Život
daruje človeku mnoho
skúseností
a vo vnútri ho robí bohatým,
ak prijíma impulzy dňa
a žije podľa nich.
Úvod
Sejba
a žatva
Konaj
podľa svojho poznania
Každé ráno
prichádzajú vždy pri prebudení myšlienky a každé ráno sú opäť iné. Často sú to
celé stáda myšlienok, ktoré sa nás už ráno zmocňujú a ovplyvňujú nás, aby
sme rovnaké a podobné stále znovu a znovu mysleli.
Mnohí z nás vedia, že každá myšlienka je semeno, ktoré vojde do našej duše, ale tiež sa buduje v atmosfére. Každej myšlienke, ktorá je stále znovu sýtená, poskytujeme čas k zretiu. Po určitej dobe zretia z nej vyklíči semienko, ktoré sa môže stať rastlinou a stromom. Tak, ako hospodár dopraví na jeseň sejbu do pôdy, podobne zasievame aj my svoju sejbu do pôdy svojho života, do svojej duše. Pozitívna sejba prináša dobré ovocie, negatívna sejba prináša ovocie svojho druhu, tiež povahy, ktorá v semene je.
Často sa domievame, že
naše myšlienky nemajú žiadny účinok; pretože, kto ich môže vidieť, uchopiť?
A predsa je každá myšlienka energiou, ktorá sa nestratí. Boh vidí naše
myšlienky, a úložné planéty, tá veľká kozmická registratúra ich prijíma.
Čo z nás vychádza, naše pocity, city, myšlienky, slová a činy, teda naše osivo, to vnášame ako do svojej duše, tak i do atmosféry, a tiež do hviezd, ktoré ukladajú naše city, pocity, slová a činy ako energie. Raz potom nastane doba žatvy a my prijímame, čo sme zasiali. Preto by sme nemali naďalej pestovať negatívne myšlienky, ktoré nás upozorňujú na sejbu v našej duši, ale by sme ich mali očistiť s Kristom a snažiť sa podobné, či rovnaké už nemyslieť.
To sa nám najľahšie podarí, keď si uvedomíme, ako chceme namiesto toho odteraz myslieť a konať. My si teda dáme predsavzatie – mohli by sme tiež povedať, dáme si zásadu – ktorú súčasne zadáme do svojho nového, pozitívneho životného programu. Pevne sa ho držíme, keď sa ocitneme v pokušení, keď upadáme späť do starých chýb, do starého, negatívneho myslenia a konania.
Mali by sme teda
pozitívne myšlienky pestovať: Myšlienky lásky k blížnemu, myšlienky
priateľstva, nádeje, viery, myšlienky, že Boh je pri nás. Aj oni majú
svoju dobu zretia, avšak prinášajú nám mier, šťastie a zvnútra naplnený
život.
Deň začína. Čo dnes
zanesieme do poľa svojej duše – dobrú, alebo menej dobrú sejbu? To, čo
zasejeme, leží v našich rukách.
Milý brat, milá sestra,
my, prakresťania v Univerzálnom živote ti prajeme dobrú sejbu v tomto
dni i vo všetkých dňoch tvojho pozemského bytia.
Uváž: Všetko nie je negatívne. Mnohé semienka sú dobré, iné zase menej dobré. To, čo nás obzvlášť rozruší, je časť našej negatívnej sejby. Ak spoznáme to dobré, ale aj to menej dobré, potom by sme mali poďakovať, ako za to pozitívne, tak i za to negatívne, a to menej dobré – to, čo nás ešte teraz zamestnáva – v nás očistiť s pomocou Krista Božieho.
Je dôležité, že potom už
o tom nerozmýšľame, pretože by sme to znovu oživili a tvorili novú
negatívnu sejbu. Každá myšlienka, alebo zasiate slovo, raz vzíde. Žiadna sejba
nepadne na neúrodnú pôdu. Nič sa neskazí, alebo nestratí, ani to pozitívne, ani
to negatívne.
Deťom Božím, nám ľuďom,
je prikázané, aby sme tú negatívnu sejbu, to nedobré očistili s našim
Spasiteľom, Kristom, skrz Jeho silu, a s Jeho pomocou ju vyňali
z poľa nášho života. Dobrú sejbu, naše dobré budujúce, pozitívne, božské
myšlienky – nazývajme ich myšlienkami Desatora prikázaní, alebo Kázania na hore
– podporujeme. To sa deje tak, že si stále znovu uvedomujeme prikázania Božie
a Kázanie na hore. Zrovnávame svoje myslenie a svoj život
s týmito zákonitosťami a rozhodujeme sa, ako to chceme dodržovať. Ak
vzíde potom dobrá sejba – a ona vzíde, pretože nič sa nestratí – bude sa
nám zo dňa na deň lepšie dariť. Prídu k nám veci, o ktorých sme
doteraz ani netušili. Situácie, o ktorých sme si mysleli, že sú
nevyriešiteľné, sa vyriešia. Budú nám dané sily, o ktorých sme ako ľudia nemali
žiadne tušenie.
Všetko je v našom rozhodnutí,
pretože sme deti Božie a vlastníme slobodnú vôľu. My máme voľbu. Čo
zvolíme?
Milý brat, milá sestra,
možno, že máš teraz niečo očistiť. Ty to iste urobíš. Máš pravdepodobne
ešte aj niekoľko minút voľna, aby si sa nechal zahaliť vnútornou silou
a mohol sa naladiť na odpoludnie.
