda očistenie príčin vyvolávajúcich chorobu pomocou Kristovej sily. To prirodzene predpokladá akceptovanie choroby a priznanie, že my sami sme za ňu zodpovední – a nič a nikto iný za ňu nenesie vinu.

 

       Ďalším krokom by bolo spoznanie, že choroba má nejaký zmysel, že ide vlastne o milosť: jednak je nám jej prostredníctvom daná možnosť spoznať svoje chybné správanie existujúce v nás samých, a prekonať ho – čím potom duchovné sily v nás zosilnejú; jednak sa vylieva v podobe choroby ako zaťaženie duše, ktoré sa vytvorilo v minulosti – možno už v predošlých životoch. Je to milosť, lebo toto duša po odložení svojho fyzického tela, v duševnej ríši, už nemôže. Tu na Zemi sa dá pomocou fyzickej schránky, tela, mnohých zaťažení duše zbaviť – napríklad práve v podobe choroby.

       Keď rozpoznáme zmysel choroby a príležitosť, ktorú nám choroba dáva, a tým ju tiež príjmeme, tak v nás môže vďačnosť vystupovať na povrch. Vďačnosť je veľká pozitívna sila. Môže mnohé ovplyvniť – práve pri chorobe a utrpení. Mnohé nám môže byť odobraté, ak sme navzdory bolesti a núdzi plní vďačnosti a dôvery. To sú pozitívne, teda budujúce, a tým utišujúce a liečivé energie. Kto v utrpení ďakuje a miluje, ten je naozajstným velikánom a je blízko spáse.

 

4.2. Opory vedomia

 

       Ďalšia možnosť, ako vybudovať pozitívne energetické pole, je vedomé sebaprogramovanie pozitívnymi myšlienkami – takzvanými oporami vedomia. Sú to pozitívne slová, ktoré prenášame často do nášho vnútra. Pôsobia aj ako úľava a liek, pretože v nás oslovujú a posilňujú to pozitívne, zdravie.

       Príklady takýchto opôr vedomia sú :

 

       “Som zdravý.“

 

       “Mnou prúdi božská, kozmická sila, ktorá vyživuje všetky bunky, orgány.“

 

       “Každá bunka vo mne žiari vo svetle Ducha.“

 

       “Prisvedčujem zdraviu a sile vo mne.“

 

       “Liečivá sila Kristova je vo mne. Prúdi v každej bunke môjho tela.“

 

       “Vnútorný lekár a uzdravovateľ pôsobí a žiari vo mne.“

     

       Dôležitá je pri tom opäť dôvera, dôvera v to, že všetko, čo nás stretne, je pre nás dobré a správne – a že v nás liečivá sila pôsobí, i keď fyzické zlepšenie nepociťujeme ihneď.                 

4.3. Liečivá modlitba a liečivá meditácia

 

       Intenzívnejší účinok ako opory vedomia má určite liečivá modlitba a liečivá meditácia. Pri nich sa dieťa Božie obracia  s dôverou k večnému Otcovi a prosí Ho o Jeho liečivé sily. Zo srdca prúdi prosba, vďaka, dôvera v Boha a človek sa otvára liečivým silám, ktoré je On vždy ochotný dať.

       Čím viac je každodenný život tvorený pozitívnym myslením, čím viac sa teda stáva všedný deň modlitbou, tým účinnejšie môžu taktiež liečivé modlitby pôsobiť.

       Liečivá meditácia zasahuje o niečo hlbšie než liečivá modlitba. Oslovuje pozitívne sily v nás ešte intenzívnejšie a posilňuje ich. Liečivá meditácia by mohla prebiehať približne takto:

       Posadíme sa vzpriamene na stoličku, obidve nohy dáme vedľa seba na podlahu a chrbát obidvoch rúk položíme na stehná - touto meditačnou polohou môžu duchovné sily lepšie prúdiť. Uvoľníme sa tým, že sa zhlboka nadýchneme a vydýchneme. Zbavíme sa všetkých negatívnych myšlienok a pocitov tak, že ich vložíme do centra Kristovho. Potom, keď sme sa vnútorne upokojili a už nás žiadne negatívne myšlienky nezamestnávajú, vedieme nasledujúce meditatívne myšlienky do vnútra, do centra Kristovho:

 

       “Moja duša, prebuď sa zo spánku tohoto sveta a započúvaj sa do prúdiaceho života vo mne.


       Pane, Ty si prameň vo mne.

 

       Tvoje svetlo ma posilňuje.

       Tvoje svetlo mi dáva silu.

       Tvoje svetlo ma živí a osviežuje.

 

       Cítim sa voľný.

       Cítim sa prežiarený svetlom.

       Prisvedčujem zdraviu a sile vo mne.

       Prisvedčujem im celým svojim srdcom a všetkými svojimi silami.

       Prisvedčujem vnútornému svetlu vo všetkých bunkách, orgánoch, žľazách a hormónoch.

       Prisvedčujem mu vo svojom nervovom systéme.

 

       Vstupuje do mňa pokoj a mier.

 

       Harmónia a láska ma posilňujú.

       Vnútorné svetlo ma lieči.

       Som otvorený pre liečenie Vnútorného lekára a uzdravovateľa.

 

       Prijímam z večného prameňa tíšiace a liečivé sily.

       Svetlo Kristovo ma lieči – podľa Jeho vôle ...“

 

       Potom sa opäť zhlboka nadýchneme a vydýchneme, pohybujeme telom, ale zostaneme ešte spojení s vnútornou silou. Ak sa budeme každý deň pomocou takejto liečivej meditácie otvárať Kristovej sile v nás, začnú v nás prúdiť Božie liečivé sily silnejšie.

       Dôležité je, ako pri liečivej modlitbe tak i pri liečivej meditácii, aby sme sa celkom odovzdali do vôle Božej: Jedine On vie, čo je pre nás dobré.

 

4.4. Jeho vôľa nech sa stane

 

       Boh pozerá najskôr na blaho duše. Najskôr musia byť zodpovedajúce zaťaženia odpykané, negatívne príčiny a energetické komplexy premenené v pozitívne sily. Až potom môže nastať skutočné liečenie tela.

       Znamená to, že napriek tomu smieme dúfať v úľavu a vyliečenie tela, ale nemali by sme v tomto ohľade nič očakávať. Ako ľudia nechápeme, čo je pre náš vnútorný vývoj dobré. Môže to byť napríklad tak, že príčinou je nejaké ťažké duševné previnenie. Potom musí byť choroba podľa okolností znášaná, lebo je to dobré pre dozrievanie, očistenie a presvetlenie duše.*

       Ak sa tomuto utrpeniu podvolíme a s dôverou ho príjmeme tak, že si naň nesťažujeme, ale vidíme v ňom zmysel, potom nám môže Boh postupne poskytnúť úľavu. Boh vie, čo je pre nás skutočne dobré – a tak by sme mali odovzdať všetko do Jeho vôle, s dôverou, že nás v pravý čas obdaruje úľavou a uzdravením.


       Boh teda dbá najskôr na blaho duše, teda na vnútorné vyliečenie. Čím viac sa duša oslobodzuje od zaťažení, ktoré jej človek naložil svojim negatívnym myslením a žitím, tým intenzívnejšie môžu duchovné sily, prúdiace vo väčšej miere, zásobovať i fyzické telo duchovnou energiou. Tak sa telo môže postupne uzdravovať, pretože potom sú jednotlivé bunky a orgány zasa oživované duchovnou silou Božou, životodárnym a zachovávajúcim božským svetlom.


 

5. Slobodná vôľa

 

       Vcelku je teda možné povedať, že pozitívne myslenie a pozitívne žitie tvoria jednak základ pre zdravie a jednak sú nutnou podmienkou pre vyliečenie. Pritom je sila modlitby a meditácie obzvlášť účinná, lebo cez ne komunikujeme s božskými silami, ktoré vedú k vnútornému a nakoniec k vonkajšiemu uzdraveniu – ak je to vôľa Božia.

       Záleží na nás samých, či chceme komunikovať s pozitívnymi, nesebeckými, Božími liečivými silami, ktoré majú nakoniec za následok zdravie – alebo či chceme komunikovať so silami negatívnymi, egoistickými, deštruktívnymi, a tým vytvárať negatívne príčiny, ktoré majú za následok negatívne účinky, napríklad choroby.

       Tak si určujeme svoj osud sami; je to naša slobodná vôľa, ktorá nám prináša buď šťastie, harmóniu, mier, radosť a zdravie – alebo ktorou sa sami odsudzujeme k disharmónii, utrpeniu a chorobe.

       Máme slobodnú voľbu, či sa chceme poddať nižším silám – potom musíme tiež niesť následky, ak sa včas neobrátime – alebo sa obrátime k vyšším, božským energiám tak, že sa budeme snažiť o nezištnú lásku k svojim blížnym, a tiež k svojim poblížnym, rastlinám a zvieratám, teda budeme konať podľa príkazu všetkých príkazov: „Miluj Boha nadovšetko, a blížneho svojho ako seba samého!“

       My sami máme v rukách kľúč k zdraviu. Ak ním otočíme tak, že budeme myslieť a žiť pozitívne, bude nám Boh môcť dvere otvoriť.                   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 





 

 

Záverečná poznámka

 

       Na ceste školenia do vnútra, ku kozmickému vedomiu, takému, aké sa učí v Univerzálnom živote, poznávame budovanie duchovného tela v nás a spôsob účinku Ducha Božieho v človeku; učíme sa zameranými meditáciami riadiť sebaliečiace sily tak, že sú oslovované centrá vedomia. V ďalšom priebehu školenia, ktorého obsahom je predovšetkým sebapoznanie pomocou konkrétnych cvičení a úloh, sa stále viac rozvíjajú vnútorné sily; centrá vedomia sa vyjasňujú; vedomie sa krok za krokom rozširuje a zjasňuje; nasleduje zásadné preprogramovanie z negatívneho na pozitívne, na nezištnú lásku tak, že sú odhaľované zaťaženia z podvedomia a z duše, a pomocou sily Kristovej premieňané v pozitívnu sveteľnú energiu.

       Táto cesta, rovnako ako poznatky na tému sily myšlienok, ktoré boli čo najstručnejšie zhrnuté v tejto publikácii, bola ľudstvu prejavená prorockým slovom Božím v Univerzálnom živote, ktoré nám sprostredkovala učiaca prorokyňa Božia tejto doby - Gabriela z Würzburgu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vysvetlivky

 

*  Predpokladáme tu existenciu reinkarnácie, možnosť opakovaných pozemských životov. Viď.: Reinkarnácia-Vykĺznutie a vkĺznutie do tela (Würzburg 1988)

 

*  Poznámka: Eventuálne, že prišla duša dokonca na túto Zem s úmyslom odstrániť prostredníctvom určitej choroby určitú duševnú vinu. Každý človek prichádza na túto Zem s istým duševným, alebo životným programom. Ak sa tento splní, môže nasledovať fyzická smrť. Prípadne vyprší karma človeka práve vtedy, keď zomrie telo. Ak je teraz vďaka lekárskym zákrokom telo umelo udržované ďalej pri živote, stoja tu nasledujúce otázky: Kto, alebo čo žije ďalej? Aký program pôsobí teraz? Kto nesie zodpovednosť za to, že duša nemôže opustiť telo?