My, prakresťania
v Univerzálnom živote ti prajeme požehnaný obed, krátky, intenzívny
odpočinok a dobrú sejbu popoludní.
Denná práca je
skončená. Deň sa chýli ku koncu. Skloňme sa i my pred Bohom
a poďakujme Mu za všetko, či už to bolo dobré, či menej dobré.
V pravom ďakovaní je odovzdanie sa Bohu. Odovzdaním sa Bohu, dostaneme
silu, aby sme sa z dobrého radovali, ale tiež to nedobré s pomocou
Krista očistili a ďalej už nekonali.
Možno, že niektorí
z nás pokrčí plecami a povie: „Ach, ten deň neprebehol tak, ako
som si myslel. Najlepšie je zmieriť sa s tým. Všetko prenechávam
prozreteľnosti a zložím ruky do lona. Boh to už zariadi.“
Milý brat, milá sestra,
keby si ten veľký stvoriteľský Duch takto počínal, neexistovali by žiadne
prírodné ríše, žiadne hviezdy, potom by ani pre nás už nebola evolúcia, my by
sme živorili a náš pozemský život by stratil zmysel. To ale nie je
plnosť, to nie je povaha nášho stvoriteľského Boha, nášho Otca, ktorý nás
stvoril. On, ten veľký Duch, neskladá svoje ruky do lona. On, tá veľká láska
a múdrosť, je tým Staň sa, z čoho sa napĺňa čin. On, ten veľký
stvoriteľský Duch, je v súlade so Svojou božskou vôľou stále činný,
pretože vôľa a múdrosť si podávajú ruky. Sú to stvoriteľské sily, ktoré
plodia duchovne manifestovaný život.
Tak je i nám
prikázané nebyť nečinnými, ale zapojiť náš rozum, ktorý sme ako ľudia dostali
so sebou. Zdravý ľudský rozum, ktorý uvažuje bez zaujatosti, je dobrou váhou,
ktorá zbiera božské poznanie a odovzdáva ho človeku. Ak potom konáme podľa
svojich vnútorných uvážených poznaní, sústreďujeme sa viac a viac do
stvoriteľského života, ktorý nás naplní a slúži našim blížnym.
Prikázanie pre náš
pozemský život znie: Modli sa a pracuj. Uvážme: Aké by to bolo, keby sme
už nepracovali? Onedlho by nám došiel chlieb. Aké by to bolo, keby sme prestali
jesť? Onedlho by sme vyhladoveli. To všetko je nám samozrejmé, a predsa
niektorí povie: „Všetko prenechávam prozreteľnosti a zložím ruky do lona.“
Nerezignovať, milý brat, milá sestra! Každý deň je nám daný preto, aby sme sa znovu pozorovali a videli sa opäť v novom odeve životnej sily a životnej odvahy, pretože Kristus je životnou silou a odvahou v nás.
Hore, hore, milý brat,
milá sestra, deň ešte neskončil! Analyzuj to nedobré. Očisti to tak, ako si to
už často počul, s pomocou Krista v sebe. To je skrátka náš život na
tejto Zemi, pretože sme v pozemskej škole, aby sme sa poznali, aby sme
očistili svoje hriechy a do budúcna ich už nekonali. My predsa chceme vyrásť
z tejto pozemskej školy, z tejto každodennej námahy poznávania
a očisťovania svojich hriechov. Ak sú spracované, vymazané
s Kristovou pomocou, potom sme absolvovali pozemskú školu, my žijeme
v zákone Božom a kvitneme v Božej láske a múdrosti.
Milý brat, milá sestra,
konanie oslobodzuje! Jedna silná, odvážna myšlienka, jeden silný popud –
a ty urobíš bilanciu, očistíš to, čo ti deň nedobrého priniesol, čo ťa
rozčúlilo. A teraz z hlboka dýchaj a pozri sa na to pozitívne
v dni, ktorý pomaly končí. Vdýchni to do seba a raduj sa. Prijmi túto
radosť vedome – je to paprsok lásky Pána v tebe. Choď s ním do
večera k svojej rodine, k svojim priateľom. Nes tento mier
a toto šťastie ďalej.
My, prakresťania
v Univerzálnom živote, ti prajeme požehnaný večer, a ak už ideš spať,
mieruplnú, zotavujúcu, dobrú noc.
Pre cestu
očistenia
platia kresťanské zásady, ktoré znejú: Ľutuj z celého srdca svoje hriechy,
ktoré si spoznal. Pros o odpustenie. Odpusť aj svojim blížnym. Naprav to,
čo si eventuálne spôsobil a ďalej toto hriešne už nekonaj.
Milý brat, milá sestra,
čokoľvek ti deň prinesie – jedno je isté: Vo všetkom je Božia pomoc, pretože
Boh, všadeprítomná sila nášho Otca, je vo všetkom a je so všetkými – aj
s tebou. Neexistuje nič, čo by bolo von – mimo Boha.
Vo všetkých a vo všetkom je Boh, tá všeoživujúca a všeprežiarujúca
sila. Boh je pomoc, je láska, je vedenie.
Ak chceš, premýšľaj o nasledujúcich slovách:
Boh, svetlo a sila, je vždy
prítomný. Boh je vo veškerom bytí, aj v každej častici hmoty. Boh, svetlo, sila, je
v každom slove, ktoré hovoríš. Je v každej myšlienke, v každom
cite, v každom pohnutí. Vo všetkom, čo konáš je aj Boh, pretože Boh je
Bytie, všepretekajúci život, ktorý udržuje a zachováva prírodné ríše,
každú dušu a každého človeka. Boh je náš večný Otec; my sme Jeho deťmi.
Osvedčiť sa ako dieťa
Božie znamená: Plniť Jeho prikázania. Každý deň je časťou nášho života.
V každom dielčom aspekte dňa nájdeme Boha a sami seba. Všetko hriešne
sa lepšie vyrieši, keď sme si vedomí toho, že vo všetkom je sila, ktorá je
našim životom.
Milý brat, milá sestra,
veľkou pomocou pre nás je, keď si vo všetkých situáciách, ktoré pred nami
ležia, v okamihoch nášho dňa, znovu uvedomíme: Božia pomoc je vo
všetkých a vo všetkom.
Čo v myšlienkach
oslovíme, to v nás zosilnie. Ak sa stále znovu obraciame k Bohu,
buduje sa s Ním stále viac a viac žijúcej komunikácie.
Ak chceš, vyskúšaj to;
pros vo všetkom, čo ťa stretne, Boha o Jeho pomoc.
Vo vedomí, že “Božia
pomoc je vždy prítomná“, prajeme všetkým požehnaný deň, požehnané hodiny.
Aké bolo tvoje
dopoludnie? Vyprosil si si Božiu pomoc? Uvedomil si si v situáciách
a v okamihoch dňa, že Božia pomoc je vo všetkých a vo všetkom? Ak sa
ti podarilo krátko sa v situácii zastaviť a ponoriť do svojho vnútra,
aby si si vyprosil Božiu pomoc, potom si isto tiež pocítil Jeho prítomnosť. Je
aj možné, že pomoc prišla bezprostredne a ty si tým veľmi potešený
a si s Bohom, našim Otcom, spojený celým svojim srdcom.
Tiež popoludnie by malo
byť naplnené v Jeho duchu. Preto si môžeš predsavzať, že si budeš stále
viac a viac uvedomovať: Kamkoľvek ideš – Božia láska a pomoc ťa doprevádza.
Čokoľvek ťa postihne – Boh je pri tebe. Boh ti pomáha pri práci, pretože je
s tebou na pracovisku. Boh je v každej tvojej činnosti, pretože všadeprítomná
sila nášho Otca je stále pri nás. Boh, sila a pomoc, je
v tvojich rozhovoroch, On je v každom stretnutí. Boh je teda stále
pri všetkom.
Ak dôverujeme Bohu, potom
vytvárame dôveru k Nemu. Ak Ho zavoláme v každej situácii, potom
zažijeme Jeho pomoc a cítime Jeho prítomnosť. Boh ťa miluje, Boh miluje
mňa – Boh nás miluje všetkých. Akokoľvek k tebe tvoj blížny prichádza – je
ako ty milovaný Bohom. Ak si budeš toho vedomý, potom sa ti jeho ľudské
slabosti už nebudú zdať závažnými.
Milý brat, milá sestra,
ak by malo byť z dopoludnia ešte niečo vyjasnené, potom to urob pred
jedlom, samozrejme vtedy, ak chceš, pretože my všetci máme slobodnú vôľu.
My, prakresťania, ktorí
sme s tebou, ti prajeme dobré a požehnané jedlo a dobré
popoludnie. Choď vedome s Bohom a pocítiš: Božia pomoc, Jeho láska, je
stále pri tebe. On je tu pre teba, áno, je tu pre nás všetkých a vždy
schopný pomôcť.
Aké bolo tvoje
popoludnie? Poznáš to vo svojich pocitoch, citoch a myšlienkach. Pozri sa
späť do uplynulých hodín a vcíť sa do nich. Zavolal si Boha o pomoc
a prispenie?
Spoznal si aj vo svojom blížnom Božiu lásku? Potom si pocítil blízkosť Boha
a teraz si na konci svojej dennej
činnosti kľudný a zahalený v Božej láske.
Boh je vo mne, tak ako
v tebe. Boh je v každom z nás. Ak si si vo všetkom, čo
k tebe prišlo vyprosil Božiu pomoc a pocítil si ju tu a tam,
potom si budeš stále viac a viac vedomý toho, že Boh je
s tebou, že je každému z nás celkom blízko. Asi si spoznal, že
je možné v každej ťažkosti, v každej situácii, zažiť Boha, silu
a pomoc, že vo všetkom môžeš osloviť Boha, v každom probléme,
v každej námahe, vo všetkom protikladnom. Možno, že si sa dnes stal
úplne iným človekom, pretože si pocítil blízkosť Boha, Jeho nekonečnú lásku.
A ak sa ti to, čo si si predsavzal celkom nepodarilo, tak nebuď smutný – Boh
je vždy pri tebe. Skús to znovu; už vedomá vážna snaha je krokom
k Bohu. Ak urobíme s poctivým srdcom jeden krok k Bohu, potom nám On príde
viacerými krokmi naproti.
Ak si si teraz uvedomil
niečo nepekné, napríklad, že si nebol veľmi priateľský k svojmu kolegovi na
pracovisku – poznáš to na svojej neistote, alebo v nepokoji – potom vedz:
Teraz je možnosť dať to do poriadku. Boh sa od teba nikdy neodvráti. Popros Ho
a On ti pomôže. Možno, že pomôže dobrý telefonický rozhovor. Možno pomôže
dobré predsavzatie pre nastávajúce dni. V každom prípade pomôže ozajstná
hlboká ľútosť a očistenie v myšlienkach. Boh ťa pozná, On pozná
i tvoje ťažkosti a núdze. Jeho pomoc je stále všadeprítomná.
Uzavri teda vedome deň a choď pokojne do večera, pretože to je voľný čas po dennej práci. Má ti priniesť kľud a zastavenie, zahĺbenie sa, nadýchnutie tvojej duši a uvoľnenie fyzickému telu.
Milý brat, milá sestra,
keď nastanú nočné hodiny a čas spánku, mysli na to: Boh by ťa chcel vziať do
Svojich rúk. Prenechaj sa Mu. My ti prajeme večer plný mieru, a tiež dobrú
noc.
Boh je tu
stále pre teba
Opäť sa hlási nový deň. Čo ti prinesie? Jedno je isté: Stretneš sám seba v situáciách dňa a vo svojich blížnych, pretože tento deň, do ktorého si teraz vkročil, je výlučne tvojim dňom.
Včera sme si uvedomili
silu nášho nebeského Otca a Jeho prítomnosť, napríklad v slovách: Boh
nám pomôže. On je stále pre nás a s nami. On je vždy prítomný.
Milý brat, milá sestra,
keď si stále znovu budeš pripomínať túto úlohu, keď vrastieš do tohto vedomia -
„Boh mi pomôže; On je stále pre mňa a so mnou, On je vždy prítomný“ -
potom sa tiež naučíš vidieť sám seba ako syna, dcéru Božiu. Potom budeš taktiež
lepšie rozumieť svojim blížnym a postupne získaš pred Bohom
v nich úctu. Z úcty pred Bohom v blížnych vyrastá potom
porozumenie, tolerancia a prianie dobra. To neznamená, že by si ku
všetkému mal povedať áno, a že by si sa mal dobre tváriť k niečomu
nedobrému. Kto má pred Bohom v blížnom úctu, ten si svojho blížneho aj
cení a bude s ním a pre neho. Z toho vzniká pozitívna
komunikácia a tak pravdaže aj dobrý rozhovor, v ktorom môžeš osloviť
to, čo nezodpovedá poriadku.
Vedz: Prisvedčovaním slovám - „Boh nám pomôže. On je stále pre nás a s nami. Pre každého jednotlivca je tu, stále prítomný“ - sa v nás prebudí a zosilnie jasná vnímavosť pre to dobré, božské. Práve tak poznáme na druhej strane rýchlejšie a v jemnejších odtieňoch to nebožské, to nízke ľudské, takže to môžeme krok za krokom nechávať za nami a vypĺňať svoj život čo najlepšie. S týmto malým cvičením - „Boh pomôže každému. Boh je stále pre nás, stále pri nás“ - sa postupne učíš lepšie rozoznávať to egoistické od nezištného. Tým sa stane aj tvoje svedomie senzitívnejším, a ty tak získaš vo svojich rozhodnutiach postupne väčšiu istotu, pretože potom do všetkého, čo robíš, do každého rozhodnutia, zahrnieš Boha. A Boh pomôže!
Choď s radosťou
a plný dôvery do tohto nového dňa a ak chceš – pretože my všetci máme
slobodnú vôľu – tu a tam si vždy znovu uvedom: Boh je stále
s tebou, so všetkými ľuďmi. Boh je pomoc. Nikdy sa od teba
neodvráti, On je tu stále pre teba.
Ty teda ideš do svojho
dňa a my ťa sprevádzame s najlepšími želaniami.
Aké bolo tvoje
dopoludnie? Uskutočnil si zo situácií, udalostí, okamihov svojho dňa to najlepšie?
Ak si si občas uvedomil výrok „Boh je tu stále pre mňa“, potom mohol Boh, tá
pozitívna sila vo všetkom, tiež v tvojom myslení, hovorení a jednaní,
pôsobiť. Niektoré ťažké situácie sa môžu zmierniť, alebo dokonca vyriešiť, ak
sa obrátime k Bohu.
Ak nie si so svojim
dopoludním úplne spokojný, pretože eventuálne začalo niečo z toho ľudského
vibrovať, ako napríklad závisť, hašterivosť, domýšľavosť a ďalšie, potom
vedz: Keď poznáš, že toto hriešne pochádza z teba a ty to chceš
očistiť, potom máš tiež silu to odtrániť.
Prakresťania taktiež
stále znovu zisťujú: Ak očistíme to svoje hriešne a naďalej to už nerobíme,
bude svetlo v duši stále silnejšie. Súčasne sa však aj dajú ešte
existujúce tiene do pohybu. Na Vnútornej ceste vieme, že je to tak dobré,
pretože tiene nám ukazujú, čo ešte môžeme očistiť a tým odstrániť.
Ak chceš, očisti to, čo
má byť z dopoludnia očistené, a až potom choď k obedu. Príjmeš tak
pokrm v kľude, bez rušivých myšlienok a budeš môcť prijať sily, ktoré
sú v pokrme, oni ťa posilnia a zregenerujú.
Milý brat, milá sestra,
prajeme ti požehnaný obed a dobré popoludnie.
Prajem ti, aby si vedome zažil pohnútky dňa, ktorý sa už skláňa ku koncu, a aby si mohol mnohé spoznať a súčasne aj prekonať.
Eventuálne povieš, že si
toho dnes urobil veľa zle. Eventuálne si myslíš, že si v jednom, alebo
v druhom bode sklamal? Milý brat, milá sestra, neklesaj na mysli! To, čo
je v tebe ešte v neporiadku, to sa ešte ukáže cez energiu dňa. Chce
to byť odstránené. Dôležité je, že nehľadáš vinu u svojich spolublížnych,
u šéfa, u kolegu, alebo u druhých. To by ti dopredu nepomohlo.
Hľadaj príčinu v sebe. Pýtaj sa teda sám seba: Čo bolo vo mne, že som
takto reagoval?
Čo nás na našich spolublížnych rozčúli, to je v nás samých. Maj teda odvahu pozrieť sa poctivo na seba. To je ten prvý veľký krok. Potom sa raduj zo svojho poznania. Ľutuj to, v srdci pros blížneho o odpustenie, odpusť. A daj si predsavzatie, že budeš nabudúce dobrý, plný porozumenia a za tvojich blížnych, a že budeš konať pre nich. Urob tak s Kristom. On je sila, ktorá oslobodzuje.
Ukonči tak deň,
a daj všetko, čo s tebou hýbalo – rovnako tiež seba – do
dobrotivých rúk Boha. On ťa miluje a pozná ťa. On je na tvojej strane.
Nesie ťa nocou a bude opäť aj zajtra tvojim sprievodcom. Aj my, prakresťania
v Univerzálnom
živote, ti prajeme, milý brat, milá sestra, dobrý večer.
A keď vyhľadáš po
večerných hodinách svoje lôžko, mysli na toto: Prakresťania v Univerzálnom
živote ti prajú aj dobrú noc. Ty, my, nie sme sami. Máme Krista, a máme
seba. Teda: Do zajtrajška!
Boh, Večný, ťa opäť postavil do nového dňa. Prebudil si sa a poznáš aj svoje myšlienky – deň už k tebe hovorí. Teda už teraz ti deň položil otázku: Ako to chceš so svojimi myšlienkami dodržovať? Ak sú to myšlienky v Bohu, potom to vieš. Ak sú to ľudské, egoistické myšlienky, myšlienky závisti, strachu, odsudzujúce a podobné myšlienky, potom tiež vieš, ako máš postupovať. Avšak to hriešne nás vždy núti k rozhodnutiu. Buď očistíme to, čo nám myšlienka ukazuje, alebo si na nej zakladáme a budujeme to svoje hriešne. Ak očistíme, potom to bude ľahšie, ak sa zaoberáme tým hriešnym, potom to bude ťažšie.
Vedz: Cesta
k večnému bytiu začína víťazstvom nad sebou skrz Kristovu silu. Jedine
pomocou Kristovej sily zvládneme svoj život. Ak nenecháme svoj život
plynúť len v egoistickom ľudskom myslení a k tomu
zodpovedajúcom konaní, ale sa snažíme pozrieť pod svoj vlastný povrch
tým, že sa častejšie obrátime do vnútra a pýtame sa sami seba: „Čo teraz
vlastne prebieha? Čo myslím, ako cítim, na čo reagujem?“, potom vykročíme von
z povrchnosti.
Pozorovaním seba samého,
ako keby sme boli divákom, ktorý sa sám na seba pozerá, si toho na sebe veľa
uvedomíme. Odkryjeme mnohé, čo nám doposiaľ nebolo vedomé. Potom sa nám tiež
naskytne otázka: Chceme zostať takými, akými sme teraz, alebo sa chceme zmeniť?
Potom to bude živé v našom živote a my máme šancu, že mnohé bude
lepšie.
Takže by sme sa teda mohli
spýtať: Chceme dnes, v tomto dni, byť raz divákom, tak, že sa budeme
pozerať sami na seba, ako myslíme, ako hovoríme, ako konáme a ako sa
správame? To by bola na začiatku dobrá pomoc. Pretože kto získa záujem sám
o seba, teda kto sa pozerá na svoje nízke cítenie a myslenie, ten sa
bude postupne spoznávať a s pomocou Krista dosahovať stále
väčšieho víťazstva nad sebou.
Milý brat, milá sestra,
začni teda deň pozitívne. My, prakresťania v Univerzálnom živote, ti prajeme
požehnané dopoludnie.
Aké bolo tvoje
dopoludnie? Si so sebou spokojný? Bol si svojim vlastným divákom tak, že si sa
sám pozoroval? Ty vieš, čo si videl. Určite si spoznal sám seba o niečo viac.
My, prakresťania, stále
znovu robíme toto cvičenie a je to podivuhodné, ako často my, ľudia, žijeme
mimo seba a vôbec nepochopíme, čo v nás prebieha, a tak ani
nevieme, kto sme. Došli sme k presvedčeniu: Ak chceme to svoje ľudské,
teda to svoje hriešne odložiť, potom musíme svoje vlastné myslenie
a konanie pozorovať tak, ako keby sme sa stretli s niekým cudzím,
teda s istým odstupom. Chceš dostať pomoc pre popoludnie, pozorovať svoje
vlastné myslenie a konanie, ako keby si stretol niekoho cudzieho? Vždy
vtedy, keď sa rozčúliš alebo rozhneváš nad svojim kolegom, alebo kolegyňou
v zamestnaní, alebo nad svojim vedúcim, či okoloidúcim, nepremýšľaj dlho
o ňom, ale pozoruj svoje vlastné myslenie a konanie – a uvidíš,
ako často si sám sebe cudzí. Ako sa chceš potom správať? To určuješ ty, pretože
máš slobodnú vôľu.
Milý brat, milá sestra,
skúmaním seba samého je nám dané mnohé k spoznaniu, čo by sme mali zmeniť.
My však máme slobodnú vôľu. Poznať sami seba, potom sa rozhodnúť, či zostaneme
pri tom, alebo, či to chceme
očistiť a zmeniť, a tak aj urobiť – to je práca na sebe samom. Práca
na sebe je podstatnou časťou
nášho pozemského života, pretože jedine vtedy žijeme vedome a budeme
život stále viac a viac zvládať.
Prajeme ti požehnaný obed,
popoludnie plné skúseností a mnoho síl.
Pozoroval si sa
vo svojom cítení, vnímaní, myslení, hovorení a konaní? Ak si sa díval na
seba, ako keby si sa díval na niekoho cudzieho, a počul si sa a cítil
s malým odstupom, potom si toho dnes o sebe veľa zistil, teda spoznal.
Ak sa odoberieme do
sebapozorovania, do skúmania seba samých, potom sa často čudujeme svojim vlastným myšlienkam,
slovám a činom,
ktoré denne necháme len tak vytrysknúť, alebo v nás prebiehať
čiastočne tak, že si to neuvedomujeme.
Pozemské dni sú
zaujímavé, keď sa zaujímame sami o seba. Ak chceš, uzavri svoj deň, skôr
ako pôjdeš k rodine, k svojim príbuzným, či známym. Čo zostáva zo dňa
ešte očistiť, teda to, čo ťa ešte znepokojuje, to si vyjasni a podaj do
rúk Božích. Boh pozná odpoveď a riešenie aj pre tvoje otázky
a ťažkosti. Ak sa k Nemu obrátiš, k svojmu Otcovi, potom
spoznáš krok, ktorý môžeš ešte dnes
urobiť.
Boh je tu stále pre teba,
chce pre teba to najlepšie. On ťa miluje. Žiari k tebe vo všetkom, čo ťa
stretne. Tiež v utrpení k tebe hovorí a dáva ti silu, aby si to
prekonal. Ak si to uvedomuješ, potom iste svoje srdce pozdvihneš k Bohu,
aby si zvnútra poďakoval za dennú prácu, za všetko, čo ťa stretlo, za
radosť a aj za utrpenie. Ak si už utrpenie prekonal, potom môžeš
povedať: Ani starosti, či utrpenie ma nezrazia na kolená, pretože viem, že som
v Bohu.
Choď v tomto vedomí
do večera, potom budeš tiež prinášať radosť. Prajeme ti pokojný večer. Skôr ako
ťa v neskorom večeri zahalí spánok, pomysli na toto: Tvoji bratia
a sestry, prakresťania v Univerzálnom živote, ti prajú požehnanú
noc.
Tvoja duša otvorila
svoje fyzické oči a ty si opäť v dni. Kto chce usilovať
o Vnútorné Svetlo, ten by sa mal, skôr ako vstane z lôžka,
zamerať na Boha krátkou ďakovnou
modlitbou, poďakovať za noc a za osviežujúci spánok. Akonáhle vstaneme,
príde naše telo do zvýšenej vibrácie. A už sú tu prvé pohybujúce sa
myšlienky, možno vyvolané situáciami, ktoré k nám hovoria. Ak sú to
podstatné veci, potom by si si ich mal zaznamenať; ak sú to veci nepodstatné,
potom by bolo dobré, keby si ich v sebe s Kristom očistil.
Prísť k Vnútornému
Svetlu bližšie, to znamená mlčať stále viac a viac – nielen navonok zavrieť
ústa, ale pestovať čisté božské myšlienky. Kto to, čo myslí, vždy vyriekne, ten
nenájde Vnútorné ticho. On rozpráva a rozpráva a rozpráva. A kto
neustále rozpráva, ten sa v rozprávaní stane pozvoľna ľahkovážnym.
S takým človekom bude iný človek rýchlo hotový.
Preto si predsavzaj
hovoriť sústredene, a to, čo hovoríš, hovor z pravdy, teda hovor
len to, čo je skutočné, čo nemá žiadne vedľajšie šumy, ani
vedľajšie myšlienky.
Kto premýšľa o tom,
čo hovorí, ten zostane sústredený. Kto veľa hovorí, ten rozptyľuje. Väčšinou
si svojej neusporiadanej myšlienkovej činnosti nie je vedomý. Tak stratí
mnoho síl. Keď si vezmeš tieto predsavzatia so sebou do dopoludnia, bude ti
iste mnohé na sebe nápadné. Spoznáš, že ťa tak mnohé myšlienky, mnohé situácie,
chcú nútiť k rozprávaniu. Prečo? Opýtaj sa: Chceš sa ty, človek, vyjadriť
alebo predviesť – alebo by si chcel situáciu vyjasniť pomocou Vnútorného
Svetla? Potom budeš aj rozvážne hovoriť a okolo vecí nebudeš robiť
príliš veľa slov.
Ak chceš, môžeš si tieto
pomôcky vziať so sebou do dňa. Sú ako seizmograf, ktorý vždy ukazuje, čo nám
chýba.
Milý brat, milá sestra,
my, prakresťania v Univerzálnom živote, tvoji bratia a sestry, ti
prajeme požehnané dopoludnie plné síl.
Ako prebehlo dopoludnie? Naznačil ti seizmograf niečo? Ako si sa zachoval? Vedel si v pravý čas mlčať? Mohol si v situáciách a v udalostiach dňa nájsť riešenia? Hovoril si pravdivo? Ak áno, potom máš radosť. Cítiš sa pozdvihnutý a posilnený vnútornou silou. Nezabudni za to poďakovať.
Ak sa ti vždy nepodarilo
v pravý čas mlčať, potom by si nemal byť mrzutý. Situácia ti chcela osobne
niečo povedať a ty vieš, čo môžeš očistiť. Keď si dáš predsavzatie očistiť
to, čo je ti vedomé, potom pôjdeš tiež ku kľudnému obedu.
Milý brat, milá sestra,
ak ešte nie si po obede, prajeme ti požehnaný obed. Okrem toho ti prajeme
popoludnie v hojnosti radostných poznatkov a dobrú vzájomnosť na
pracovisku.
Určite sa ešte raz pozrieš späť na deň. Aké stopy deň zanechal? Ty ich poznáš. Boli tvoje slová úprimné, alebo boli tvoje reči ľahkomyselné? Mohol si v určitých situáciách mlčať, sústrediť sa, aby si našiel v situáciách, ktoré pred tebou ležali, riešenia? Aké boli rozhovory s kolegami a kolegyňami, s vedúcimi, so zákazníkmi? Vieš to sám. Hovoril si pravdu, alebo boli tvoje myšlienky a city na scestí? Ak áno, potom si svoje slová nenaplnil pravdovravnosťou a teraz si nepokojný. Ak si teda nepokojný, potom aj vieš, prečo.
Ak sa ti podarilo
hovoriť prevažne to podstatné, potom poznáš, aká je to pomoc. Bol si pokojnejší
a mohol si tiež sústredene pracovať. Ak budeme tichší, zostaneme
sústredení a zostaneme vedome v sebe. Naše vnútorné bytie, ktoré je
božské, nám bude viac a viac vedomé. Takto sa priblížime
k Vnútornému Svetlu, ktoré chce cez nás žiariť a pôsobiť.
Deň je v tebe ešte
aktívny. Ak chceš, môžeš to, čo sa v tebe chveje, čo ťa teraz robí mrzutým
– očistiť, buď cez svoje myšlienky, alebo tak, že svojmu blížnemu
zatelefonuješ, alebo ho krátko navštíviš. Ak si svoj deň dobre uzavrel, potom
budeš iste od srdca ďakovať, že si v tomto dni prišiel k Bohu, svojmu Otcovi bližšie.
Vnútorné poďakovanie Bohu príde k dobru aj tvojej rodine, pretože ideš pokojný
a vyvážený do rodinného kruhu, alebo k svojim priateľom.
Večer leží pred tebou.
A tak ti prajeme, milý brat, milá sestra, my, prakresťania,
požehnaný večer. Keď ťa spánok zahalí, pomysli na toto: Dobrí priatelia ti prajú
aj dobrú požehnanú noc.
Asi je tento deň pre teba už voľným dňom. V každom prípade je to nový deň – opäť jeden deň medzi mylným zdaním a bytím, medzi klamom a pravdou.
Každý jednotlivec je
časťou dňa, a táto časť patrí k nám. Čo sme zadali, ako do svojich
mozgových buniek, do nadvedomia a podvedomia, tak aj do svojej duše
a do hviezd, to dni opäť prinesú späť. Prinesú pravdu – alebo klam, tiež
mylné zdanie.
Možno, že máš dnes ráno
o niečo viac času, aby si mohol o sebe premýšľať. Niekoľko myšlienok
pre teba: Rozhodol si sa pre pravdu? Ak áno, potom si si zvolil dobre, totiž to
dobré, to božské. To pohodlné si tak nezvolil, pretože ak to myslíš vážne,
potom sa budeš musieť každý deň znovu rozhodnúť: Pravda – alebo klam, tiež
mylné zdanie. To znamená: Pre, alebo proti Bohu.
Ako sa chceš rozhodnúť?
To záleží úplne na tebe, pretože ty máš, tak ako my všetci, slobodnú vôľu. Ešte
niekoľko viet k premýšľaniu: Pravda je aj jasnosť a rozhodnosť.
Kto je pravdivý, ten jasne pozná, čo je dobré a správne, a bude aj
podľa svojho jasného poznania konať. Jasné, zreteľné rozhodnutie ťa ihneď
vyzve, aby si sa stal človekom činu v zákone Božom.
Rozhodnutie pre Boha ťa
oslobodí, a taktiež priblíži k Bohu. Ak aj naďalej lipneš na klame,
mylnom zdaní, potom budeš aj ty klamaný. Ak sa necháme klamať, potom sami
seba nespoznáme, budeme onedlho sklamaní a budeme rezignovať.
Každý príjme to, čo zadáva, zodpovedne svojmu cíteniu, mysleniu, hovoreniu a konaniu.
Ak chceš, premýšľaj
o pravde a klame. Každý z nás sa
musí denne znovu rozhodovať. K tomu je tiež každý deň znovu potrebná
odvaha a sila, dokiaľ necítime blízkosť Boha. Potom bude kľudnejšie a tichšie,
a my žijeme vedomejšie v Bohu. My, prakresťania v Univerzálnom
živote, ti dodávame odvahu a silu. Buď rozhodnutý a konaj.
Prajeme ti deň plný síl
a požehnané hodiny v tvojej rodine a v kruhu tvojich
priateľov.
Deň leží za tebou. Stál si si dnes za svojim rozhodnutím? Ty vieš, ako si sa rozhodol: pre pravdu, pre Krista – alebo pre svet, klam. Nedá sa to spojiť. Ježiš povedal podľa zmyslu: Pre, alebo proti Mne. Raz svet, potom opäť Kristus – to natrvalo nemôže ísť dobre. Staneme sa rozpoltenými a zostaneme rozpoltenými, dokiaľ sa nerozhodneme.
Ak si si predsavzal plán
pravdy, potom ho zaznamenaj písomne. Vždy vtedy, keď sa ťa zmocnia pochybnosti,
alebo si nedbalý, drž sa svojho plánu pravdy. Prečítaj si ho a sprítomni
si svoje slová, svoje zadania.
Pravda v tebe utvára
jas a mier. Pravda je vždy aj spojenie. Nevylučuje žiadneho
človeka, pretože pravda je súčasne jednota.
Rozhodol si sa, ako si sa
rozhodol, teraz je sobota večer. Uzavri deň a uvedom si: Všetci ľudia,
ktorých dnes večer stretneš, sú hlboko vo svojich dušiach časťou tvojej duše.
Ako sa zachováš k tejto svojej časti?
My, prakresťania
v Univerzálnom živote, ti prajeme požehnaný sobotný večer. Keď príde
spánok, vedz: Tvoji bratia a sestry, prakresťania v Univerzálnom
živote, ti prajú dobrú noc.
Tvoj
životný plán – plán vernosti
Atmosféra je
pokojnejšia. Možno je i tvoje srdce mieruplnšie, predovšetkým, ak
si si urobil dobrý životný plán, ktorý zodpovedá pravde, zákonu Božiemu. Je to
potom plán vernosti – totiž zostať verný Tomu, Komu si sa zasľúbil: Kristovi,
Pravde. Súčasne zostaneš verný aj sebe, teda svojmu pravému ja, ktoré je
božské.
Sám vieš, že sa musíš
každý deň prekonať, aby si zostal svojmu plánu pravdy verný. K tomu,
aby si prekonal sám seba, nepatrí len odvaha, ale aj bdelosť, aby si spoznal
mylné, zvodné myšlienky a s Kristom ich očistil. Ak však vieš, že Boh je
láska, že Boh je tvoj Otec, Otec nás všetkých, potom to ide omnoho lepšie.
Nedeľa má byť dňom
premietania, rozmýšľania, dňom pokoja. Vspomeň teda na to dobré
a uvedom si, že každý deň je darom Večného, daný nám preto, aby sme to
svoje ľudské spoznali, očistili a naďalej už neživili.
Vedz: Boh je v tebe
a ty si chrámom Božím. Ak chceš, premýšľaj o tom. Mnohí hľadajú kľúč
k ríši nebies tu a tam, a predsa ho nenájdu. Kľúč k ríši
nebies je jedine v srdci každého jednotlivca. Kľúčom je Kristus, On je
kľúč k bráne života. On je v tebe.
Ak bol tvoj deň rozvážny,
potom iste nasleduje rozjímavý večer, zotavujúce a mieruplné hodiny
s tvojou rodinou, v kruhu priateľov.
My, prakresťania
v Univerzálnom živote, ti prajeme, milý brat, milá sestra, požehnanú nedeľu.
Aký bol tvoj deň? Zostal si v tomto dni vo všetkom verný sebe samému, svojmu životnému plánu? Potom si išiel bdelý svojim dňom a po poznaní seba samého nasledovalo prekonanie seba samého. Očistil si. Potom cítiš, ako to rozradostňuje a oslobodzuje!
Sprítomni si ešte raz
svoje predsavzatia, svoj životný a vernostný plán; prečítaj si ho pokojne
a rozvážne. Potom spoznáš, kde je eventuálne ešte niečo k vyjasneniu,
niečo k očisteniu. Každú nepríjemnú myšlienku by sme mali zachytiť, nič nevybavené
by sme nemali odložiť stranou. Zachyť ju a vo svojich
pocitoch a citoch spoznaj, čo ti chce povedať. Potom to môžeš
s Kristom očistiť – ak chceš; pretože ty máš slobodnú vôľu.
Kristus ťa pozná. On ti pomôže dobre uzavrieť tento deň, takže
nájdeš mier a vnútorný pokoj.
Nezabudni spoznať aj to
dobré, čo ťa v uplynulých hodinách stretlo. A vedz: To dobré je
aj v tom negatívnom. Vyjde to najavo, keď to negatívne prekonáme. To
pozitívne, dobré, je potom jedným aspektom v našom životnom pláne.
Môžeme si to zapísať, teda zachytiť, pretože
t a k chceme nabudúce myslieť a konať. Na tom môžeme
ďalej stavať. To je naše nové predsavzatie. Náš dobrý, nový kurz.
Milý brat, milá sestra, možno stráviš večer so svojou rodinou, so
svojimi priateľmi. My, prakresťania v Univerzálnom živote, ti prajeme
pokojné a mieruplné hodiny. Naše dobré priania ťa sprevádzajú aj v spánku.
Dobrú noc.